Brno - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Brno
Brno
štatutárne mesto
Logo Brno.svg
Brno View from Spilberk 128.JPG
Pohľad na Brno z hradu Špilberk.
Flag of Brno.svg
Brno (znak).svg
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Juhomoravský (CZ064)
Okres (LAU 1) Brno-mesto (CZ0642)
Obec {{{obec}}}
Historická krajina Morava
Rieky Svitava, Svratka
Nadmorská výška 237 m n. m.
Súradnice 49°12′00″S 16°37′00″V / 49,2°S 16,61667°V / 49.2; 16.61667
Najvyšší bod
 - výška 479 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 190 m n. m.
Rozloha 230,22 km² (23 022 ha)
 - súše 225,73 km² (22 573 ha)
 - vody 4,46 km² (446 ha)
Obyvateľstvo 377 508 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 1 672,39 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1243
Primátor Markéta Vaňková (ODS)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 600 00 - 640 00
Miestne časti 58
Zákl. síd. jednotky 278
Katastrálne územie 48
LAU 2 (obec) CZ0642 582786
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Vila Tugendhat v Brne
Rok 2001 (#25)
Číslo 1052
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ii, iv
Adresa mestského
úradu
Magistrát města Brna
Dominikánské nám. 1
601 67 Brno
E-mailová adresa informace@brno.cz
Poloha mesta v Česku
Red pog.svg
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Brno
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.brno.cz
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Brno (slovenské prídavné meno znie brniansky[pozn 1]) je počtom obyvateľov najväčšie mesto Moravy a druhé najväčšie Česka. Je historickým hlavným mestom Moravy, v súčasnosti je správnym centrom Juhomoravského kraja s postavením štatutárneho mesta. Rozkladá sa na juhu Moravy na sútoku riek Svratka a Svitava. Má rozlohu 230,2 km², k 1. Januáru 2019 tu bolo na trvalý pobyt prihlásených 406 878 obyvateľov[7] a v celej metropolitnej oblasti na ploche 3 170 km² až 740 678 (2010)[8], čo je viac ako počet obyvateľov Bratislavského samosprávneho kraja.

Brno je významným administratívnym strediskom, centrom českej justície, sídlom orgánov s celoštátnou kontrolnou pôsobnosťou a ďalších dôležitých inštitúcií. Je tiež centrom vzdelania s 26 fakultami jedenástich univerzít a vysokých škôl. V meste sídli biskupstvo brnianskej diecézy. Od roku 1998 tu stojí prvá česká mešita. V Brne je zákonom zriadené štúdio Českého rozhlasu[9] (prvé vysielanie rozhlasu 1924) a Českej televízie[10] (vzniklo 1961 v rámci Česko-slovenskej televízie).

K najvýznamnejším dominantám mesta patrí hrad Špilberk a Katedrála svätého Petra a Pavla (známa skôr ako Petrov). Druhým zachovaným hradom na území Brna je hrad Veveří týčiaci sa nad brnianskou priehradou. Severovýchodne od mestského jadra, tvoreného pôvodným historickým jadrom a vyhláseného mestskou pamiatkovou rezerváciou, leží stavebná pamiatka vila Tugendhat od architekta Ludwiga Mies van der Roheho, zapísaná medzi Svetové dedičstvo UNESCO[11]) K turistickým lákadlám patrí aj začiatok chránenej krajinnej oblasti Moravský kras.

Dejiny

Najstarším dokladom ľudského osídlenia územia Brna je ručne opracovaný kameň nájdený na Červenom kopci starý približne 700 000 rokov.[12] V oblasti Brna žil taktiež človek kromaňonský. Významným náleziskom so stopami osídlenia staršej kamennej doby je Stránska skala, sú tu však aj stopy osídlenia z neskorších období (Eneolit). Počnúc mladšou kamennou dobou (neolit) bol priestor Brna osídlený nepretržite, pričom v niektorých obdobiach praveku a celý stredovek tu existovali sídelné útvary centrálneho významu. Počas stavebných prác v mestskej časti Bohunice boli v roku 2007 nájdené pozostatky pravdepodobne opevnenej osady z mladšej kamennej doby staré 6 - 8 tisíc rokov. Počas odborného archeologického prieskumu boli nájdené početné pozostatky dobovej keramiky, úlomky pazúrikov, kostí atď. Z toho sa usudzuje, že mohlo ísť o osadu kupcov a lovcov, ktorí ovplyvňovali dianie v širokom okolí. Existujú dohady, že osada mohla byť obohnaná i vodnou priekopou, na to však nie je dostatok dôkazov. Na území tzv. historického jadra Brna bolo zaznamenané eneolitické osídlenie, zo staršej až neskorej bronzovej doby a halštatskej doby. Pozornosť si zaslúžia zatiaľ ojedinelé hroby rámcovo z 9. storočia. Trvalé osídlenie tohto areálu začína v 12. storočí, a to v južnej časti - približne medzi dnešným námestím Slobody a ulicou Nádražní. V poslednej dobe boli získané aj doklady o využívaní južných svahov pri Pekařské ulici v tomto období.

