A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Brno | |||
| štatutárne mesto | |||
Pohľad na Brno z hradu Špilberk.
| |||
|
|
|||
| Štát | |||
|---|---|---|---|
| Kraj (NUTS 3) | Juhomoravský (CZ064) | ||
| Okres (LAU 1) | Brno-mesto (CZ0642) | ||
| Obec | {{{obec}}} | ||
| Historická krajina | Morava | ||
| Rieky | Svitava, Svratka | ||
| Nadmorská výška | 237 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°12′00″S 16°37′00″V / 49,2°S 16,61667°V | ||
| Najvyšší bod | |||
| - výška | 479 m n. m. | ||
| Najnižší bod | |||
| - výška | 190 m n. m. | ||
| Rozloha | 230,22 km² (23 022 ha) | ||
| - súše | 225,73 km² (22 573 ha) | ||
| - vody | 4,46 km² (446 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 377 508 (1. 1. 2014) [1] | ||
| Hustota | 1 672,39 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1243 | ||
| Primátor | Markéta Vaňková (ODS) | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 600 00 - 640 00 | ||
| Miestne časti | 58 | ||
| Zákl. síd. jednotky | 278 | ||
| Katastrálne územie | 48 | ||
| LAU 2 (obec) | CZ0642 582786 | ||
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |||
| Názov | Vila Tugendhat v Brne | ||
| Rok | 2001 (#25) | ||
| Číslo | 1052 | ||
| Región | Európa a Severná Amerika | ||
| Kritériá | ii, iv | ||
| Adresa mestského úradu |
Magistrát města Brna Dominikánské nám. 1 601 67 Brno | ||
| E-mailová adresa | |||
|
Poloha mesta v Česku
| |||
| Wikimedia Commons: Brno | |||
| Štatistika: ČSÚ | |||
| Webová stránka: www.brno.cz | |||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Brno (slovenské prídavné meno znie brniansky[pozn 1]) je počtom obyvateľov najväčšie mesto Moravy a druhé najväčšie Česka. Je historickým hlavným mestom Moravy, v súčasnosti je správnym centrom Juhomoravského kraja s postavením štatutárneho mesta. Rozkladá sa na juhu Moravy na sútoku riek Svratka a Svitava. Má rozlohu 230,2 km², k 1. Januáru 2019 tu bolo na trvalý pobyt prihlásených 406 878 obyvateľov[7] a v celej metropolitnej oblasti na ploche 3 170 km² až 740 678 (2010)[8], čo je viac ako počet obyvateľov Bratislavského samosprávneho kraja.
Brno je významným administratívnym strediskom, centrom českej justície, sídlom orgánov s celoštátnou kontrolnou pôsobnosťou a ďalších dôležitých inštitúcií. Je tiež centrom vzdelania s 26 fakultami jedenástich univerzít a vysokých škôl. V meste sídli biskupstvo brnianskej diecézy. Od roku 1998 tu stojí prvá česká mešita. V Brne je zákonom zriadené štúdio Českého rozhlasu[9] (prvé vysielanie rozhlasu 1924) a Českej televízie[10] (vzniklo 1961 v rámci Česko-slovenskej televízie).
K najvýznamnejším dominantám mesta patrí hrad Špilberk a Katedrála svätého Petra a Pavla (známa skôr ako Petrov). Druhým zachovaným hradom na území Brna je hrad Veveří týčiaci sa nad brnianskou priehradou. Severovýchodne od mestského jadra, tvoreného pôvodným historickým jadrom a vyhláseného mestskou pamiatkovou rezerváciou, leží stavebná pamiatka vila Tugendhat od architekta Ludwiga Mies van der Roheho, zapísaná medzi Svetové dedičstvo UNESCO[11]) K turistickým lákadlám patrí aj začiatok chránenej krajinnej oblasti Moravský kras.
Dejiny
Najstarším dokladom ľudského osídlenia územia Brna je ručne opracovaný kameň nájdený na Červenom kopci starý približne 700 000 rokov.[12] V oblasti Brna žil taktiež človek kromaňonský. Významným náleziskom so stopami osídlenia staršej kamennej doby je Stránska skala, sú tu však aj stopy osídlenia z neskorších období (Eneolit). Počnúc mladšou kamennou dobou (neolit) bol priestor Brna osídlený nepretržite, pričom v niektorých obdobiach praveku a celý stredovek tu existovali sídelné útvary centrálneho významu. Počas stavebných prác v mestskej časti Bohunice boli v roku 2007 nájdené pozostatky pravdepodobne opevnenej osady z mladšej kamennej doby staré 6 - 8 tisíc rokov. Počas odborného archeologického prieskumu boli nájdené početné pozostatky dobovej keramiky, úlomky pazúrikov, kostí atď. Z toho sa usudzuje, že mohlo ísť o osadu kupcov a lovcov, ktorí ovplyvňovali dianie v širokom okolí. Existujú dohady, že osada mohla byť obohnaná i vodnou priekopou, na to však nie je dostatok dôkazov. Na území tzv. historického jadra Brna bolo zaznamenané eneolitické osídlenie, zo staršej až neskorej bronzovej doby a halštatskej doby. Pozornosť si zaslúžia zatiaľ ojedinelé hroby rámcovo z 9. storočia. Trvalé osídlenie tohto areálu začína v 12. storočí, a to v južnej časti - približne medzi dnešným námestím Slobody a ulicou Nádražní. V poslednej dobe boli získané aj doklady o využívaní južných svahov pri Pekařské ulici v tomto období.
V 2. storočí sa grécky geograf Klaudios Ptolemaios zmieňoval o osade Meliodunon zrejme na území dnešného Brna.[13] Prvé doklady slovanského osídlenia pochádzajú z 5. - 7. storočia.[14]
Stredovek
Počas 8. a 9. storočia plnilo centrálnu funkciu v brnianskom priestore hradisko Staré Zámky u Líšně (v súčasnosti Brno-Líšeň, mestská časť na východe Brna). Určitý význam malo už vtedy sídlisko pravdepodobne na ostrove v rieke Svratke na území dnešného Starého Brna (približne v priestore Krížovej, Křídlovickej a Ypsilantiho ulice), snáď už v 1. polovici 10. storočia opevnené. Osídlenie tu pokračuje nepretržite ďalej, ďalšie opevnenie pravdepodobne vzniklo v 1. polovici 11. storočia. Najskôr na prelome 10. a 11. storočia bola na ľavom brehu Svratky postavená rotunda, ktorej pozostatky boli zachytené v areáli augustiniánskeho kláštora na Mendlovom námestí. Až po ďalších dvoch prestavbách, v 12. (?) a 13. storočí tu založila roku 1324 Alžbeta Rejčka súčasný kostol Nanebovzatia Panny Márie slúžiaci však už novozaloženému cisterciánskemu kláštoru. Zdá sa, že v Starom Brne bolo aj významné centrum přemyslovského štátu po ovládnutí Moravy touto dynastiou roku 1019, v 2. polovici 11. a 1. polovici 12. storočia tu zrejme sídlili údelné kniežatá.
