Brezovička

	Brezovička
	obec
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Sabinov
Vodný tok	Slavkovský potok
Nadmorská výška	467 m n. m.
Súradnice	49°07′43″S 20°51′17″V / 49,128611°S 20,854722°V
Rozloha	8,95 km² (895 ha)
Obyvateľstvo	416 (31. 12. 2024)
Hustota	46,48 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1320
Starosta	Peter Tomčufčík (KDH)
PSČ	082 74 (pošta Brezovica nad Torysou)
ŠÚJ	524247
EČV (do r. 2022)	SB
Tel. predvoľba	+421-51
Adresa obecného; úradu	Obecný úrad; Brezovička 8; 082 74 Brezovica nad Torysou
E-mailová adresa	brezovicka@livenet.sk (podateľna), starosta.brezovicka@livenet.sk
Telefón	459 12 35
Fax	459 12 35
	Poloha obce na Slovensku
	Interaktívna mapa obce
	Wikimedia Commons: Brezovička
	Webová stránka: brezovicka.sk
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Slovenský portál

Súradnice: 49°07′43″S 20°51′17″V / 49,128611°S 20,854722°V

Brezovička (nem. Hamburg, maď. Hámbor; niekedy tiež Haymburg, Hamburg, Hambork, Hamborg, Hámbor, Hamburek, Hamborek až nakoniec v roku 1948 sa jej názov zmenil na Brezovička) je obec na Slovensku v okrese Sabinov v Prešovskom kraji.

Leží na ceste Via regia, ktorá kedysi spájala Šariš so Spišom. Nachádzal sa tu kláštor kartuziánov.^[4]

História

Pre Brezovičku je významný rok 1307, v ktorom magister Kakaš (Gallus) (+ 1326) v nejakom spore zabil šľachtica Fridricha, syna Arnolda. Za vraždu bol v roku 1307 odsúdený súdom v Levoči a za vraždu mal okrem iného založiť a majetkami obdariť šesť kláštorov. Kakaš dal preto kartuziánom na Skale útočišťa na Spiši polovičný výnos mlyna a celú rentu od poddaných v Hamborku v hodnote troch hrivien striebra ročne. Darovanie potvrdil kráľ Karol I. Róbert v roku 1320. Okrem toho dal postaviť v roku 1307 kláštor pre kartuziánov (príp. pre božohrobcov, tzv. červených bratov)^[5]^[6] v Hamborku a potom po smrti svojho syna Mikuláša tiež v roku 1319 kláštor pre kartuziánov v Lechnici (Červený kláštor).^[4]

V písomnostiach zo 14. – 16. storočia sa dedina spomína pod nemeckým názvom Hamburg. Tento názov vznikol spojením nemeckých slov „ham“ (výbežok, ostroh) a „burg“ (hrad) v zmysle „Hrad na výbežku“.

Dve písomné správy o hrade v Hamborku spomínajú hrad, ale neuvádzajú jeho názov. Bol postavený západne od Brezovičky na výbežku Levočských vrchov, ktorý sa aj dnes volá Zámčisko.^[4]

V Hamborku na zákupnom práve dala postaviť rodina Berzeviczy aj kostol sv. Martina okolo roku 1300, v ktorom od roku 1330 pôsobil farár Herbort.^[4]

V roku 1620 si rodina Berzeviczyovcov postavila v Hamborku kaštieľ, ktorý je aj dnes vo výbornom stave. Sídlo má v ňom domov sociálnych služieb.

V polovici 13. storočia vznikla v západnej časti chotára Brezovičky dedina Šlemov (Šľamuf), ktorá v písomnostiach sa spomína ako Slemhaw, Slemvagasa, Slemo, ktorú založil šoltýs Schlemo s usadlíkmi podľa zákupného práva. Keďže Šlemov bol postavený na majetku Berzeviczyovcov, tak im patril aj v 15. storočí. Ľudia kvôli zlým podmienkam začali postupne dedinu opúšťať, až v roku 1470 úplne zanikla.

Rodáci

Henrich Berzeviczy (* 1652 – † 1713), matematik
Koloman Gajan (* 1918 – † 2011), historik

Referencie

↑ Hustota obyvateľstva – obce : Rozloha (Štvorcový meter) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, . Dostupné online.
↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, . Dostupné online.
↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov . Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Šariša. Vyd. 1. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1990. 513 s. ISBN 80-85174-03-0. S. 41 – 42.
↑ FÉNYES, Elek. Magyar országnak, s a hozzá kapcsolt tartományoknak mostani állapotja statistikai és geographiai tekintetben. Zväzok 3. Pest : Trattner-Károlyi, 1836. Dostupné online. S. 257. (po anglicky)
↑ J. C. VON, Thiele. Das Königreich Ungarn . Kaschau: www.digitalniknihovna.cz, 1833, . S. 37. Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Brezovička

Externé odkazy

Oficiálny web

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[rozloha-1] Hustota obyvateľstva – obce : Rozloha (Štvorcový meter) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, . Dostupné online.

[pocet-obyvatelov-2] Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, . Dostupné online.

[zoznam-starostov-3] Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov . Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.

[:0-4] ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Šariša. Vyd. 1. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1990. 513 s. ISBN 80-85174-03-0. S. 41 – 42.

[5] FÉNYES, Elek. Magyar országnak, s a hozzá kapcsolt tartományoknak mostani állapotja statistikai és geographiai tekintetben. Zväzok 3. Pest : Trattner-Károlyi, 1836. Dostupné online. S. 257. (po anglicky)

[6] J. C. VON, Thiele. Das Königreich Ungarn . Kaschau: www.digitalniknihovna.cz, 1833, . S. 37. Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]