V 2. storočí sa grécky geograf Klaudios Ptolemaios zmieňoval o osade Meliodunon zrejme na území dnešného Brna.[13] Prvé doklady slovanského osídlenia pochádzajú z 5. - 7. storočia.[14]

Stredovek

Rytina Brna v roku 1591

Počas 8. a 9. storočia plnilo centrálnu funkciu v brnianskom priestore hradisko Staré Zámky u Líšně (v súčasnosti Brno-Líšeň, mestská časť na východe Brna). Určitý význam malo už vtedy sídlisko pravdepodobne na ostrove v rieke Svratke na území dnešného Starého Brna (približne v priestore Krížovej, Křídlovickej a Ypsilantiho ulice), snáď už v 1. polovici 10. storočia opevnené. Osídlenie tu pokračuje nepretržite ďalej, ďalšie opevnenie pravdepodobne vzniklo v 1. polovici 11. storočia. Najskôr na prelome 10. a 11. storočia bola na ľavom brehu Svratky postavená rotunda, ktorej pozostatky boli zachytené v areáli augustiniánskeho kláštora na Mendlovom námestí. Až po ďalších dvoch prestavbách, v 12. (?) a 13. storočí tu založila roku 1324 Alžbeta Rejčka súčasný kostol Nanebovzatia Panny Márie slúžiaci však už novozaloženému cisterciánskemu kláštoru. Zdá sa, že v Starom Brne bolo aj významné centrum přemyslovského štátu po ovládnutí Moravy touto dynastiou roku 1019, v 2. polovici 11. a 1. polovici 12. storočia tu zrejme sídlili údelné kniežatá.

Z roku 1091 je prvá zaručená písomná zmienka v Kosmovej kronike. V 12. storočí sa ranne stredoveká aglomerácia, ktorá zahŕňala okrem hradu a osídlenia v areáli neskoršieho starobrnianského kláštora ešte hospodárske podhradie na pravom brehu Svratky, rozšírila na svahy južne od Pekařské ulice a najmä do južnej časti neskoršieho mesta. Vtedy bol tiež vybudovaný kostolík sv. Petra s kryptou; okolo bolo doložené súdobé osídlenie, ale nie opevnenie na prístupnej strane. Palisádový žľab v mieste domu Petrov 8 (biskupstvo) však nevylučuje existenciu hradeného dvorca. Existencia přemyslovského správneho hradu v 11. a 12. storočí na Petrove nie je vo svetle archeologických výskumov pravdepodobná. Osídlenie z 8. - 12. storočia, na ktoré nadviazalo v 13. storočí predmestie, bolo archeologicky preukázané aj v areáli ulíc Dornych a Spálená. Okolo roku 1200 prišli nemeckí, (rakúski) a valónski osídlenci, výrazne sa rozrástlo osídlenie zahŕňajúce do 30. rokov 13. storočia celé neskoršie historické jadro v hradbách. Tento vývoj vyvrcholil vznikom inštitucionálneho mesta asi v 30., možno už v 20. rokoch 13. storočia. Jeho právny poriadok bol odvodený od rakúskych miest Enns a Viedeň.

Roku 1243 Brnu kráľ Václav I. udelil mestské privilégiá.[14] Hrad Špilberk zrejme založil v 70. rokoch 13. storočia Přemysl Otakar II. Už pred polovicou 13. storočia boli postavené kamenné hradby. Roku 1292 dostalo mesto právo voliť richtára. V roku 1349 sa Brno stalo trvalým sídlom moravských markgrófov.[14] Popri Olomouci bolo Brno najvýznamnejším moravským mestom, zasadal tu aj zemský súd. Obvod zovretý hradbami dosahoval necelých 37 ha, počet obyvateľov sa pohyboval okolo 8 000.

Husitské vojny zasiahli Brno v rokoch 1428 a 1430. Brno zostalo po celú dobu pevnou katolíckou baštou, k čomu prispel jeho prevažne nemecký charakter. Husiti mesto nedobyli, ťažko však utrpelo Staré Brno a ďalšie blízke obce a predmestia. Už v 1. polovici 13. storočia vznikli v Brne prvé murované meštianske domy, aj keď ešte o niekoľko desaťročí neskôr bolo mesto prevažne drevené. Proces prechodu k murovanej architektúre sa v prostredí meštianskej zástavby výrazne urýchlil od 2. polovice 13. storočia, takže v 14. a 15. storočí už malo Brno v zásade murovaný charakter. Aj keď tehly sa používali už v 13. storočí, veľký rozmach tehlových stavieb možno zaznamenať v 15. storočí.

Novovek

V roku 1641 po dobytí Olomouca švédskymi vojskami sa Brno stalo faktickým hlavným mestom Moravy okrem iného preto, že sem boli z Olomouca narýchlo premiestnené Zemské dosky. Koniec sporu oboch miest urobil až roku 1782 markgróf a cisár Jozef II., ktorý priznal nárok na označenie hlavného mesta definitívne Brnu. V lete 1645 bolo samotné Brno neúspešne obliehané osemnásťtisícovým švédskym vojskom generála Torstensona, ktorý chcel Brno použiť ako základňu pre finálny útok na Viedeň. Neskôr sa k Torstensonovmu vojsku pridalo ešte desaťtisícové vojsko sedmohradského kniežaťa Juraja II. Rákociho, ktorého časť ale bola onedlho odvolaná k Ledniciam. Počas tohto obliehania mesto bránilo iba 1476 obyvateľov, pričom vojaci tvorili necelú polovicu.[15] Vďaka tvrdosti a nasadeniu obrancov a geniálnej organizácii obrany Raduitom de Souches [15] však Švédi neuspeli a s osemtisícovými stratami boli nútení obliehanie ukončiť. Takmer o sto rokov neskôr, roku 1742, bolo Brno bez úspechu obliehané pruskými vojskami. Priemysel sa začal rozvíjať už v roku 1763, kedy bola založená prvá textilná manufaktúra. Roku 1777 bolo založené brnianske biskupstvo podliehajúce však olomouckému arcibiskupstvu.