Z roku 1091 je prvá zaručená písomná zmienka v Kosmovej kronike. V 12. storočí sa ranne stredoveká aglomerácia, ktorá zahŕňala okrem hradu a osídlenia v areáli neskoršieho starobrnianského kláštora ešte hospodárske podhradie na pravom brehu Svratky, rozšírila na svahy južne od Pekařské ulice a najmä do južnej časti neskoršieho mesta. Vtedy bol tiež vybudovaný kostolík sv. Petra s kryptou; okolo bolo doložené súdobé osídlenie, ale nie opevnenie na prístupnej strane. Palisádový žľab v mieste domu Petrov 8 (biskupstvo) však nevylučuje existenciu hradeného dvorca. Existencia přemyslovského správneho hradu v 11. a 12. storočí na Petrove nie je vo svetle archeologických výskumov pravdepodobná. Osídlenie z 8. - 12. storočia, na ktoré nadviazalo v 13. storočí predmestie, bolo archeologicky preukázané aj v areáli ulíc Dornych a Spálená. Okolo roku 1200 prišli nemeckí, (rakúski) a valónski osídlenci, výrazne sa rozrástlo osídlenie zahŕňajúce do 30. rokov 13. storočia celé neskoršie historické jadro v hradbách. Tento vývoj vyvrcholil vznikom inštitucionálneho mesta asi v 30., možno už v 20. rokoch 13. storočia. Jeho právny poriadok bol odvodený od rakúskych miest Enns a Viedeň.
Roku 1243 Brnu kráľ Václav I. udelil mestské privilégiá.[14] Hrad Špilberk zrejme založil v 70. rokoch 13. storočia Přemysl Otakar II. Už pred polovicou 13. storočia boli postavené kamenné hradby. Roku 1292 dostalo mesto právo voliť richtára. V roku 1349 sa Brno stalo trvalým sídlom moravských markgrófov.[14] Popri Olomouci bolo Brno najvýznamnejším moravským mestom, zasadal tu aj zemský súd. Obvod zovretý hradbami dosahoval necelých 37 ha, počet obyvateľov sa pohyboval okolo 8 000.
Husitské vojny zasiahli Brno v rokoch 1428 a 1430. Brno zostalo po celú dobu pevnou katolíckou baštou, k čomu prispel jeho prevažne nemecký charakter. Husiti mesto nedobyli, ťažko však utrpelo Staré Brno a ďalšie blízke obce a predmestia. Už v 1. polovici 13. storočia vznikli v Brne prvé murované meštianske domy, aj keď ešte o niekoľko desaťročí neskôr bolo mesto prevažne drevené. Proces prechodu k murovanej architektúre sa v prostredí meštianskej zástavby výrazne urýchlil od 2. polovice 13. storočia, takže v 14. a 15. storočí už malo Brno v zásade murovaný charakter. Aj keď tehly sa používali už v 13. storočí, veľký rozmach tehlových stavieb možno zaznamenať v 15. storočí.
Novovek
V roku 1641 po dobytí Olomouca švédskymi vojskami sa Brno stalo faktickým hlavným mestom Moravy okrem iného preto, že sem boli z Olomouca narýchlo premiestnené Zemské dosky. Koniec sporu oboch miest urobil až roku 1782 markgróf a cisár Jozef II., ktorý priznal nárok na označenie hlavného mesta definitívne Brnu. V lete 1645 bolo samotné Brno neúspešne obliehané osemnásťtisícovým švédskym vojskom generála Torstensona, ktorý chcel Brno použiť ako základňu pre finálny útok na Viedeň. Neskôr sa k Torstensonovmu vojsku pridalo ešte desaťtisícové vojsko sedmohradského kniežaťa Juraja II. Rákociho, ktorého časť ale bola onedlho odvolaná k Ledniciam. Počas tohto obliehania mesto bránilo iba 1476 obyvateľov, pričom vojaci tvorili necelú polovicu.[15] Vďaka tvrdosti a nasadeniu obrancov a geniálnej organizácii obrany Raduitom de Souches [15] však Švédi neuspeli a s osemtisícovými stratami boli nútení obliehanie ukončiť. Takmer o sto rokov neskôr, roku 1742, bolo Brno bez úspechu obliehané pruskými vojskami. Priemysel sa začal rozvíjať už v roku 1763, kedy bola založená prvá textilná manufaktúra. Roku 1777 bolo založené brnianske biskupstvo podliehajúce však olomouckému arcibiskupstvu.
V roku 1805 v Brne nocoval Napoleon Bonaparte pred dôležitou bitkou pri Slavkove. Pobyt francúzskeho vojska bol pre mesto značnou príťažou, spotrebovalo množstvo potravinových zásob na úkor mešťanov a začali sa šíriť choroby. V roku 1817 bolo cisárskym dekrétom Františka I. založené Františkovo múzeum, dnešné Moravské zemské múzeum, druhé najväčšie a zároveň druhé najstaršie múzeum v Česku (po múzeu v Opave). V roku 1839 bolo mesto spojené s Viedňou železnicou.[16] Roku 1846 bolo zavedené verejné osvetlenie plynovými lampami, nasledujúci rok (1847) bol do Brna zavedený telegraf. 6. júla 1850 bolo k Brnu pripojených 20 ďalších katastrálnych území a jeho rozloha sa zväčšila na 1 732 ha a zhruba sa krylo s modernou mestskou časťou Brno-střed. Zároveň bolo Brno rozdelené na 4 samosprávne okresy, v ktorých čele stáli okresné výbory na čele s predstaveným a námestníkom. V rokoch 1859 - 1864 bolo postupne zbúrané takmer celé mestské opevnenie Brna, z ktorého sa do dnešnej doby zachovali spolu s prestavanou Měnínskou bránou len krátke úseky, priliehajúce k uliciam Husova, Bašty a na Denisovým sadom. Po zbúraní mestského opevnenia nastal prudký priemyselný rozvoj mesta. Dňa 17. augusta 1869 začala prevádzku Konská železnica.[17] Rok 1873 priniesol prvú vysokú školu v Brne, technický inštitút. V rokoch 1881 a 1882 bolo novo vybudované mestské divadlo osvetlené ako prvé európske divadlo elektrickými žiarovkami T. A. Edisona,[18] hneď ďalší rok založil Jozef Barvič prvé české kníhkupectvo v Brne. Roku 1899 bolo založené Vysoké učení technické v Brne.
