Britská invázia je výraz, ktorý opisuje prienik rock and rollových, bigbítových a popových hudobných umelcov zo Spojeného kráľovstva na predtým uzavretý hudobný trh Spojených štátov medzi rokmi 1964 – 1966.

U britskej mládeže začal byť koncom 50. rokov populárny rebelský spôsob života a hudobného prejavu amerických rock and rollových a bluesových hudobníkov, preto postupne začali kombinovať rôzne hudobné žánre, ktoré neskôr v roku 1962 splynuli do tzv. bítového boomu. Výsledkom bol hudobný štýl, ktorý bol známy pod názvom „Merseybeat“, alebo aj bigbít.^[1][2][3][4] Dňa 7. februára 1964 vysielala americká televízna stanica CBS vo svojom spravodajskom programe CBS Evening News s Walterom Cronkiteom správu o tom ako skupina The Beatles prišla na územie Spojených štátov. Túto správu korešpondent uviedol slovami: „The British Invasion this time goes by the code name Beatlemania“ („V tejto chvíli je britská invázia s kódovým označením beatlemánia“).^[5] Niekoľko dní potom sa skupina prezentovala v programe Ed Sullivan Show, po ktorom nasledovala invázia ich hitov v amerických rebríčkoch, ktorá pretrvala až do rozpadu skupiny v roku 1970.^[4] Dňa 4. apríla mala skupina The Beatles hity v najvyššej päťke rebríčku Billboard Hot 100.^[6][4] V nasledujúcich dvoch rokoch sa na vrcholy amerických rebríčkov dostali single ďalších hudobníkov z britských ostrovov ako boli napríklad Chad & Jeremy, Peter and Gordon, The Animals, Manfred Mann, Petula Clark, Freddie and the Dreamers, Wayne Fontana and the Mindbenders, Herman’s Hermits, The Rolling Stones, The Troggs a Donovan.^[1] Do vlny britskej invázie 60. rokov sa dostali aj The Who, The Kinks, The Bee Gees, Cream a The Dave Clark Five.^[4] Súčasťou britskej invázie v Spojených štátoch boli aj vplyvy spôsobu obliekania, strihu vlasov správania a kultúry mládeže.^[4] Vzormi správania a obliekania sa stal aj film The Beatles, A Hard Day’s Night, či ošatenie z butikov na londýnskej Carnaby Street. Anglicko sa v tejto dobe pre americké médiá stalo centrom sveta hudobného diania a odevnej kultúry mladých.^[1]

Referencie