Dodnes existujúci brniansky železničný viadukt k dnešnému hlavnému nádražiu na trati z Břeclavi (polovica 19. storočia)

V roku 1805 v Brne nocoval Napoleon Bonaparte pred dôležitou bitkou pri Slavkove. Pobyt francúzskeho vojska bol pre mesto značnou príťažou, spotrebovalo množstvo potravinových zásob na úkor mešťanov a začali sa šíriť choroby. V roku 1817 bolo cisárskym dekrétom Františka I. založené Františkovo múzeum, dnešné Moravské zemské múzeum, druhé najväčšie a zároveň druhé najstaršie múzeum v Česku (po múzeu v Opave). V roku 1839 bolo mesto spojené s Viedňou železnicou.[16] Roku 1846 bolo zavedené verejné osvetlenie plynovými lampami, nasledujúci rok (1847) bol do Brna zavedený telegraf. 6. júla 1850 bolo k Brnu pripojených 20 ďalších katastrálnych území a jeho rozloha sa zväčšila na 1 732 ha a zhruba sa krylo s modernou mestskou časťou Brno-střed. Zároveň bolo Brno rozdelené na 4 samosprávne okresy, v ktorých čele stáli okresné výbory na čele s predstaveným a námestníkom. V rokoch 1859 - 1864 bolo postupne zbúrané takmer celé mestské opevnenie Brna, z ktorého sa do dnešnej doby zachovali spolu s prestavanou Měnínskou bránou len krátke úseky, priliehajúce k uliciam Husova, Bašty a na Denisovým sadom. Po zbúraní mestského opevnenia nastal prudký priemyselný rozvoj mesta. Dňa 17. augusta 1869 začala prevádzku Konská železnica.[17] Rok 1873 priniesol prvú vysokú školu v Brne, technický inštitút. V rokoch 1881 a 1882 bolo novo vybudované mestské divadlo osvetlené ako prvé európske divadlo elektrickými žiarovkami T. A. Edisona,[18] hneď ďalší rok založil Jozef Barvič prvé české kníhkupectvo v Brne. Roku 1899 bolo založené Vysoké učení technické v Brne.

20. storočie

Dňa 3. mája 1905 bol vydaný nový štatút mesta Brna, ktorý zrušil okresné výbory. Do čela každého okresu potom volilo mestské zastupiteľstvo len jedného predstaveného a dvoch námestníkov.

Nemecké nacistické jednotky vstupujúce 15. marca 1939 do Brna. Začiatok okupácie Čiech a Moravy.

Po vzniku prvej Česko-slovenskej republiky bolo 6. novembera 1918 prevzaté Brno do českých rúk. Ako prvá univerzita nového štátu vznikla už 12. decembera 1918 Vysoká škola zverolekárska v Brne, terajšia Veterinární a farmaceutická univerzita Brno. Ďalšie školy univerzitného typu nasledovali v roku 1919; 28. januára vznikla Masarykova univerzita a neskôr v tom istom roku tiež Mendelova poľnohospodárska a lesnícka univerzita v Brne. Na základe zákona č 213/1919 Zb. O zlúčení susedných obcí s Brnom boli 16. apríla 1919 k Brnu pripojené 2 mestá (Husovice a Královo Pole) a 21 ďalších obcí (Bohunice, Brněnské Ivanovice, Černovice, Dolní Heršpice, Horní Heršpice, Juliánov, Jundrov, Kamenný Mlýn, Kohoutovice, Komárov, Komín, Lískovec, Maloměřice, Medlánky, Obřany, Přízřenice, Řečkovice, Slatina, Tuřany, Žabovřesky a Židenice), čím vzniklo tzv Veľké Brno o rozlohe 12 379 ha, takmer o tri roky skôr ako Veľká Praha. 26. mája 1928 bolo výstavou súdobej kultúry v Československu otvorené novovybudované Brnianske výstavisko. V roku 1930 bola postavená funkcionalistická Vila Tugendhat a v rokoch 1936 - 1940 brnianska priehrada. 22. januára 1933 uskutočnili členovia Národní obce fašistickej tzv „Židenický puč,“ ktorý bol armádou potlačený.

V noci z 14. na 15. marca 1939 uskutočnili brnianski Nemci (v meste žilo cez 50 000 obyvateľov nemeckej národnosti), puč, pri ktorom obsadili ešte pred príchodom nemeckej okupačnej armády dôležité budovy v meste. Brniansky starosta Rudolf Spazier však odmietol vydať brnianským Nemcom radnicu a vo funkcii zostal až do 23. marca 1939. 17. novembra 1939 boli vysoké školy v Brne prepadnuté nacistami a študenti odvlečení do koncentračných táborov, nasledujúci rok sa z Kounicových internátov stala väznica, kde sa konali popravy a boli odtiaľ vypravované transporty do vyhladzovacích táborov. Roku 1944 bolo k Brnu pripojené mestečko Líšeň. Toho istého roku sa Brno niekoľkokrát stalo terčom spojeneckých náletov.

26. apríla 1945 oslobodila Brno Červená armáda. Nasledujúci deň sa uskutočnilo prvé rokovanie Revolučného národného výboru, zároveň vzniklo na predmestiach i vo vnútornom meste 26 miestnych národných výborov, ktoré však nemali presne vymedzené kompetencie. Na konci mája prebehlo vysídlenie Nemcov z Brna a tzv Brniansky pochod smrti, pri ktorom bolo 20 tisíc moravských Nemcov odvedených pešo na rakúske územie a 1691 z nich zahynulo. Jednotlivé národné výbory potom v Brne pôsobili do konca roku 1946, k 1. januáru 1947 boli nahradené obvodnými radami 10 novovzniknutých mestských obvodov, existujúcich do roku 1949, kedy došlo k ďalšej administratívnej reforme Brna. Počas komunizmu došlo ešte k niekoľkým administratívnym reformám Brna.