20. storočie
Dňa 3. mája 1905 bol vydaný nový štatút mesta Brna, ktorý zrušil okresné výbory. Do čela každého okresu potom volilo mestské zastupiteľstvo len jedného predstaveného a dvoch námestníkov.
Po vzniku prvej Česko-slovenskej republiky bolo 6. novembera 1918 prevzaté Brno do českých rúk. Ako prvá univerzita nového štátu vznikla už 12. decembera 1918 Vysoká škola zverolekárska v Brne, terajšia Veterinární a farmaceutická univerzita Brno. Ďalšie školy univerzitného typu nasledovali v roku 1919; 28. januára vznikla Masarykova univerzita a neskôr v tom istom roku tiež Mendelova poľnohospodárska a lesnícka univerzita v Brne. Na základe zákona č 213/1919 Zb. O zlúčení susedných obcí s Brnom boli 16. apríla 1919 k Brnu pripojené 2 mestá (Husovice a Královo Pole) a 21 ďalších obcí (Bohunice, Brněnské Ivanovice, Černovice, Dolní Heršpice, Horní Heršpice, Juliánov, Jundrov, Kamenný Mlýn, Kohoutovice, Komárov, Komín, Lískovec, Maloměřice, Medlánky, Obřany, Přízřenice, Řečkovice, Slatina, Tuřany, Žabovřesky a Židenice), čím vzniklo tzv Veľké Brno o rozlohe 12 379 ha, takmer o tri roky skôr ako Veľká Praha. 26. mája 1928 bolo výstavou súdobej kultúry v Československu otvorené novovybudované Brnianske výstavisko. V roku 1930 bola postavená funkcionalistická Vila Tugendhat a v rokoch 1936 - 1940 brnianska priehrada. 22. januára 1933 uskutočnili členovia Národní obce fašistickej tzv „Židenický puč,“ ktorý bol armádou potlačený.
V noci z 14. na 15. marca 1939 uskutočnili brnianski Nemci (v meste žilo cez 50 000 obyvateľov nemeckej národnosti), puč, pri ktorom obsadili ešte pred príchodom nemeckej okupačnej armády dôležité budovy v meste. Brniansky starosta Rudolf Spazier však odmietol vydať brnianským Nemcom radnicu a vo funkcii zostal až do 23. marca 1939. 17. novembra 1939 boli vysoké školy v Brne prepadnuté nacistami a študenti odvlečení do koncentračných táborov, nasledujúci rok sa z Kounicových internátov stala väznica, kde sa konali popravy a boli odtiaľ vypravované transporty do vyhladzovacích táborov. Roku 1944 bolo k Brnu pripojené mestečko Líšeň. Toho istého roku sa Brno niekoľkokrát stalo terčom spojeneckých náletov.
26. apríla 1945 oslobodila Brno Červená armáda. Nasledujúci deň sa uskutočnilo prvé rokovanie Revolučného národného výboru, zároveň vzniklo na predmestiach i vo vnútornom meste 26 miestnych národných výborov, ktoré však nemali presne vymedzené kompetencie. Na konci mája prebehlo vysídlenie Nemcov z Brna a tzv Brniansky pochod smrti, pri ktorom bolo 20 tisíc moravských Nemcov odvedených pešo na rakúske územie a 1691 z nich zahynulo. Jednotlivé národné výbory potom v Brne pôsobili do konca roku 1946, k 1. januáru 1947 boli nahradené obvodnými radami 10 novovzniknutých mestských obvodov, existujúcich do roku 1949, kedy došlo k ďalšej administratívnej reforme Brna. Počas komunizmu došlo ešte k niekoľkým administratívnym reformám Brna.
1. januára 1957 bola k Brnu pripojená rozsiahla oblasť Brnianskej priehrady (časti vtedajších katastrov obcí Bystrc, Kníničky, Rozdrojovice, Moravské Knínice, Chudčice a Veverská Bítýška) o rozlohe 31,8 km². V roku 1958 bolo vybudované medzinárodné letisko Brno-Tuřany.[14] Nasledujúceho roku sa začala v Černoviciach výstavba prvého brnianského panelového sídliska. Masívna výstavba panelových sídlisk potom pokračovala v 60., 70. a 80. rokoch a výrazne sa podpísala na vzhľade mnohých brnianskych štvrtí. 1. júla 1960 boli k Brnu pripojené obce Bystrc, Holásky, Kníničky, Mokrá Hora a časť katastra Moravan(tzv . Nové Moravany). Roku 1965 bolo vybudované aj nové divadlo, Janáčkova opera. V rokoch 1966 – 1969 sa na území Brna uskutočnila rozsiahla katastrálna reforma. 26. novembra 1971 boli k Brnu pripojené obce Bosonohy, Dvorska, Chrlice, Ivanovice u Brna, Jehnice, Ořešín, Soběšice a Žebětín. Ako posledný bol k Brnu 1. júla 1980 pripojený Útěchov. V roku 1987 bola vybudovaná pretekárska trať Masarykov okruh.[14]
Po nežnej revolúcii
Po nežnej revolúcii začala séria bývalých obcí požadovať samosprávu, niektoré štvrte (napríklad Kníničky) uvažovali aj o odtrhnutí od Brna. Roku 1990 bolo preto schválené nové členenie mesta na 29 samosprávnych mestských častí, ktoré nadobudlo účinnosť 24. novembera 1990, v deň komunálnych volieb. Brno sa stalo sídlom významných inštitúcií s celoštátnou pôsobnosťou, ako je Ústavný súd, Najvyšší súd, Najvyšší správny súd, Úrad na ochranu hospodárskej súťažealebo naposledy úrad verejného ochrancu práv - ombudsmana.
Po roku 1990 bola na území Brna postupne ukončená výstavba ďalších panelových domov. Do konca 20. storočia boli ukončené rekonštrukcie a opravy fasád veľkého množstvo dlhodobo zanedbávaných domov v historickom jadre mesta. Pritom došlo v mieste Velkého Špalíčku k zbúraniu historicky cenných domov (časť z nich bola zbombardovaná už počas 2. Svetovej vojny) a bolo tu vybudované obchodné centrum. V roku 2002 bola vila Tugendhat zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V rokoch 2006-7 prebehla často kritizovaná rekonštrukcia námestia Slobody, ktoré bolo vydláždené žulovými blokmi, bola pridaná fontána s veršami brnianského básnika Jána Skácela, malé napájatko a kvetinová výzdoba na stĺpy osvetlenia.
Obyvateľstvo
K 31. decembru 2009 malo Brno 371 399 obyvateľov[19], k 1. januáru 2019 to bolo 406 878 obyvateľov.[7] Najväčší prírastok obyvateľstva zažilo Brno v období rokov 1850 - 1919 (počas priemyselnej revolúcie), najmä pripojením okolitých obcí; do roku 1940 potom počet obyvateľov stagnoval, a od 50. rokov 20. storočia opäť rástol. Mierny pokles po roku 1989 kopíruje trend veľkých miest v celom Česku, ľudia sa sťahujú za administratívne hranice, v meste však naďalej pracujú a využívajú služby. Štatisticky tak v Brne ľudí ubúda, fakticky ich počet rastie, čo indikuje narastajúci počet obyvateľov okresu Brno-venkov, najmä v prstenci obcí susediacich s Brnom.
Vývoj počtu obyvateľstva

S Brnom je popri mnohých významných Čechoch spätý aj rad svetových osobností vedy a kultúry. Narodili sa a pôsobili tu napríklad Nemci fyzik Ernst Mach, logik Kurt Gödel alebo genetik Gregor Mendel, po ktorom je pomenovaná Mendelova zemědělská a lesnícka univerzita v Brne.
Kultúra
Brniansky magistrát vynakladá na oblasť kultúry ročne okolo troch štvrtín miliardy korún.[20] V meste pôsobí rad múzeí, divadiel a ďalších kultúrnych inštitúcií, usporadúva sa tu rad festivalov a najrôznejších kultúrnych podujatí. Okrem toho je v Brne je tiež zriadená Hvezdáreň a planetárium Brno, tri botanické záhrady, alebo napríklad Zoologická záhrada Brno v Bystrci.
Brno si aj napriek svojmu mestskému charakteru zachováva tradičnú moravskú ľudovú kultúru vrátane ľudových slávností, na ktorých nechýbajú moravskej kroje, moravské vína, moravská dychová hudba, ľudové tance a súťaže. Na rozdiel od menších obcí v Brne majú svoje hody lokálne jednotlivé mestské časti, avšak nie všetky.
Členenie Brna
Administratívne a katastrálne členenie štatutárneho mesta Brna prešlo vôbec najzložitejším vývojom zo všetkých miest na území Česka. Počas 20. storočia sa uskutočnilo na území Brna niekoľko reforiem administratívneho členenia a dve katastrálne reformy, z ktorých prvá prebehla v rokoch 1941 – 1942 a druhá v rokoch 1966 – 1969 . K 1. júlu 1979 bolo ešte zrušené katastrálne územie Lužánky a upravené hranice katastrálnych území Černá Pole, Královo Pole, Ponava, Veveří a Žabovřesky.
Katastrálne členenie
V súčasnosti sa mesto členení na 48 katastrálnych území:
| * Katastrálne územie je totožné s mestskou časťou † Katastrálne územie je rozdelené medzi 2 alebo 3 mestské časti | ||
Mestské časti
Od 24. novembera 1990 sa Brno člení na 29 samosprávnych mestských častí so zastupiteľstvom, radou a starostom a tiež vlastnou vlajkou a znakom.
K 1. septembru 1995 došlo k úprave hraníc mestských častí Brno-Jundrov a Brno-Kohoutovice, 1. mája 1998 ešte k úprave hraníc mestských častí Brno-sever a Brno-střed.
Doprava
Brno je dôležitou križovatkou cestnej i železničnej dopravy. Dňa 7. júla 1839 sa príchodom prvého vlaku do Brna začala prevádzka na železničnej trati Brno - Viedeň. Dnes slúži Brniansky železničný uzol pre hlavné prepravné smery medzi Viedňou, Prahou a Bratislavou. Vychádza odtiaľto tiež veľa spojov na severnú Moravu i do zvyšku Česka. V roku 1967 bola zahájená výstavba diaľnice D1 z Prahy do Brna. Prvý úsek do Mirošovíc bol uvedený do prevádzky 12. júla 1971 ale k prepojeniu Prahy s Brnom došlo až v roku 1980. V súčasnosti vedú na južný okraj Brna dve diaľnice (diaľnica D1 z Prahy na strednú Moravu a diaľnica D2 do Bratislavy), rýchlostná cesta (R52 smerom na Viedeň) a mesto má tiež k dispozícii medzinárodné letisko Tuřany.
Mestská hromadná doprava
Mestská hromadná doprava (prevádzkovaná Dopravným podnikom mesta Brna) je súčasťou Integrovaného dopravného systému Juhomoravského kraja.
Električková doprava
História električkovej dopravy siaha až do 2. polovice 19. storočia, keď bola v roku 1869 po prvýkrát na území Česka sprevádzkovaná linka konskej železnice.[17] Po počiatočných neúspechoch v roku 1884 začala prevádzku parná električka, ktorá spoľahlivo slúžila až do roku 1900, potom bola celá jej sieť elektrifikovaná.[17] Vrcholný rozkvet zažili brnianske električky za prvej Československej republiky. V 70. a 80. rokoch 20. storočia boli stavané predovšetkým trate rýchlodrážneho charakteru do veľkých sídlisk na okraji mesta. Poslednou zmenou v koľajovej sieti bolo v roku 2008 predĺženie trate v samosprávnej mestskej časti Královo Pole na konečnú Technologický park. V súčasnej dobe je električková sieť v Brne najväčšia na Morave a druhá v celom Česku. K 1. januáru 2017 bolo v prevádzke 11 denných električkových liniek (čísla 1-6, 8-12).
Trolejbusová doprava
Prvé trolejbusy začali svoju prevádzku v brnianskych uliciach už v roku 1949, dlho však boli skôr "popoluškou" v brnianskej MHD. V 60. rokoch im dokonca hrozil zánik. Búrlivý rozvoj nastal v 70. rokoch 20. storočia, kedy bolo postavených veľa tratí najmä do menších sídlisk. V 90. rokoch nastalo upokojenie a prioritou sa stalo predovšetkým zabezpečenie prevádzky na už postavených tratiach najväčšej trolejbusovej siete v Česku.[21] K 1. januáru 2017 bolo v prevádzke 13 denných liniek (čísla 25-27, 30-39).