1. januára 1957 bola k Brnu pripojená rozsiahla oblasť Brnianskej priehrady (časti vtedajších katastrov obcí Bystrc, Kníničky, Rozdrojovice, Moravské Knínice, Chudčice a Veverská Bítýška) o rozlohe 31,8 km². V roku 1958 bolo vybudované medzinárodné letisko Brno-Tuřany.[14] Nasledujúceho roku sa začala v Černoviciach výstavba prvého brnianského panelového sídliska. Masívna výstavba panelových sídlisk potom pokračovala v 60., 70. a 80. rokoch a výrazne sa podpísala na vzhľade mnohých brnianskych štvrtí. 1. júla 1960 boli k Brnu pripojené obce Bystrc, Holásky, Kníničky, Mokrá Hora a časť katastra Moravan(tzv . Nové Moravany). Roku 1965 bolo vybudované aj nové divadlo, Janáčkova opera. V rokoch 1966 – 1969 sa na území Brna uskutočnila rozsiahla katastrálna reforma. 26. novembra 1971 boli k Brnu pripojené obce Bosonohy, Dvorska, Chrlice, Ivanovice u Brna, Jehnice, Ořešín, Soběšice a Žebětín. Ako posledný bol k Brnu 1. júla 1980 pripojený Útěchov. V roku 1987 bola vybudovaná pretekárska trať Masarykov okruh.[14]

Po nežnej revolúcii

Sídlo Ústavného súdu

Po nežnej revolúcii začala séria bývalých obcí požadovať samosprávu, niektoré štvrte (napríklad Kníničky) uvažovali aj o odtrhnutí od Brna. Roku 1990 bolo preto schválené nové členenie mesta na 29 samosprávnych mestských častí, ktoré nadobudlo účinnosť 24. novembera 1990, v deň komunálnych volieb. Brno sa stalo sídlom významných inštitúcií s celoštátnou pôsobnosťou, ako je Ústavný súd, Najvyšší súd, Najvyšší správny súd, Úrad na ochranu hospodárskej súťažealebo naposledy úrad verejného ochrancu práv - ombudsmana.

Po roku 1990 bola na území Brna postupne ukončená výstavba ďalších panelových domov. Do konca 20. storočia boli ukončené rekonštrukcie a opravy fasád veľkého množstvo dlhodobo zanedbávaných domov v historickom jadre mesta. Pritom došlo v mieste Velkého Špalíčku k zbúraniu historicky cenných domov (časť z nich bola zbombardovaná už počas 2. Svetovej vojny) a bolo tu vybudované obchodné centrum. V roku 2002 bola vila Tugendhat zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V rokoch 2006-7 prebehla často kritizovaná rekonštrukcia námestia Slobody, ktoré bolo vydláždené žulovými blokmi, bola pridaná fontána s veršami brnianského básnika Jána Skácela, malé napájatko a kvetinová výzdoba na stĺpy osvetlenia.

Obyvateľstvo

K 31. decembru 2009 malo Brno 371 399 obyvateľov[19], k 1. januáru 2019 to bolo 406 878 obyvateľov.[7] Najväčší prírastok obyvateľstva zažilo Brno v období rokov 1850 - 1919 (počas priemyselnej revolúcie), najmä pripojením okolitých obcí; do roku 1940 potom počet obyvateľov stagnoval, a od 50. rokov 20. storočia opäť rástol. Mierny pokles po roku 1989 kopíruje trend veľkých miest v celom Česku, ľudia sa sťahujú za administratívne hranice, v meste však naďalej pracujú a využívajú služby. Štatisticky tak v Brne ľudí ubúda, fakticky ich počet rastie, čo indikuje narastajúci počet obyvateľov okresu Brno-venkov, najmä v prstenci obcí susediacich s Brnom.

Vývoj počtu obyvateľstva

[19]

S Brnom je popri mnohých významných Čechoch spätý aj rad svetových osobností vedy a kultúry. Narodili sa a pôsobili tu napríklad Nemci fyzik Ernst Mach, logik Kurt Gödel alebo genetik Gregor Mendel, po ktorom je pomenovaná Mendelova zemědělská a lesnícka univerzita v Brne.

Kultúra

Brniansky magistrát vynakladá na oblasť kultúry ročne okolo troch štvrtín miliardy korún.[20] V meste pôsobí rad múzeí, divadiel a ďalších kultúrnych inštitúcií, usporadúva sa tu rad festivalov a najrôznejších kultúrnych podujatí. Okrem toho je v Brne je tiež zriadená Hvezdáreň a planetárium Brno, tri botanické záhrady, alebo napríklad Zoologická záhrada Brno v Bystrci.

Brno si aj napriek svojmu mestskému charakteru zachováva tradičnú moravskú ľudovú kultúru vrátane ľudových slávností, na ktorých nechýbajú moravskej kroje, moravské vína, moravská dychová hudba, ľudové tance a súťaže. Na rozdiel od menších obcí v Brne majú svoje hody lokálne jednotlivé mestské časti, avšak nie všetky.

Členenie Brna

Administratívne a katastrálne členenie štatutárneho mesta Brna prešlo vôbec najzložitejším vývojom zo všetkých miest na území Česka. Počas 20. storočia sa uskutočnilo na území Brna niekoľko reforiem administratívneho členenia a dve katastrálne reformy, z ktorých prvá prebehla v rokoch 1941 – 1942 a druhá v rokoch 1966 – 1969 . K 1. júlu 1979 bolo ešte zrušené katastrálne územie Lužánky a upravené hranice katastrálnych území Černá Pole, Královo Pole, Ponava, Veveří a Žabovřesky.