Autobusová doprava
Autobusová doprava v Brne začala prevádzku už v roku 1930. Spočiatku mala skôr doplnkový charakter. Za socializmu však bola sieť liniek výrazne rozšírená do celého mesta. V 90. rokoch bola pri reorganizácii mestskej hromadnej dopravy vylúčená prevádzka autobusov z centra. V súčasnej dobe by mali autobusy pôsobiť najmä ako napájače pre električkovú dopravu. K 1. januáru 2017 bolo v prevádzke 48 mestských autobusových liniek, z toho 34 denných (čísla 40-44, 46-55, 57-58, 60, 61, 63-65, 67-71, 73-75, 77-78, 81 , 82, 84), 11 nočných (čísla 89-99), 4 expresné (E50, E56, E75, E76). Nočné autobusy zabezpečujú celú hromadnú dopravu počas noci. Linky 81 a 82 sú primárne určené telesne postihnutým cestujúcim, obsluhujú ich špeciálne vybavené autobusy prechádzajúce celým mestom nezávisle od ostatných liniek.
Lodná doprava
Dopravný podnik mesta Brna prevádzkuje od roku 1946 po celej dĺžke Brnianskej priehrady elektrickú lodnú dopravu. Lode jazdia z prístaviska v mestskej casti Brno-Bystrc do obce Veverská Bítýška, nachádzajúcej sa už za hranicami Brna, v rozšírenej letnej sezóne (od konca apríla do polovice októbra).
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ázerbájdžán
Édouard Balladur
Élisabeth Borneová
Éterický olej
Írán
Úřad pro alkohol, tabák, zbraně a výbušniny
Úmluva o chemických zbraních
Úmrtí v roce 2023
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Češi
Černá Hora
Černohorské království
Červen
Česká hokejová reprezentace do 20 let
Česká Wikipedie
České dráhy (státní organizace)
Český sen
Český statistický úřad
Česko
Československá expedice Peru 1970
Československé státní dráhy
Československo
Členské státy NATO
Řím
Římské číslice
Římskokatolická církev
Šablona:Infobox - demografie
Šalomounovy ostrovy
Šipky
Šiveluč
Škoda (podnik)
Štýrský Hradec
Šumperák
Švédsko
Ťiang Ce-min
Žatec
Židovská legie
Židovská národní rada
1. únor
1. červen
1. červenec
1. březen
1. duben
1. květen
1. leden
1. listopad
1. srpen
1. září
10. červenec
10. květen
10. prosinec
10. srpen
10. září
11. únor
11. červen
11. duben
11. květen
11. leden
11. listopad
12. únor
12. červen
12. červenec
12. březen
12. květen
12. leden
12. listopad
12. prosinec
12. srpen
1223
1293
13. červenec
13. květen
13. leden
13. prosinec
13. září
1324
1378
14. únor
14. červen
14. říjen
14. duben
14. květen
14. leden
14. listopad
1433
1469
1495
15. únor
15. červen
15. červenec
15. duben
15. květen
15. listopad
15. srpen
15. září
1521
1523
1535
1564
1578
1597
16. červen
16. květen
16. prosinec
1607
1654
1656
1669
1686
17. říjen
17. březen
17. duben
17. květen
17. prosinec
17. srpen
17. září
1721
1728
1736
1746
1783
18. říjen
18. duben
18. květen
18. listopad
18. srpen
18. století
18. září
1818
1819
1824
1837
1845
1849
1860
1861
1863
1870
1871
1873
1881
1883
1884
1885
1888
1889
1890
1891
1892
1894
1895
19. únor
19. červen
19. červenec
19. říjen
19. duben
19. květen
19. prosinec
19. srpen
19. století
19. září
1900
1902
1903
1905
1906
1907
1908
1909
1910
1910 ve fotografii
1910 v dopravě
1910 v hudbě
1910 v letectví
1910 v loďstvech
1911
1912
1913
1914
1916
1917
1918
1920
1921
1923
1924
1925
1926
1930
1934
1935
1936
1937
1938
1941
1943
1944
1945
1946
1948
1949
1950
1953
1956
1957
1958
1960
1961
1963
1964
1968
1969
1970
1971
1973
1974
1975
1978
1979
1980
1981
1982
1983
1985
1986
1987
1988
1989
1990
1991
1992
1993
1993 ve filmu
1993 ve fotografii
1993 ve sportu
1993 v dopravě
1993 v hudbě
1993 v letectví
1993 v loďstvech
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2. březen
2. duben
2. květen
2. leden
2. prosinec
2. tisíciletí
2. září
20. červen
20. říjen
20. březen
20. duben
20. květen
20. leden
20. století
20. září
2001
2003
2004
2005
2007
2009
2010
2012
2013
2014
2015
2017
2019
2020
2021
2024
21. duben
21. květen
21. prosinec
21. srpen
21. století
21. září
22. únor
22. červen
22. červenec
22. březen
22. květen
22. srpen
22. září
23. červen
23. říjen
23. březen
23. duben
23. květen
23. listopad
23. prosinec
23. srpen
23. září
24. červen
24. březen
24. duben
24. květen
24. listopad
24. srpen
24. září
25. únor
25. červen
25. březen
25. duben
25. květen
25. září
26. únor
26. říjen
26. duben
26. květen
26. leden
27. únor
27. červen
27. červenec
27. březen
27. duben
27. květen
27. září
28. únor
28. červen
28. březen
28. duben
28. květen
28. leden
28. srpen
28. září
29. březen
29. květen
29. listopad
29. srpen
3. říjen
3. březen
3. duben
3. květen
3. leden
3. prosinec
30. duben
30. květen
30. srpen
31. červenec
31. říjen
31. březen
31. květen
31. srpen
4. červen
4. říjen
4. březen
4. duben
4. květen
4. listopad
43 př. n. l.
455
5. únor
5. říjen
5. květen
5. leden
5. srpen
6. únor
6. červenec
6. říjen
6. květen
6. leden
6. listopad
6. srpen
7. červenec
7. květen
7. leden
7. listopad
7. září
753 př. n. l.
8. únor
8. březen
8. duben
8. květen
8. leden
81. ročník udílení Zlatých glóbů
9. červen
9. květen
9. listopad
9. srpen
9. září
Až přijde kocour
Abbé Faria
Abcházie
Abel Posse
Achdut ha-avoda
Adam Ondra
Adina Mandlová
Agnes Baden-Powell
Agrofert
Ahmad Jamal
Airbus A350
Akademie věd České republiky
Alžběta II.