Katastrálne členenie

V súčasnosti sa mesto členení na 48 katastrálnych území:

  1. Bohunice*
  2. Bosonohy*
  3. Brněnské Ivanovice
  4. Bystrc*
  5. Černá Pole
  6. Černovice*
  7. Dolní Heršpice
  8. Dvorska
  9. Holásky
  10. Horní Heršpice
  11. Husovice
  12. Chrlice*
  13. Ivanovice*
  14. Jehnice*
  15. Jundrov
  16. Kníničky*
  17. Kohoutovice
  18. Komárov
  19. Komín*
  20. Královo Pole
  21. Lesná
  22. Líšeň*
  23. Maloměřice
  24. Medlánky*
Očíslované katastrálne územia Brna
  1. Město Brno
  2. Mokrá Hora
  3. Nový Lískovec*
  4. Obřany
  5. Ořešín*
  6. Pisárky
  7. Ponava
  8. Přízřenice
  9. Řečkovice
  10. Sadová
  11. Slatina*
  12. Soběšice
  13. Staré Brno
  14. Starý Lískovec*
  15. Stránice
  16. Štýřice
  17. Trnitá
  18. Tuřany
  19. Útěchov u Brna*
  20. Veveří
  21. Zábrdovice
  22. Žabovřesky*
  23. Žebětín*
  24. Židenice
* Katastrálne územie je totožné s mestskou časťou     † Katastrálne územie je rozdelené medzi 2 alebo 3 mestské časti

Mestské časti

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam mestských častí Brna

Od 24. novembera 1990 sa Brno člení na 29 samosprávnych mestských častí so zastupiteľstvom, radou a starostom a tiež vlastnou vlajkou a znakom.

  1. Brno-Bohunice
  2. Brno-Bosonohy
  3. Brno-Bystrc
  4. Brno-Černovice
  5. Brno-Chrlice
  6. Brno-Ivanovice
  7. Brno-Jehnice
  8. Brno-jih
  9. Brno-Jundrov
  10. Brno-Kníničky
  11. Brno-Kohoutovice
  12. Brno-Komín
  13. Brno-Královo Pole
  14. Brno-Líšeň
  15. Brno-Maloměřice a Obřany
Mestské časti Brna
  1. Brno-Medlánky
  2. Brno-Nový Lískovec
  3. Brno-Ořešín
  4. Brno-Řečkovice a Mokrá Hora
  5. Brno-sever
  6. Brno-Slatina
  7. Brno-Starý Lískovec
  8. Brno-střed
  9. Brno-Tuřany
  10. Brno-Útěchov
  11. Brno-Vinohrady
  12. Brno-Žabovřesky
  13. Brno-Žebětín
  14. Brno-Židenice

K 1. septembru 1995 došlo k úprave hraníc mestských častí Brno-Jundrov a Brno-Kohoutovice, 1. mája 1998 ešte k úprave hraníc mestských častí Brno-sever a Brno-střed.

Doprava

Brno je dôležitou križovatkou cestnej i železničnej dopravy. Dňa 7. júla 1839 sa príchodom prvého vlaku do Brna začala prevádzka na železničnej trati Brno - Viedeň. Dnes slúži Brniansky železničný uzol pre hlavné prepravné smery medzi Viedňou, Prahou a Bratislavou. Vychádza odtiaľto tiež veľa spojov na severnú Moravu i do zvyšku Česka. V roku 1967 bola zahájená výstavba diaľnice D1 z Prahy do Brna. Prvý úsek do Mirošovíc bol uvedený do prevádzky 12. júla 1971 ale k prepojeniu Prahy s Brnom došlo až v roku 1980. V súčasnosti vedú na južný okraj Brna dve diaľnice (diaľnica D1 z Prahy na strednú Moravu a diaľnica D2 do Bratislavy), rýchlostná cesta (R52 smerom na Viedeň) a mesto má tiež k dispozícii medzinárodné letisko Tuřany.

Mestská hromadná doprava

Mestská hromadná doprava (prevádzkovaná Dopravným podnikom mesta Brna) je súčasťou Integrovaného dopravného systému Juhomoravského kraja.

Električková doprava

Bližšie informácie v hlavnom článku: Električková doprava v Brne
Parná električka z prelomu 19. a 20. storočia

História električkovej dopravy siaha až do 2. polovice 19. storočia, keď bola v roku 1869 po prvýkrát na území Česka sprevádzkovaná linka konskej železnice.[17] Po počiatočných neúspechoch v roku 1884 začala prevádzku parná električka, ktorá spoľahlivo slúžila až do roku 1900, potom bola celá jej sieť elektrifikovaná.[17] Vrcholný rozkvet zažili brnianske električky za prvej Československej republiky. V 70. a 80. rokoch 20. storočia boli stavané predovšetkým trate rýchlodrážneho charakteru do veľkých sídlisk na okraji mesta. Poslednou zmenou v koľajovej sieti bolo v roku 2008 predĺženie trate v samosprávnej mestskej časti Královo Pole na konečnú Technologický park. V súčasnej dobe je električková sieť v Brne najväčšia na Morave a druhá v celom Česku. K 1. januáru 2017 bolo v prevádzke 11 denných električkových liniek (čísla 1-6, 8-12).

Trolejbusová doprava

Prvé trolejbusy začali svoju prevádzku v brnianskych uliciach už v roku 1949, dlho však boli skôr "popoluškou" v brnianskej MHD. V 60. rokoch im dokonca hrozil zánik. Búrlivý rozvoj nastal v 70. rokoch 20. storočia, kedy bolo postavených veľa tratí najmä do menších sídlisk. V 90. rokoch nastalo upokojenie a prioritou sa stalo predovšetkým zabezpečenie prevádzky na už postavených tratiach najväčšej trolejbusovej siete v Česku.[21] K 1. januáru 2017 bolo v prevádzke 13 denných liniek (čísla 25-27, 30-39).

Autobusová doprava

Historický autobus Praga RND v Brně

Autobusová doprava v Brne začala prevádzku už v roku 1930. Spočiatku mala skôr doplnkový charakter. Za socializmu však bola sieť liniek výrazne rozšírená do celého mesta. V 90. rokoch bola pri reorganizácii mestskej hromadnej dopravy vylúčená prevádzka autobusov z centra. V súčasnej dobe by mali autobusy pôsobiť najmä ako napájače pre električkovú dopravu. K 1. januáru 2017 bolo v prevádzke 48 mestských autobusových liniek, z toho 34 denných (čísla 40-44, 46-55, 57-58, 60, 61, 63-65, 67-71, 73-75, 77-78, 81 , 82, 84), 11 nočných (čísla 89-99), 4 expresné (E50, E56, E75, E76). Nočné autobusy zabezpečujú celú hromadnú dopravu počas noci. Linky 81 a 82 sú primárne určené telesne postihnutým cestujúcim, obsluhujú ich špeciálne vybavené autobusy prechádzajúce celým mestom nezávisle od ostatných liniek.

Lodná doprava

Pohľad na hornú palubu lode Veveří pod rovnomenným hradom

Dopravný podnik mesta Brna prevádzkuje od roku 1946 po celej dĺžke Brnianskej priehrady elektrickú lodnú dopravu. Lode jazdia z prístaviska v mestskej casti Brno-Bystrc do obce Veverská Bítýška, nachádzajúcej sa už za hranicami Brna, v rozšírenej letnej sezóne (od konca apríla do polovice októbra). Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.


Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Brno

Úmrtí v roce 2023
Ústřední hřbitov (Brno)
Ústřední výbor Komunistické strany Československa
Ústavní listina Československé republiky
Ústavodárné Národní shromáždění republiky Československé
Čína
Čínská Tchaj-pej
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2024)
Čchung-čching
Čechie (postava)
Čeleď
Černé moře
Černomořská obilná iniciativa
Červen
Červenec
Česká filharmonie
Česká národní rada
Česká republika (1990–1992)
Česká socialistická republika
Česká státoprávní demokracie
Česká strana národně sociální
Česká strana sociálně demokratická
Česká televize
Česká Wikipedie
České Budějovice
České království
České země
Český klub
Český rozhlas
Český zemský sněm
Česko
Československá národní demokracie
Československá socialistická republika
Československo
Česko na Evropských hrách 2023
Čtvrtá vláda Roberta Fica
Říšská rada (Rakousko)
Řím
Španělsko
Židé
Župy v Československu
Žurnalistika
1. červen
1. srpen
10. červen
11. únor
11. červen
11. březen
11. srpen
1166
1177
1197
12. červen
12. červenec
12. století
12. září
13. červen
13. květen
1312
1344
1397
1398
14. červen
14. červenec
1438
1439
1475
1479
1482
1497
15. červen
15. červenec
15. březen
16. červen
16. červenec
16. březen
16. květen
16. listopad
1613
1617
1644
17. červen
17. červenec
1729
1773
1789
1793
18. červen
18. prosinec
1801
1811
1842
1855
1857
1859
1865
1866
1868
1873
1880
1883
1884
1889
1893
1894
1895
1898
1899
19. červen
19. listopad
19. století
1902
1907
1908
1912
1913
1914
1917
1918
1919
1920
1923
1924
1925
1926
1927
1929
1931
1933
1934
1939
1942
1943
1945
1947
1949
1953
1955
1959
1960
1962
1964
1966
1970
1971
1973
1974
1975
1976
1977
1978
1983
1988
1989
1990
1991
1992
1994
1995
1996
1997
1999
2. červen
2. červenec
20. červen
20. listopad
2002
2004
2007
2008
2009
2011
2012
2013
2018
2019
2023
2024
21. červen
21. červenec
22. červen
226
23. červen
23. duben
24. únor
24. červen
24. březen
24. duben
25. červen
25. duben
26. červen
26. březen
26. duben
27. únor
27. červen
28. červen
28. září
29. červen
29. duben
3. červen
3. červenec
3. leden
30. červen
30. duben
4. červen
4. duben
4. srpen
5. červen
6. červen
6. červenec
7. červen
7. březen
8. červen
8. duben
8. září
9. červen
9. říjen
983
Adolf Stránský
Adolf Stránský z Griefenfelsu
Advokát
Advokátní kancelář
Akademie výtvarných umění v Praze
Akt (výtvarné umění)
Albert II. Belgický
Albrecht II. Habsburský
Alegorie
Ali Hasan Salame
Aljoša Popovič
Alma mater
Alois Rašín
Americký dolar
Anglická občanská válka
Antarktida
Antiteze
Antoine de Saint-Exupéry
Antonín Švehla
Antonín Theodor Colloredo-Waldsee
Antonín Váňa
Antonín Zápotocký
Antonio Cantafora
Apple Inc.
Architekt
Archiv výtvarného umění
Arcidiecéze olomoucká
Arcidiecéze pražská
Argentina
Arne Novák
AT&T
Atlantis (raketoplán)
Augustin Kliment
Autoritní kontrola
Ayrton Senna
Badeniho volební reforma
Barbora Strýcová
Beatrice d'Este
Bedřich Loewenstein
Bibliografie dějin Českých zemí
Bikameralismus
Bitva u Jičína
Bohatýr
Bohumír Bradáč
Bohumil Laušman
Bohumil Urban
Bohuslav Fuchs
Bohuslav Vrbenský
Bratři Čapkové
Brno
Bruselský styl
Bylina (pověst)
Císař Svaté říše římské
Cedr
Chrám sv. Víta
Commons:Featured pictures/cs
Cupertino
Cyril Horáček
Dalibor Tolaš
Dalmácie
Daniel Nekonečný
Demonstrace
Diecéze litomyšlská
Divadlo Globe
Dobřichovice
Dobryňa Nikitič
Drak
Druhá republika
Dušan Grúň
Dubrovník
Eduard Čech
Eduard Outrata
Edvard Beneš
Encyklopedie
Epika
Epiteton
Ernst-Happel-Stadion
Evan O'Neill Kane
Evropská komise
Evropská rada
Evropská unie
Evropské hry 2023
Evropský parlament
Facebook
Federální shromáždění
Ferdinand Heidler
Ferdinand II. Štýrský
Filip Belgický
Film
Finále ženské dvouhry ve Wimbledonu 2023
Folkloristika
Fontána
Formule 1
František Chrástek
František Gellner
František Ladislav Čelakovský
František Němec (politik)
František Peroutka
František Soukup
František Staněk
František Tomášek (politik)
Funkcionalismus
Gediminas Kirkilas
Gemeinsame Normdatei
George Washington
Gestapo
Glasnosť
Grand Prix San Marina 1994
Gregoriánský kalendář
GRU
Gulag
Gustav Eim
Gustav Habrman