Albert II. Belgický
Albert Kutal
Albrecht Kossel
Aleš Kauer
Alessandro Allori
Alexandr VI.
Alfa Romeo
Alija
Ali Bongo Ondimba
Alma mater
Alois Hajn
Alois Jilemnický
Alois Knop
Americká občanská válka
Andorra
Andrea Kossányiová
Angélique du Coudray
Anglie
Antarktida
Antonín Haas
Antonín Kinský (fotbalista, 1975)
Antonín Novotný
Antonín Strnadel
Antonina Houbraken
Archiv výtvarného umění
Ariane 5
Atlanta
Aun Schan Su Ťij
Austrálie
Autoritní kontrola
Básník
Bénazír Bhuttová
Bílý dům (Moskva)
Bílý Den
Bílkovina
Bítov (hrad)
Bítov (zaniklá obec)
Búr
Búrské války
Bělorusko
Březové Hory
Bar Giora
Basketbal
Bedřich Ščerban
Bedřich Grünzweig
Benátky
Benito Mussolini
Benjamin Netanjahu
Ben Ferencz
Ben Webster
Bhútán
Bibliografie dějin Českých zemí
Biebrzański Park Narodowy
Bill Clinton
Biologická membrána
Bitva čtyř králů
Bitva na řece Kalce
Bitva u Jutska
Bitva u Mutiny
Bitva v Mogadišu (1993)
Black Friday 1910
Blahoslavený
Blanka Waleská
Božena Novotná
Božena Weleková
Boca Chica (Texas)
Bohuš Lauda
Bohumír Bradáč
Bohumil Hošek
Bohumil Jahoda
Bohumil Vlasák
Bohuslav Korejs
Bohuslav Reynek
Boj o moc
Bombaj
Bombardier Dash 8
Bombové útoky ve Warringtonu
Bombové útoky v Bombaji v roce 1993
Bombový útok na Světové obchodní centrum 1993
Boris Jelcin
Bosna a Hercegovina
Bouře Daniel
BRICS
Brno
Brooke Shields
Buňka
Buněčné jádro
Callisto
Carlo Azeglio Ciampi
Charcotův ostrov
Chathamské ostrovy
Cheshire
Chicago
Chicago Bulls
Chorvatská válka za nezávislost
Christian Oliver
Chromozom
Chrysococcyx
Chulalongkorn
Clint Eastwood
Colin Farrell
Commons:Featured pictures/cs
Commonwealth
Confederación Nacional del Trabajo
Craig Breen
Cvi Zamir
Cytoplazma
Dánsko
Dějiny umění (obor)
Děvče ze Západu
Důl Marie
Dana Němcová
Daniel Revenu
Davidiáni
David Ben Gurion
David Koresh
Deklarace nezávislosti Státu Izrael
Denver
Den nenarozených dětí
Derna
Diecéze plzeňská
Diecéze urgelská
Diskuse k šabloně:Infobox - demografie
Doktor filozofie
Donald Trump
Douglass North
Douglas Hurley
Dragon 2
Druhá súdánská občanská válka
Druhá světová válka
Duben
Eduard Haken
Eduard VII.
Edvard Beaufort
Edward Morgan Forster
Egypt
Elektronový mikroskop
Elena Pampulovová
Eliška Krupnová
Elmar Klos
Emilia Galotti
Emmanuel Macron
Encyklopedie
Encyklopedie dějin města Brna
Endeavour (raketoplán)
Endel Tulving
Endoplazmatické retikulum
ERAD dráha
Eritrea
Estera Teuflová ze Zeilberku
Etiopie
Etnologie
Eukaryota
Euronews
Europa (měsíc)
Eurowings
Evžen Čihák
Eva Adamczyková
Eva Burešová
Evropa
Evropská kosmická agentura
Evropská unie
Evropské společenství
Ewa Farna
Expresionismus
Ezer Weizman
Fantom opery (román)
Faraón
Federální úřad pro vyšetřování
Ferdinand Daučík
Ferdinand II. Neapolský
Ferdinand Marjánko
Ferenc Szisz
Filip Remunda
Filozofická fakulta Masarykovy univerzity
Finsko
Francie
Francouzská národní knihovna
František Hanták
František Hrubín
František Josef Mach
František Langr
Franz Beckenbauer
Frederik Willem de Klerk
Gabon
Gabriela Gunčíková
Galileovy měsíce
Ganymedes (měsíc)
Gaston Leroux
Gemeinsame Normdatei
George H. W. Bush
Giacomo Puccini
Gianni Vattimo
Giuseppe Puglisi
Golgiho aparát
Gotland
Gotthold Ephraim Lessing
Gregoriánský kalendář
Gruzínsko-abchazský konflikt
H-IIA
Ha-Šomer
Hagana
Halleyova kometa
Hem
Histadrut
Historik
Hitachi
Hlavní strana
Hnízdní parazitismus
Holokaust
Horst Köhler
Hubbleův vesmírný dalekohled
Ilja Bart
Indická kosmická agentura
Indie
Indonésie
Inkubace vejce
International Standard Book Number
Internet Archive
Isabela Aragonská (1470–1524)
Istanbulská univerzita
Italská sociální republika
Ivan Pop
Izrael
Jásir Arafat
Jáva
Jízda králů
Józef Ulma, Wiktoria Ulma a jejich sedm dětí
József Antall
Jack London
Jacques Gaillot
Jaderná elektrárna Temelín
Jakov Milatović
Jana Lorencová
Jan Žáček (ministr)
Jan Bernášek
Jan Fadrhons
Jan Jirka
Jan Kodet
Jan Nepomucký
Jan Trojan
Jan Wieczorek
Jan Zahradníček (senátor)
Japan Airlines
Japonská pobřežní stráž
Japonsko
Jaroslava Bajerová
Jaroslav Šusta
Jaroslav Bárta
JAXA
Jean-Baptiste Charcot
Jean-Louis Guez de Balzac
Jean-Martin Charcot
Jean Chrétien
Jeruzalém
Jiří Štursa
Jiří Hanuš (historik)
Jiří Hrůza
Jiří Kuběna
Jiří Mahen
Jiří Prskavec
Jiří Sternwald
Jiří V.