Habry
Habsburská monarchie
Hakan Şükür
Hana Brejchová
Harrachov
Havlíčkův Brod
Helena Langšádlová
Hladomor v Pásmu Gazy
Hlas Ameriky
Hlavní strana
Hotel International (Brno)
Hudba
Humza Yousaf
Ilja Muromec
Ilja Prachař
Imrich Karvaš
Imunita (právo)
Indická kosmická agentura
Indie
International Standard Book Number
Interpelace
IPhone
Isabel Martínez de Perón
Isidor Zahradník
Ivan Bilibin
Ivan Sedláček
Izrael
Ján Bahna
James King and the Lonewolves
Jane Birkinová
Jan Dostálek
Jan Dvořáček (ministr)
Jan II. Aragonský
Jan Janáček
Jan Kotěra
Jan Malypetr
Jan Port
Jan Stanislav Skrejšovský
Jan Stránský (politik)
Jan Toužimský
Jaroslav Schnerch
Jaroslav Stránský
Jesse James
Jiří Hoetzel
Jiří Mahen
Jiří Stříbrný
Jižní ostrov (Nový Zéland)
Jindřich II. ze Champagne
Jindřich VII. Lucemburský
Jindřich VIII. (Shakespeare)
Jindřich Zahradník
Joe Biden
John Cale
Josef Štěpánek (architekt)
Josef Adamík
Josef Cink
Josef Fanderlík
Josef Kainar
Josef Kaizl
Josef Krejčí (politik KSČ)
Josef Labor
Josef Laufer (herec)
Josef Matoušek starší
Josef Ressel
Josef Seifert (politik)
Josef Václav Najman
Josef Vacek
Josef Wünsch
Josip Plečnik
Juan Peron
Julius Fučík
Julius Pelikán
Křovinná vegetace
Kalifornie
Kambodža
Karel I. Stuart
Karel Kramář
Karel Neubert (vydavatel)
Karel Prášek
Karel Stretti
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kauza Vrbětice
KDU-ČSL
Kerčský průliv
Kevin Mitnick
Klíčavská přehrada
Klement VI.
Klement XIV.
Kolektivizace v Československu
Kolonie Nový dům
Komunistická strana Československa
Koncentrační tábor Lety
Konstruktivismus
Kontrast
Korea
Korunovace
Kosmodrom Šríharikota
Kozáci
Krakov
Krize v Rudém moři
Kryštof (arcibiskup)
Krymský most
Kuneš Sonntag
Kurie (volby)
Květen
Kyjev
Kyjevská Rus
Labe
Labyrinth (hudební skupina)
Ladislav Fikar
Ladislav Novák (politik)
Lateránská bazilika
Leoš Janáček
Letná
Lety (okres Písek)
Lev Winter
Libanonská vlajka
Library of Congress Control Number
Lidová strana na Moravě
Lidová strana pokroková na Moravě
Lidové noviny
Lodní šroub
Londýn
Ludmila Jankovcová
Ludvík Mucha
Luis Suárez Miramontes
LVM 3
Měsíc
Manuel I. Portugalský
Marek Výborný
Marie Aragonská (1482)
Markéta Vondroušová
Martin Jan Stránský
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Milan Knížák
Milan Kundera
Milan Rastislav Štefánik
Milan Uhde
Miloslav Netušil
Ministerstvo kultury České republiky
Mir
Miroslav Švejda
Miroslav Chleborád
Mistrovství Evropy ve fotbale 2008
Mistrovství světa ve fotbale
Mladočeši
Mnichovská dohoda
Mořice
Mořic Hruban
Mobilní telefon
Modernismus (literatura)
Mojmír Stránský
Morava
Morava 09 (volební obvod Říšské rady)
Moravská národní strana (1861)
Moravský národní výbor
Moravský zemský sněm
Mosad
Moskevské velkoknížectví
Moskva
Most Čchao-tchien-men
Muzeum romské kultury
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní centrála proti organizovanému zločinu
Národní galerie Praha
Národní knihovna České republiky
Národní listy
Národní muzeum
Národní shromáždění Československé socialistické republiky
Národní shromáždění republiky Československé
Národní shromáždění republiky Československé (1920–1939)
Národní shromáždění republiky Československé (1948–1960)
Národní strana (1848)
Národní strana práce (1925)
Národní strana svobodomyslná
Několik vět
Německá okupace Čech, Moravy a Slezska
Německo
Nadace Wikimedia
Nejvyšší správní soud Československa
Nicole Scherzingerová
Niolam
Norsko
Nový Zéland
Novgorod
Novinář
Nymburská rezoluce mladočechů
Obilniny
Ohlas písní ruských
Ons Džabúrová
Operace Boží hněv
Oportunismus
Organizace spojených národů
Oscar Brashear
Ostrava
Písek (město)
Přemysl Raban
Památník holokaustu Romů a Sintů v Čechách
Panská sněmovna
Papež
Papežská bula
Papua Nová Guinea
Parlament
Parlament České republiky
Paulius Matane
Pavel
Pavel Dostál
Pavel Minařík
Petr
Petr Šantavý
Petr Faster
Petr I. Veliký
Petr Ivanovič Prokopovič
Petr Kučera (novinář)
Petr Pavel
Petr Pithart
Petr Stach (herec)
Plzeň
Podkarpatská Rus
Polabští Slované
Politik
Polské království
Polsko
Poměrný volební systém
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Literatura
Portál:Morava
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Politika
Portál:Rusko
Portál:Sport
Poslanecká sněmovna
Poslanecká sněmovna Národního shromáždění ČSR
Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky
Postmodernismus (literatura)
Právník
Právo
Praha
Premiéra
Prezident
Prezident Spojených států amerických
Proces s Omladinou
Prozatímní Národní shromáždění republiky Československé
Prusko-rakouská válka
První republika