Jiří Veselý (tenista)
Jižní Afrika
Jicchak Ben Cvi
Jicchak Rabin
Jihočeský kraj
Jihoafrická republika
Jihoafrická unie
Jihomoravský kraj
Jindřich Chalupecký
Jindřich III. Francouzský
Jindřich Wielgus
Johannes Diderik van der Waals
Johnstownská potopa
John Harvey Kellogg
John Lennon
John Stanley Marshall
Jomkipurská válka
Josef Černý (cyklista)
Josef Dostál (kajakář)
Josef Karel Šlejhar
Josef Kohout (ragbista)
Josef Urválek
Josef Vaněk (architekt)
Joseph Hooton Taylor
Josep Fusté
Jozef Čabelka
Jozef Herda
Jude Slavie
Jules Verne
Jupiter (planeta)
Jupiter Icy Moons Explorer
Juri
Jurský park (film)
Kamčatka
Kambodža
Kamila
Kampučská lidová republika
Kapellbrücke
Karel Černý (malíř)
Karel Janů
Karel Jernek
Karel Pražák (podnikatel)
Karel Urbánek (hudebník)
Karel Václav Štěpka
Karel Zeman
Karl Marek
Kary Mullis
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Narození v roce 1910
Kategorie:Narození v roce 1993
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kazachstán
Kennedyho vesmírné středisko
Kišin Šinojama
Kidd Jordan
Kim Campbellová
Klement VII. (vzdoropapež)
Konfederované státy americké
Konflikt v Náhorním Karabachu (2023)
Konkubinát
Konstantin Stoilov
Korea
Koronograf
Koruna česká
Koruna československá
Koruna slovenská
Kozorožec iberský
Kraj Vysočina
Kubismus
Kublajchán
Kukačka nádherná
Kukačky
Kukuřičné lupínky
Květen
Lübeck
Ladislav F. Dvořák
Ladislav Stejskal (malíř)
Ladislav Vachulka
Lanová dráha na Letnou
Lenny (zpěvačka)
Let's play
Letiště Haneda
Letiště London Heathrow
Letní olympijské hry 1996
Librační centrum
Library of Congress Control Number
Libye
Lidové noviny
Literární noviny
Litevský litas
Livius
Loď
Lockheed P-80 Shooting Star
Lokomotiva 556.0
Loterie
Lotyšsko
Lucern
Lucie Charvátová
Lucie Kovandová
Lukáš Masopust
Lukáš Sedlák
Lukáš Veverka
Luke Humphries
Luke Littler
Málo dotčený taxon
Mário Zagallo
Mírová dohoda z Osla
Múte Bourup Egede
Maastrichtská smlouva
MAFRA
Mandžukuo
Mandžuský mor
Manuel I. Portugalský
Maorové
Mapaj
María Esperanza Alhama Valera
Marco Polo
Marcus Antonius
Marin Marais
Maroko
Martin Foltýn
Martin Fuksa
Marxismus
Mary Quantová
Masakr ve Štrpcích
Masakr v Suchumi
Masakr v Tulse
Maximilián I. Habsburský
Medaile Za zásluhy
Medikán
Melantrich
Metabolismus
Metabolismus tuků
Metropolitní opera
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Mezinárodní svaz ochrany přírody
Mezinárodní vesmírná stanice
Michael Jordan
Michael Smith (chemik)
Michal Benedikovič
Michal Kováč
Microsoft
Mikuláš
Milo Đukanović
Mir
Mircea Snegur
Miroslav Hýll
Mistrovství světa juniorů v ledním hokeji 2024
Mistrovství světa v ragby 2023
Monarchismus
Mongolové
Monika Selešová
Moravané
Moravskoslezský kraj
Moskva
Mostar
Myanmar
Náhorní Karabach
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní garda Spojených států amerických
Národní knihovna České republiky
Národní liga pro demokracii
Národní park Peneda-Gerês
Nadace Wikimedia
Natálie Kubištová
Nejvyšší soud Státu Izrael
Nelson Mandela
Nepomuk
New York
Nigel Lawson
Nik Tendo
Nina Jirsíková
Nisslova tělíska
Nobelova cena za chemii
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za fyziologii a lékařství
Nobelova cena za fyziologii nebo lékařství
Nobelova cena za literaturu
Nobelova cena za mír
Nobelova pamětní cena za ekonomii
Norodom Sihanuk
Noto (poloostrov)
Nová Guinea
Nová Kaledonie
Nový Zéland
Nukleárie
Občanská válka na Srí Lance
Občanská válka ve Rwandě
Občanská válka v Kolumbii
Občanská válka v Somálsku
Občanská válka v Tádžikistánu
Obléhání Sarajeva
Obležení Waco
Obrana Slezska
Oklahoma
Okres Plzeň-jih
Oldřich Mikulášek
Oldřich Semerák
Olga Lomová
Oligomer
Operace Barium
Operace Gothic Serpent
Operace Medacká kapsa
Opereta
Oppenheimer (film)
Ordnungspolizei
Organela
Otava
Otokar Březina
Oto Kanás
Otto Wallach
Pátek
Péter Boross
Přívalová povodeň
Příze
Překladatel
Paříž
Pablo Escobar
Padělek
Palermo
Palestina v osmanském období
Paolo Maldini
Parník
Parní tramvaj
Patrik Bartošák
Paul Heyse
Pavel Švanda (spisovatel)
Pavel Heřman
Pavel Kosatík
Pavel Petr (básník)
Pavel Vondra
PDC Mistrovství světa v šipkách
Peru
Petangames
Peter Magubane
Petra Nováková
Petrohrad
Petronius Maximus
Petr Charvát
Petr Lotar
Petr Placák
Phillip A. Sharp
Phill Niblock
Plicní mor
Po'alej Cijon
Poddruh
Polar Satellite Launch Vehicle
Polovci
Polsko
Poltava
Pont Neuf
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Literatura
Portál:Morava
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portugalská hymna
Portugalská revoluce (1910)
Portugalské království
Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky
Povijnice batátová
Povodeň v Paříži 1910
Pražské jaro
Pražský hrad
Praha
Prefektura Išikawa
Premiér Francie
Prezident Černé Hory
Prezident Francie
Prezident Izraele
Prezident Slovenské republiky
Prima (televizní stanice)
Proces s Miladou Horákovou a spol
Prognostický ústav
Prostějov
Protektorát
Prozatímní irská republikánská armáda
První portugalská republika
První světová válka
První válka o Náhorní Karabach
Ptačí hnízdo
Q12025308
Q12025308#identifiers
Q12025308#identifiers|Editovat na Wikidatech
Queen Mary 2
Rádio Impuls
Radek Juška
Rainer Maria Rilke
Rainer Werner Fassbinder
Rakousko-Uhersko
Rallye Dakar 2024
Ramesse II.
Raoul Schránil
Rassemblement pour la République
Rastislav Váhala
Raymonde de Laroche
Redaktor
Renault FT-17
Rentgenová astronomie
Republika
Republika Arcach
Republika Srbská Krajina
Ribozom
Richard J. Roberts
Richterova stupnice
RMS Aquitania
RMS Olympic
Robert Behnken
Robert Fogel
Rodinné sídlo (kniha)
Rodné jméno
Roger Whittaker
Rok
Romulus a Remus
Ruční pletení
Rudolf Inemann
Rudolf Kende
Rudolf Turek
Rujána
Ruská ústavní krize 1993
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruské impérium
Rusko
Russell Alan Hulse
Rytec
Sálih Arúrí
Süleyman Demirel
Sýrie
Saúdská Arábie
Sailor Moon
Salvador
Samizdat
Samuel Pepys
Santa Cruz (souostroví)
Saská Kamenice
Schyzo
Sergio Gori
Severní Karolína
Severní Makedonie
Severoatlantická aliance
Seymour Stein
Seznam kulturních památek v okrese Písek
Seznam nositelů Medaile Za zásluhy#I. stupeň 4
Seznam premiérů Bulharska
Seznam prezidentů Spojených států amerických
Sibiř
Sionismus
Skládání proteinů
SK Slavia
Slavia Praha
Slovensko
Smuha MacDonaldova
Sobota
Sojuz TM-18
Sopečná erupce
Soubor:Český sen davy.jpg
Soubor:Adina Mandlová (1910-1991).jpg
Soubor:Antonín Kinský1.jpg
Soubor:Brooke Shields (2008) cropped.JPG
Soubor:Chickamauga.jpg
Soubor:ClintEastwood Berlinale.jpg
Soubor:ColinFarrell07TIFF.jpg
Soubor:CZE Medaile Za zasluhy 1st (1994) BAR.svg
Soubor:Eduard Haken ND.jpg
Soubor:Elmar Klos (1966).jpg
Soubor:Endomembrane system diagram cs.svg
Soubor:Ewa Farna Luxor 2014.JPG
Soubor:Flag of Koryakia.svg
Soubor:František Hrubín (1910-1971).jpg
Soubor:Iberian Ibex Fight.jpg
Soubor:Jiří Kuběna signature.jpg
Soubor:Karel zeman.JPG
Soubor:Narodni Divadlo, Estates Theater, Prague - 8638.jpg
Soubor:Oldřich Mikulášek (1910-1985).jpg
Soubor:P80-1 300 (cropped).jpg
Soubor:PER51895 061.jpg
Soubor:Rainbow yarn for knitting, display in front of a needlework shop in Graz, Austria, GW23-100.jpg
Soubor:Raul Schránil (1910-1998).jpg
Soubor:Shining Bronze-Cuckoo Dayboro.JPG
Soubor:Stavovské divadlo vstup 1.jpg
Soubor:Sumperak - kresba.jpg
Soubor:Sv Jan Nepomucky Chocomysl.JPG
Soubor:Věžový bytový dům s vodojemem 3.jpg
Soubor:Yitzhak Ben-Zvi.jpg
Souborný katalog České republiky
SpaceX
SpaceX South Texas launch site
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-7294-192-5
Speciální:Zdroje knih/80-7325-029-2
Speciální:Zdroje knih/978-80-200-2094-9
Spisovatel
Spojené arabské emiráty
Spojené království
Spojené státy americké
Sportka
Střízlíkovec chathamský
Střízlíkovec novokaledonský
Střízlíkovec novozélandský
Stanislav Berkovec
Starý most (Mostar)
Starship (SpaceX)
Starship Test Flight
Stavovské divadlo
STS-61
Suchumi
Sufražetka
Surabaja
Sursum
Světlana Alexijevičová
Světové dědictví
Světové dědictví (Česko)
Světové dny mládeže
Světové obchodní centrum
Světový den vody
Synthesia
Těšínsko
Třída Istanbul
Tajemství Viléma Storitze
Tatu (popové duo)
Tereza Petržilková
Texas
Thajsko
The Beatles
Thomas Morgan
Tichomoří
Titanic
Tobol Kostanaj FK
Tokio
Tomáš Býček
Tomáš Hyka
Tomáš Kalas
Toni Morrisonová
Transsibiřská magistrála
Tyrannosaurus
UNESCO
Univerzitní systém dokumentace
Václav Havel
Václav Klaus
Václav Knotek
Václav Netušil
Václav Richter
Václav Vladivoj Tomek
Válka Izraele s Hamásem (2023)
Válka v Bosně a Hercegovině
Vápník
Vít Klusák
Věžový bytový dům s vodojemem
Věra Linhartová
Všeobecné volby ve Spojeném království v prosinci 1910
Vajiravudh
Vanuatu
Vatikán
Velká (Milevsko)
Velká fašistická rada
Verona
Viktor Sheen
Vila Tugendhat
Vilda Jakš
Viliam Široký
Viola Fischerová
Virtual International Authority File
Vláda Petra Fialy
Vladimír Mečiar
Vladimír Zápotocký
Vladimir Kara-Murza
Vladislavský sál
Vladivostok
Vladlen Tatarskij
Vlajka Korjackého autonomního okruhu
Vojenská junta
Vojenský převrat v Myanmaru 2021
Volba prezidenta České republiky 1993
Volby do Knesetu 1949
Volby do Národního shromáždění Francouzské republiky 1993
Volební právo žen
Vraždění
Vzducholoď
Waco
Waldemar Pawlak
Walker, Texas Ranger
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Článek týdne/2024
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Přesměrování
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/duben
Wikipedie:Vybraná výročí dne/leden
Wikipedie:Vybraná výročí dne/září
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zajímavosti/2024
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wilkie Collins
Windows 3.0
Windows NT 3.1
WorldCat
XRISM
Yalkaparidon
Yoko Ono
Youtuber
Základní vojenská služba
Zákon o protiprávnosti komunistického režimu a o odporu proti němu
Zápisky Malta Lauridse Brigga
Zatčení
Zdeněk Adla
Zdeněk Návrat
Zdeněk Sklenář
Zdeněk Ziegler
Zemětřesení
Zemětřesení v Maroku 2023
Země Koruny české
Zikmund Lucemburský
Zlatý glóbus
Znojmo
Zobák
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