První vatikánský koncil
Puštíkovití
Q10710256
Q10710256#identifiers
Q10710256#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q45181952
Q45181952#identifiers
Q45181952#identifiers|Editovat na Wikidatech
Quetzalcoatlus
Rým
Rada Evropské unie
Rafael Kubelík
Rakouské císařství
Rakousko-Uhersko
Realismus (literatura)
Redaktor
Referendum
Republikánská strana zemědělského a malorolnického lidu
Revoluční národní shromáždění
Robert Kvaček
Robert Segmüller
Roland Ratzenberger
Romantismus (literatura)
Romové
Rostislav Petera
Rozhlas a televize Slovenska
Rozpad Sovětského svazu
Ruština
Rudolfinum
Rudolf Appelt
Rudolf Hotowetz
Rudolf Mlčoch
Rudolf Růžička (typograf)
Rudolf Těsnohlídek
Rudolph A. Marcus
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská literatura
Rusko
Sídliště Máj
Sadko
Sampoong
Sdružení národů jihovýchodní Asie
Senát Národního shromáždění ČSR
Senát Parlamentu České republiky
Sergej Konstantinovič Godunov
Severní ostrov (Nový Zéland)
Seychely
Seznam ministrů průmyslu Československa
Seznam ministrů pro vědu a výzkum České republiky
Seznam ministrů zemědělství České republiky
Seznam premiérů Československa
Seznam prvních ministrů Skotska
Seznam sněmů českých zemí
Seznam vítězek ženské dvouhry ve Wimbledonu
Sie Su-wej
Sinfonietta (Janáček)
Skotská národní strana
Skotsko
Slezský zemský sněm
Slovensko
Slovosled
Slovo o pluku Igorově
Sněmovna lidu Federálního shromáždění
Sněmovna národů Federálního shromáždění
Snem Slovenskej krajiny
Sochař
Socialistický realismus (literatura)
Sokolský slet
Soubor:Т. Г. Шевченко. Квітень 1859.jpg
Soubor:1 dubrovnik pano - edit1.jpg
Soubor:Adolf Stransky 1897.jpg
Soubor:Antoine de Saint-Exupéry.jpg
Soubor:Dobrynya Nikitich rescues Zabava from the Gorynych, 1941.jpg
Soubor:Flag of Lebanon.svg
Soubor:Gilbert Stuart - George Washington - Google Art Project.jpg
Soubor:Greater coat of arms of Czechoslovakia (1918-1938 and 1945-1961).svg
Soubor:Josef Ressel.jpg
Soubor:Keulemans Laughing Owl.jpg
Soubor:Life restoration of a group of giant azhdarchids, Quetzalcoatlus northropi, foraging on a Cretaceous fern prairie.png
Soubor:Nicole Scherzinger 2007.jpg
Soubor:Prag, Nationalmuseum, Brunnen -- 2019 -- 6841.jpg
Soubor:RUDOLFINUM old.jpg
Soubor:Thunovský palác, Sněmovní 05.JPG
Soubor:Wostok-Station core32.jpg
Souborný katalog České republiky
Soul
Sovětský svaz
Sovka bělolící
Sovy
Space Shuttle
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-7239-178-X
Speciální:Zdroje knih/80-7277-027-6
Speciální:Zdroje knih/80-901579-5-5
Speciální:Zdroje knih/978-3-7001-3213-4
Speciální:Zdroje knih/978-80-7325-272-4
Spisovatel
Spojené království
Spojené státy americké
Spolek výtvarných umělců Mánes
Stěnka Razin
Stadion
Staroslověnština
STS-71
Sverre Sigurdsson
Svobodná Evropa
Tónický verš
Tanvald
Taras Ševčenko
Tatra T6A5
Tchaj-wan
Threads
Thunovský palác
Tony Bennett
Tovaryšstvo Ježíšovo
Tramvaj
Tunisko
Twitter
Ukrajinština
Ukrajina
Ukrajinci
Ukrajinská literatura
Ukrajinská sovětská socialistická republika
Union List of Artist Names
Univerzita Karlova
Urbanismus
Václav Štech
Václav Donát
Václav Klofáč
Václav Majer
Václav Sivko
Válka Izraele s Hamásem (2023–2024)
Vápenec
Vídeň
Výbuchy muničních skladů ve Vrběticích
Vavro Šrobár
Veřejnoprávní médium
Velezrada
Velká čistka
Velká Británie
Vesmírná stanice
Veto
Virtual International Authority File
Vláda Karla Kramáře
Vláda Petra Fialy
Vladimír I.
Vlasta Fabianová
Vlastimil Šádek
Vltava
Volby do Říšské rady 1897
Volby do Říšské rady 1901
Volby do Říšské rady 1907
Volby do Říšské rady 1911
Volby do parlamentu Československé republiky 1920
Volby do parlamentu Československé republiky 1925
Volby do parlamentu Československé republiky 1929
Volby do parlamentu Československé republiky 1935
Volby do parlamentu Československé republiky na Podkarpatské Rusi 1924
Vostok (polární stanice)
Vratislav Krutina
Vratislav Schreiber
Vyhynulý taxon
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Článek týdne/2024
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/červenec
Wikipedie:Vybraná výročí dne/duben
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zajímavosti/2024
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
William Shakespeare
Wimbledon (tenis)
Wimbledon 2023
Wimbledon 2023 – ženská čtyřhra
Wimbledon 2023 – ženská dvouhra
WorldCat
Zákonodárná moc
Zakarpatská oblast
Zdeněk Šmejkal
Zdeněk Fierlinger
Zdeněk Petráň
Země Koruny české
Zemské volby na Moravě 1896
Zemský sněm (Rakouské císařství)
Zmej




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk