Brno - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Brno
Brno
štatutárne mesto
Logo Brno.svg
Brno View from Spilberk 128.JPG
Pohľad na Brno z hradu Špilberk.
Flag of Brno.svg
Brno (znak).svg
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Juhomoravský (CZ064)
Okres (LAU 1) Brno-mesto (CZ0642)
Obec {{{obec}}}
Historická krajina Morava
Rieky Svitava, Svratka
Nadmorská výška 237 m n. m.
Súradnice 49°12′00″S 16°37′00″V / 49,2°S 16,61667°V / 49.2; 16.61667
Najvyšší bod
 - výška 479 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 190 m n. m.
Rozloha 230,22 km² (23 022 ha)
 - súše 225,73 km² (22 573 ha)
 - vody 4,46 km² (446 ha)
Obyvateľstvo 377 508 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 1 672,39 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1243
Primátor Markéta Vaňková (ODS)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 600 00 - 640 00
Miestne časti 58
Zákl. síd. jednotky 278
Katastrálne územie 48
LAU 2 (obec) CZ0642 582786
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Vila Tugendhat v Brne
Rok 2001 (#25)
Číslo 1052
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ii, iv
Adresa mestského
úradu
Magistrát města Brna
Dominikánské nám. 1
601 67 Brno
E-mailová adresa informace@brno.cz
Poloha mesta v Česku
Red pog.svg
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Brno
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.brno.cz
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Brno (slovenské prídavné meno znie brniansky[pozn 1]) je počtom obyvateľov najväčšie mesto Moravy a druhé najväčšie Česka. Je historickým hlavným mestom Moravy, v súčasnosti je správnym centrom Juhomoravského kraja s postavením štatutárneho mesta. Rozkladá sa na juhu Moravy na sútoku riek Svratka a Svitava. Má rozlohu 230,2 km², k 1. Januáru 2019 tu bolo na trvalý pobyt prihlásených 406 878 obyvateľov[7] a v celej metropolitnej oblasti na ploche 3 170 km² až 740 678 (2010)[8], čo je viac ako počet obyvateľov Bratislavského samosprávneho kraja.

Brno je významným administratívnym strediskom, centrom českej justície, sídlom orgánov s celoštátnou kontrolnou pôsobnosťou a ďalších dôležitých inštitúcií. Je tiež centrom vzdelania s 26 fakultami jedenástich univerzít a vysokých škôl. V meste sídli biskupstvo brnianskej diecézy. Od roku 1998 tu stojí prvá česká mešita. V Brne je zákonom zriadené štúdio Českého rozhlasu[9] (prvé vysielanie rozhlasu 1924) a Českej televízie[10] (vzniklo 1961 v rámci Česko-slovenskej televízie).

K najvýznamnejším dominantám mesta patrí hrad Špilberk a Katedrála svätého Petra a Pavla (známa skôr ako Petrov). Druhým zachovaným hradom na území Brna je hrad Veveří týčiaci sa nad brnianskou priehradou. Severovýchodne od mestského jadra, tvoreného pôvodným historickým jadrom a vyhláseného mestskou pamiatkovou rezerváciou, leží stavebná pamiatka vila Tugendhat od architekta Ludwiga Mies van der Roheho, zapísaná medzi Svetové dedičstvo UNESCO[11]) K turistickým lákadlám patrí aj začiatok chránenej krajinnej oblasti Moravský kras.

Dejiny

Najstarším dokladom ľudského osídlenia územia Brna je ručne opracovaný kameň nájdený na Červenom kopci starý približne 700 000 rokov.[12] V oblasti Brna žil taktiež človek kromaňonský. Významným náleziskom so stopami osídlenia staršej kamennej doby je Stránska skala, sú tu však aj stopy osídlenia z neskorších období (Eneolit). Počnúc mladšou kamennou dobou (neolit) bol priestor Brna osídlený nepretržite, pričom v niektorých obdobiach praveku a celý stredovek tu existovali sídelné útvary centrálneho významu. Počas stavebných prác v mestskej časti Bohunice boli v roku 2007 nájdené pozostatky pravdepodobne opevnenej osady z mladšej kamennej doby staré 6 - 8 tisíc rokov. Počas odborného archeologického prieskumu boli nájdené početné pozostatky dobovej keramiky, úlomky pazúrikov, kostí atď. Z toho sa usudzuje, že mohlo ísť o osadu kupcov a lovcov, ktorí ovplyvňovali dianie v širokom okolí. Existujú dohady, že osada mohla byť obohnaná i vodnou priekopou, na to však nie je dostatok dôkazov. Na území tzv. historického jadra Brna bolo zaznamenané eneolitické osídlenie, zo staršej až neskorej bronzovej doby a halštatskej doby. Pozornosť si zaslúžia zatiaľ ojedinelé hroby rámcovo z 9. storočia. Trvalé osídlenie tohto areálu začína v 12. storočí, a to v južnej časti - približne medzi dnešným námestím Slobody a ulicou Nádražní. V poslednej dobe boli získané aj doklady o využívaní južných svahov pri Pekařské ulici v tomto období.

V 2. storočí sa grécky geograf Klaudios Ptolemaios zmieňoval o osade Meliodunon zrejme na území dnešného Brna.[13] Prvé doklady slovanského osídlenia pochádzajú z 5. - 7. storočia.[14]

Stredovek

Rytina Brna v roku 1591

Počas 8. a 9. storočia plnilo centrálnu funkciu v brnianskom priestore hradisko Staré Zámky u Líšně (v súčasnosti Brno-Líšeň, mestská časť na východe Brna). Určitý význam malo už vtedy sídlisko pravdepodobne na ostrove v rieke Svratke na území dnešného Starého Brna (približne v priestore Krížovej, Křídlovickej a Ypsilantiho ulice), snáď už v 1. polovici 10. storočia opevnené. Osídlenie tu pokračuje nepretržite ďalej, ďalšie opevnenie pravdepodobne vzniklo v 1. polovici 11. storočia. Najskôr na prelome 10. a 11. storočia bola na ľavom brehu Svratky postavená rotunda, ktorej pozostatky boli zachytené v areáli augustiniánskeho kláštora na Mendlovom námestí. Až po ďalších dvoch prestavbách, v 12. (?) a 13. storočí tu založila roku 1324 Alžbeta Rejčka súčasný kostol Nanebovzatia Panny Márie slúžiaci však už novozaloženému cisterciánskemu kláštoru. Zdá sa, že v Starom Brne bolo aj významné centrum přemyslovského štátu po ovládnutí Moravy touto dynastiou roku 1019, v 2. polovici 11. a 1. polovici 12. storočia tu zrejme sídlili údelné kniežatá.

Z roku 1091 je prvá zaručená písomná zmienka v Kosmovej kronike. V 12. storočí sa ranne stredoveká aglomerácia, ktorá zahŕňala okrem hradu a osídlenia v areáli neskoršieho starobrnianského kláštora ešte hospodárske podhradie na pravom brehu Svratky, rozšírila na svahy južne od Pekařské ulice a najmä do južnej časti neskoršieho mesta. Vtedy bol tiež vybudovaný kostolík sv. Petra s kryptou; okolo bolo doložené súdobé osídlenie, ale nie opevnenie na prístupnej strane. Palisádový žľab v mieste domu Petrov 8 (biskupstvo) však nevylučuje existenciu hradeného dvorca. Existencia přemyslovského správneho hradu v 11. a 12. storočí na Petrove nie je vo svetle archeologických výskumov pravdepodobná. Osídlenie z 8. - 12. storočia, na ktoré nadviazalo v 13. storočí predmestie, bolo archeologicky preukázané aj v areáli ulíc Dornych a Spálená. Okolo roku 1200 prišli nemeckí, (rakúski) a valónski osídlenci, výrazne sa rozrástlo osídlenie zahŕňajúce do 30. rokov 13. storočia celé neskoršie historické jadro v hradbách. Tento vývoj vyvrcholil vznikom inštitucionálneho mesta asi v 30., možno už v 20. rokoch 13. storočia. Jeho právny poriadok bol odvodený od rakúskych miest Enns a Viedeň.

Roku 1243 Brnu kráľ Václav I. udelil mestské privilégiá.[14] Hrad Špilberk zrejme založil v 70. rokoch 13. storočia Přemysl Otakar II. Už pred polovicou 13. storočia boli postavené kamenné hradby. Roku 1292 dostalo mesto právo voliť richtára. V roku 1349 sa Brno stalo trvalým sídlom moravských markgrófov.[14] Popri Olomouci bolo Brno najvýznamnejším moravským mestom, zasadal tu aj zemský súd. Obvod zovretý hradbami dosahoval necelých 37 ha, počet obyvateľov sa pohyboval okolo 8 000.

Husitské vojny zasiahli Brno v rokoch 1428 a 1430. Brno zostalo po celú dobu pevnou katolíckou baštou, k čomu prispel jeho prevažne nemecký charakter. Husiti mesto nedobyli, ťažko však utrpelo Staré Brno a ďalšie blízke obce a predmestia. Už v 1. polovici 13. storočia vznikli v Brne prvé murované meštianske domy, aj keď ešte o niekoľko desaťročí neskôr bolo mesto prevažne drevené. Proces prechodu k murovanej architektúre sa v prostredí meštianskej zástavby výrazne urýchlil od 2. polovice 13. storočia, takže v 14. a 15. storočí už malo Brno v zásade murovaný charakter. Aj keď tehly sa používali už v 13. storočí, veľký rozmach tehlových stavieb možno zaznamenať v 15. storočí.

Novovek

V roku 1641 po dobytí Olomouca švédskymi vojskami sa Brno stalo faktickým hlavným mestom Moravy okrem iného preto, že sem boli z Olomouca narýchlo premiestnené Zemské dosky. Koniec sporu oboch miest urobil až roku 1782 markgróf a cisár Jozef II., ktorý priznal nárok na označenie hlavného mesta definitívne Brnu. V lete 1645 bolo samotné Brno neúspešne obliehané osemnásťtisícovým švédskym vojskom generála Torstensona, ktorý chcel Brno použiť ako základňu pre finálny útok na Viedeň. Neskôr sa k Torstensonovmu vojsku pridalo ešte desaťtisícové vojsko sedmohradského kniežaťa Juraja II. Rákociho, ktorého časť ale bola onedlho odvolaná k Ledniciam. Počas tohto obliehania mesto bránilo iba 1476 obyvateľov, pričom vojaci tvorili necelú polovicu.[15] Vďaka tvrdosti a nasadeniu obrancov a geniálnej organizácii obrany Raduitom de Souches [15] však Švédi neuspeli a s osemtisícovými stratami boli nútení obliehanie ukončiť. Takmer o sto rokov neskôr, roku 1742, bolo Brno bez úspechu obliehané pruskými vojskami. Priemysel sa začal rozvíjať už v roku 1763, kedy bola založená prvá textilná manufaktúra. Roku 1777 bolo založené brnianske biskupstvo podliehajúce však olomouckému arcibiskupstvu.

Dodnes existujúci brniansky železničný viadukt k dnešnému hlavnému nádražiu na trati z Břeclavi (polovica 19. storočia)

V roku 1805 v Brne nocoval Napoleon Bonaparte pred dôležitou bitkou pri Slavkove. Pobyt francúzskeho vojska bol pre mesto značnou príťažou, spotrebovalo množstvo potravinových zásob na úkor mešťanov a začali sa šíriť choroby. V roku 1817 bolo cisárskym dekrétom Františka I. založené Františkovo múzeum, dnešné Moravské zemské múzeum, druhé najväčšie a zároveň druhé najstaršie múzeum v Česku (po múzeu v Opave). V roku 1839 bolo mesto spojené s Viedňou železnicou.[16] Roku 1846 bolo zavedené verejné osvetlenie plynovými lampami, nasledujúci rok (1847) bol do Brna zavedený telegraf. 6. júla 1850 bolo k Brnu pripojených 20 ďalších katastrálnych území a jeho rozloha sa zväčšila na 1 732 ha a zhruba sa krylo s modernou mestskou časťou Brno-střed. Zároveň bolo Brno rozdelené na 4 samosprávne okresy, v ktorých čele stáli okresné výbory na čele s predstaveným a námestníkom. V rokoch 1859 - 1864 bolo postupne zbúrané takmer celé mestské opevnenie Brna, z ktorého sa do dnešnej doby zachovali spolu s prestavanou Měnínskou bránou len krátke úseky, priliehajúce k uliciam Husova, Bašty a na Denisovým sadom. Po zbúraní mestského opevnenia nastal prudký priemyselný rozvoj mesta. Dňa 17. augusta 1869 začala prevádzku Konská železnica.[17] Rok 1873 priniesol prvú vysokú školu v Brne, technický inštitút. V rokoch 1881 a 1882 bolo novo vybudované mestské divadlo osvetlené ako prvé európske divadlo elektrickými žiarovkami T. A. Edisona,[18] hneď ďalší rok založil Jozef Barvič prvé české kníhkupectvo v Brne. Roku 1899 bolo založené Vysoké učení technické v Brne.

20. storočie

Dňa 3. mája 1905 bol vydaný nový štatút mesta Brna, ktorý zrušil okresné výbory. Do čela každého okresu potom volilo mestské zastupiteľstvo len jedného predstaveného a dvoch námestníkov.

Nemecké nacistické jednotky vstupujúce 15. marca 1939 do Brna. Začiatok okupácie Čiech a Moravy.

Po vzniku prvej Česko-slovenskej republiky bolo 6. novembera 1918 prevzaté Brno do českých rúk. Ako prvá univerzita nového štátu vznikla už 12. decembera 1918 Vysoká škola zverolekárska v Brne, terajšia Veterinární a farmaceutická univerzita Brno. Ďalšie školy univerzitného typu nasledovali v roku 1919; 28. januára vznikla Masarykova univerzita a neskôr v tom istom roku tiež Mendelova poľnohospodárska a lesnícka univerzita v Brne. Na základe zákona č 213/1919 Zb. O zlúčení susedných obcí s Brnom boli 16. apríla 1919 k Brnu pripojené 2 mestá (Husovice a Královo Pole) a 21 ďalších obcí (Bohunice, Brněnské Ivanovice, Černovice, Dolní Heršpice, Horní Heršpice, Juliánov, Jundrov, Kamenný Mlýn, Kohoutovice, Komárov, Komín, Lískovec, Maloměřice, Medlánky, Obřany, Přízřenice, Řečkovice, Slatina, Tuřany, Žabovřesky a Židenice), čím vzniklo tzv Veľké Brno o rozlohe 12 379 ha, takmer o tri roky skôr ako Veľká Praha. 26. mája 1928 bolo výstavou súdobej kultúry v Československu otvorené novovybudované Brnianske výstavisko. V roku 1930 bola postavená funkcionalistická Vila Tugendhat a v rokoch 1936 - 1940 brnianska priehrada. 22. januára 1933 uskutočnili členovia Národní obce fašistickej tzv „Židenický puč,“ ktorý bol armádou potlačený.

V noci z 14. na 15. marca 1939 uskutočnili brnianski Nemci (v meste žilo cez 50 000 obyvateľov nemeckej národnosti), puč, pri ktorom obsadili ešte pred príchodom nemeckej okupačnej armády dôležité budovy v meste. Brniansky starosta Rudolf Spazier však odmietol vydať brnianským Nemcom radnicu a vo funkcii zostal až do 23. marca 1939. 17. novembra 1939 boli vysoké školy v Brne prepadnuté nacistami a študenti odvlečení do koncentračných táborov, nasledujúci rok sa z Kounicových internátov stala väznica, kde sa konali popravy a boli odtiaľ vypravované transporty do vyhladzovacích táborov. Roku 1944 bolo k Brnu pripojené mestečko Líšeň. Toho istého roku sa Brno niekoľkokrát stalo terčom spojeneckých náletov.

26. apríla 1945 oslobodila Brno Červená armáda. Nasledujúci deň sa uskutočnilo prvé rokovanie Revolučného národného výboru, zároveň vzniklo na predmestiach i vo vnútornom meste 26 miestnych národných výborov, ktoré však nemali presne vymedzené kompetencie. Na konci mája prebehlo vysídlenie Nemcov z Brna a tzv Brniansky pochod smrti, pri ktorom bolo 20 tisíc moravských Nemcov odvedených pešo na rakúske územie a 1691 z nich zahynulo. Jednotlivé národné výbory potom v Brne pôsobili do konca roku 1946, k 1. januáru 1947 boli nahradené obvodnými radami 10 novovzniknutých mestských obvodov, existujúcich do roku 1949, kedy došlo k ďalšej administratívnej reforme Brna. Počas komunizmu došlo ešte k niekoľkým administratívnym reformám Brna.

1. januára 1957 bola k Brnu pripojená rozsiahla oblasť Brnianskej priehrady (časti vtedajších katastrov obcí Bystrc, Kníničky, Rozdrojovice, Moravské Knínice, Chudčice a Veverská Bítýška) o rozlohe 31,8 km². V roku 1958 bolo vybudované medzinárodné letisko Brno-Tuřany.[14] Nasledujúceho roku sa začala v Černoviciach výstavba prvého brnianského panelového sídliska. Masívna výstavba panelových sídlisk potom pokračovala v 60., 70. a 80. rokoch a výrazne sa podpísala na vzhľade mnohých brnianskych štvrtí. 1. júla 1960 boli k Brnu pripojené obce Bystrc, Holásky, Kníničky, Mokrá Hora a časť katastra Moravan(tzv . Nové Moravany). Roku 1965 bolo vybudované aj nové divadlo, Janáčkova opera. V rokoch 1966 – 1969 sa na území Brna uskutočnila rozsiahla katastrálna reforma. 26. novembra 1971 boli k Brnu pripojené obce Bosonohy, Dvorska, Chrlice, Ivanovice u Brna, Jehnice, Ořešín, Soběšice a Žebětín. Ako posledný bol k Brnu 1. júla 1980 pripojený Útěchov. V roku 1987 bola vybudovaná pretekárska trať Masarykov okruh.[14]

Po nežnej revolúcii

Sídlo Ústavného súdu

Po nežnej revolúcii začala séria bývalých obcí požadovať samosprávu, niektoré štvrte (napríklad Kníničky) uvažovali aj o odtrhnutí od Brna. Roku 1990 bolo preto schválené nové členenie mesta na 29 samosprávnych mestských častí, ktoré nadobudlo účinnosť 24. novembera 1990, v deň komunálnych volieb. Brno sa stalo sídlom významných inštitúcií s celoštátnou pôsobnosťou, ako je Ústavný súd, Najvyšší súd, Najvyšší správny súd, Úrad na ochranu hospodárskej súťažealebo naposledy úrad verejného ochrancu práv - ombudsmana.

Po roku 1990 bola na území Brna postupne ukončená výstavba ďalších panelových domov. Do konca 20. storočia boli ukončené rekonštrukcie a opravy fasád veľkého množstvo dlhodobo zanedbávaných domov v historickom jadre mesta. Pritom došlo v mieste Velkého Špalíčku k zbúraniu historicky cenných domov (časť z nich bola zbombardovaná už počas 2. Svetovej vojny) a bolo tu vybudované obchodné centrum. V roku 2002 bola vila Tugendhat zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V rokoch 2006-7 prebehla často kritizovaná rekonštrukcia námestia Slobody, ktoré bolo vydláždené žulovými blokmi, bola pridaná fontána s veršami brnianského básnika Jána Skácela, malé napájatko a kvetinová výzdoba na stĺpy osvetlenia.

Obyvateľstvo

K 31. decembru 2009 malo Brno 371 399 obyvateľov[19], k 1. januáru 2019 to bolo 406 878 obyvateľov.[7] Najväčší prírastok obyvateľstva zažilo Brno v období rokov 1850 - 1919 (počas priemyselnej revolúcie), najmä pripojením okolitých obcí; do roku 1940 potom počet obyvateľov stagnoval, a od 50. rokov 20. storočia opäť rástol. Mierny pokles po roku 1989 kopíruje trend veľkých miest v celom Česku, ľudia sa sťahujú za administratívne hranice, v meste však naďalej pracujú a využívajú služby. Štatisticky tak v Brne ľudí ubúda, fakticky ich počet rastie, čo indikuje narastajúci počet obyvateľov okresu Brno-venkov, najmä v prstenci obcí susediacich s Brnom.

Vývoj počtu obyvateľstva

[19]

S Brnom je popri mnohých významných Čechoch spätý aj rad svetových osobností vedy a kultúry. Narodili sa a pôsobili tu napríklad Nemci fyzik Ernst Mach, logik Kurt Gödel alebo genetik Gregor Mendel, po ktorom je pomenovaná Mendelova zemědělská a lesnícka univerzita v Brne.

Kultúra

Brniansky magistrát vynakladá na oblasť kultúry ročne okolo troch štvrtín miliardy korún.[20] V meste pôsobí rad múzeí, divadiel a ďalších kultúrnych inštitúcií, usporadúva sa tu rad festivalov a najrôznejších kultúrnych podujatí. Okrem toho je v Brne je tiež zriadená Hvezdáreň a planetárium Brno, tri botanické záhrady, alebo napríklad Zoologická záhrada Brno v Bystrci.

Brno si aj napriek svojmu mestskému charakteru zachováva tradičnú moravskú ľudovú kultúru vrátane ľudových slávností, na ktorých nechýbajú moravskej kroje, moravské vína, moravská dychová hudba, ľudové tance a súťaže. Na rozdiel od menších obcí v Brne majú svoje hody lokálne jednotlivé mestské časti, avšak nie všetky.

Členenie Brna

Administratívne a katastrálne členenie štatutárneho mesta Brna prešlo vôbec najzložitejším vývojom zo všetkých miest na území Česka. Počas 20. storočia sa uskutočnilo na území Brna niekoľko reforiem administratívneho členenia a dve katastrálne reformy, z ktorých prvá prebehla v rokoch 1941 – 1942 a druhá v rokoch 1966 – 1969 . K 1. júlu 1979 bolo ešte zrušené katastrálne územie Lužánky a upravené hranice katastrálnych území Černá Pole, Královo Pole, Ponava, Veveří a Žabovřesky.

Katastrálne členenie

V súčasnosti sa mesto členení na 48 katastrálnych území:

  1. Bohunice*
  2. Bosonohy*
  3. Brněnské Ivanovice
  4. Bystrc*
  5. Černá Pole
  6. Černovice*
  7. Dolní Heršpice
  8. Dvorska
  9. Holásky
  10. Horní Heršpice
  11. Husovice
  12. Chrlice*
  13. Ivanovice*
  14. Jehnice*
  15. Jundrov
  16. Kníničky*
  17. Kohoutovice
  18. Komárov
  19. Komín*
  20. Královo Pole
  21. Lesná
  22. Líšeň*
  23. Maloměřice
  24. Medlánky*
Očíslované katastrálne územia Brna
  1. Město Brno
  2. Mokrá Hora
  3. Nový Lískovec*
  4. Obřany
  5. Ořešín*
  6. Pisárky
  7. Ponava
  8. Přízřenice
  9. Řečkovice
  10. Sadová
  11. Slatina*
  12. Soběšice
  13. Staré Brno
  14. Starý Lískovec*
  15. Stránice
  16. Štýřice
  17. Trnitá
  18. Tuřany
  19. Útěchov u Brna*
  20. Veveří
  21. Zábrdovice
  22. Žabovřesky*
  23. Žebětín*
  24. Židenice
* Katastrálne územie je totožné s mestskou časťou     † Katastrálne územie je rozdelené medzi 2 alebo 3 mestské časti

Mestské časti

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam mestských častí Brna

Od 24. novembera 1990 sa Brno člení na 29 samosprávnych mestských častí so zastupiteľstvom, radou a starostom a tiež vlastnou vlajkou a znakom.

  1. Brno-Bohunice
  2. Brno-Bosonohy
  3. Brno-Bystrc
  4. Brno-Černovice
  5. Brno-Chrlice
  6. Brno-Ivanovice
  7. Brno-Jehnice
  8. Brno-jih
  9. Brno-Jundrov
  10. Brno-Kníničky
  11. Brno-Kohoutovice
  12. Brno-Komín
  13. Brno-Královo Pole
  14. Brno-Líšeň
  15. Brno-Maloměřice a Obřany
Mestské časti Brna
  1. Brno-Medlánky
  2. Brno-Nový Lískovec
  3. Brno-Ořešín
  4. Brno-Řečkovice a Mokrá Hora
  5. Brno-sever
  6. Brno-Slatina
  7. Brno-Starý Lískovec
  8. Brno-střed
  9. Brno-Tuřany
  10. Brno-Útěchov
  11. Brno-Vinohrady
  12. Brno-Žabovřesky
  13. Brno-Žebětín
  14. Brno-Židenice

K 1. septembru 1995 došlo k úprave hraníc mestských častí Brno-Jundrov a Brno-Kohoutovice, 1. mája 1998 ešte k úprave hraníc mestských častí Brno-sever a Brno-střed.

Doprava

Brno je dôležitou križovatkou cestnej i železničnej dopravy. Dňa 7. júla 1839 sa príchodom prvého vlaku do Brna začala prevádzka na železničnej trati Brno - Viedeň. Dnes slúži Brniansky železničný uzol pre hlavné prepravné smery medzi Viedňou, Prahou a Bratislavou. Vychádza odtiaľto tiež veľa spojov na severnú Moravu i do zvyšku Česka. V roku 1967 bola zahájená výstavba diaľnice D1 z Prahy do Brna. Prvý úsek do Mirošovíc bol uvedený do prevádzky 12. júla 1971 ale k prepojeniu Prahy s Brnom došlo až v roku 1980. V súčasnosti vedú na južný okraj Brna dve diaľnice (diaľnica D1 z Prahy na strednú Moravu a diaľnica D2 do Bratislavy), rýchlostná cesta (R52 smerom na Viedeň) a mesto má tiež k dispozícii medzinárodné letisko Tuřany.

Mestská hromadná doprava

Mestská hromadná doprava (prevádzkovaná Dopravným podnikom mesta Brna) je súčasťou Integrovaného dopravného systému Juhomoravského kraja.

Električková doprava

Bližšie informácie v hlavnom článku: Električková doprava v Brne
Parná električka z prelomu 19. a 20. storočia

História električkovej dopravy siaha až do 2. polovice 19. storočia, keď bola v roku 1869 po prvýkrát na území Česka sprevádzkovaná linka konskej železnice.[17] Po počiatočných neúspechoch v roku 1884 začala prevádzku parná električka, ktorá spoľahlivo slúžila až do roku 1900, potom bola celá jej sieť elektrifikovaná.[17] Vrcholný rozkvet zažili brnianske električky za prvej Československej republiky. V 70. a 80. rokoch 20. storočia boli stavané predovšetkým trate rýchlodrážneho charakteru do veľkých sídlisk na okraji mesta. Poslednou zmenou v koľajovej sieti bolo v roku 2008 predĺženie trate v samosprávnej mestskej časti Královo Pole na konečnú Technologický park. V súčasnej dobe je električková sieť v Brne najväčšia na Morave a druhá v celom Česku. K 1. januáru 2017 bolo v prevádzke 11 denných električkových liniek (čísla 1-6, 8-12).

Trolejbusová doprava

Prvé trolejbusy začali svoju prevádzku v brnianskych uliciach už v roku 1949, dlho však boli skôr "popoluškou" v brnianskej MHD. V 60. rokoch im dokonca hrozil zánik. Búrlivý rozvoj nastal v 70. rokoch 20. storočia, kedy bolo postavených veľa tratí najmä do menších sídlisk. V 90. rokoch nastalo upokojenie a prioritou sa stalo predovšetkým zabezpečenie prevádzky na už postavených tratiach najväčšej trolejbusovej siete v Česku.[21] K 1. januáru 2017 bolo v prevádzke 13 denných liniek (čísla 25-27, 30-39).

Autobusová doprava

Historický autobus Praga RND v Brně

Autobusová doprava v Brne začala prevádzku už v roku 1930. Spočiatku mala skôr doplnkový charakter. Za socializmu však bola sieť liniek výrazne rozšírená do celého mesta. V 90. rokoch bola pri reorganizácii mestskej hromadnej dopravy vylúčená prevádzka autobusov z centra. V súčasnej dobe by mali autobusy pôsobiť najmä ako napájače pre električkovú dopravu. K 1. januáru 2017 bolo v prevádzke 48 mestských autobusových liniek, z toho 34 denných (čísla 40-44, 46-55, 57-58, 60, 61, 63-65, 67-71, 73-75, 77-78, 81 , 82, 84), 11 nočných (čísla 89-99), 4 expresné (E50, E56, E75, E76). Nočné autobusy zabezpečujú celú hromadnú dopravu počas noci. Linky 81 a 82 sú primárne určené telesne postihnutým cestujúcim, obsluhujú ich špeciálne vybavené autobusy prechádzajúce celým mestom nezávisle od ostatných liniek.

Lodná doprava

Pohľad na hornú palubu lode Veveří pod rovnomenným hradom

Dopravný podnik mesta Brna prevádzkuje od roku 1946 po celej dĺžke Brnianskej priehrady elektrickú lodnú dopravu. Lode jazdia z prístaviska v mestskej casti Brno-Bystrc do obce Veverská Bítýška, nachádzajúcej sa už za hranicami Brna, v rozšírenej letnej sezóne (od konca apríla do polovice októbra). Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.


Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Brno

Ádil Šáh
Émile Zola
Émilie du Châtelet
Úmrtí v roce 2021
Únor
Ústava (Platón)
Útok na Tuilerijský palác
Čína
Čadca
Časové pásmo
Čeština
Čeněk Chyský
Černé indie
Červenec
Česká Wikipedie
České kráľovstvo
Český zemský sněm
Česko
Česko na Letních olympijských hrách 2020
Činohra
Řím
Římské číslice
Římský konzul
Řecko
Śląkfa
Šáhruch
Šagrat Al Durr
Šen Fu
Šestá hodnotící zpráva IPCC
Šest historií prchavého života
Španělsko
Špičácký tunel
Štrbské Pleso
Štvorcový kilometer
Švédsko
Žánr
Železniční trať Plzeň – Furth im Wald
Židé
Žofie Šarlota Hesensko-Kasselská
1. únor
1. červen
1. červenec
1. květen
1. leden
1. november
1. srpen
10. únor
10. červen
10. říjen
10. august
10. březen
10. duben
10. prosinec
10. srpen
10. storočie
10. září
11. únor
11. červenec
11. březen
11. květen
11. leden
11. prosinec
11. srpen
11. storočie
1179
1191
12. únor
12. červen
12. březen
12. duben
12. květen
12. leden
12. srpen
120
1238
1246
1250
1267
1291
1292
1296
13. únor
13. červen
13. březen
13. duben
13. květen
13. leden
13. prosinec
13. srpen
1327
1346
1347
1357
1397
14. únor
14. červen
14. březen
14. duben
14. leden
14. listopad
14. prosinec
14. srpen
1405
1439
1449
1453
1455
1499
15. únor
15. červenec
15. březen
15. duben
15. leden
15. listopad
15. prosinec
15. srpen
15. září
1519
1520
1524
1527
1531
1537
1550
1555
1575
1586
1591
1595
16. únor
16. červen
16. červenec
16. december
16. duben
16. květen
16. leden
16. srpen
16. století
16. září
1600
1614
1615
1624
1626
1628
1630
1632
1649
1664
1665
1666
1667
1672
1674
1675
1676
1677
1678
1681
1682
1683
1684
1685
1688
1690
1693
1696
17. únor
17. červen
17. červenec
17. březen
17. duben
17. květen
17. leden
17. listopad
17. prosinec
17. srpen
17. století
17. září
1700
1704
1706
1707
1708
1711
1715
1719
1720
1723
1724
1728
1729
1733
1739
1745
1746
1747
1748
1749
175
1750
1751
1752
1753
1754
1755
1759
1763
1764
1768
1769
1772
1782
1785
1787
1789
1790
1791
1792
1797
1798
1799
18. únor
18. červen
18. říjen
18. březen
18. květen
18. leden
18. listopad
18. srpen
18. století
1800
1801
1802
1803
1804
1805
1808
1809
1810
1813
1814
1816
1817
1818
1820
1821
1822
1823
1825
1827
1830
1831
1832
1834
1835
1836
1838
1839
1840
1841
1845
1848
1849
1850
1851
1852
1853
1854
1856
1857
1858
1859
1860
1861
1862
1863
1865
1866
1867
1868
1869
1870
1871
1872
1873
1874
1875
1876
1877
1877 ve fotografii
1877 v loďstvech
1878
1879
1880
1881
1882
1884
1887
1888
1889
1890
1892
1893
1895
1896
1897
1898
1899
19. únor
19. březen
19. leden
19. listopad
19. prosinec
19. srpen
19. století
19. září
1900
1901
1902
1903
1904
1905
1907
1908
1909
1910
1911
1912
1913
1914
1915
1916
1918
1920
1921
1922
1923
1924
1925
1926
1927
1928
1929
1930
1931
1932
1933
1934
1935
1937
1938
1939
1940
1941
1942
1943
1944
1945
1946
1947
1948
1949
1950
1951
1952
1953
1954
1957
1958
1959
1960
1961
1963
1964
1966
1967
1968
1969
1970
1971
1972
1973
1974
1976
1977
1978
1979
1980
1981
1983
1984
1985
1986
1987
1988
1989
1990
1992
1993
1997
1998
2. únor
2. červen
2. říjen
2. duben
2. leden
2. listopad
2. prosinec
2. srpen
2. tisíciletí
20. únor
20. červen
20. červenec
20. říjen
20. březen
20. květen
20. leden
20. srpen
20. století
2000
2001
2002
2004
2005
2006
2007
2009
2010
2011
2012
2013
2016
2018
2019
2020
2022
21. únor
21. červen
21. březen
21. květen
21. srpen
21. století
216 př. n. l.
22. únor
22. březen
22. duben
22. leden
22. prosinec
22. srpen
22. září
23. únor
23. červen
23. říjen
23. březen
23. květen
23. listopad
23. november
23. srpen
23. září
24. únor
24. červenec
24. říjen
24. duben
24. květen
24. leden
24. listopad
24. prosinec
24. srpen
24. září
25. únor
25. červen
25. říjen
25. květen
25. listopad
25. prosinec
25. srpen
25. září
26. únor
26. červen
26. červenec
26. říjen
26. duben
26. leden
26. srpen
26. září
27. únor
27. červen
27. březen
27. duben
27. květen
27. prosinec
27. srpen
27. září
28. únor
28. červen
28. říjen
28. březen
28. duben
28. květen
28. leden
28. prosinec
28. srpen
28. září
29. březen
29. duben
29. květen
29. leden
29. listopad
29. prosinec
29. srpen
29. září
3. únor
3. červen
3. červenec
3. březen
3. duben
3. květen
3. listopad
3. srpen
30. červen
30. duben
30. květen
30. prosinec
30. srpen
30. září
303. stíhací peruť
31. červenec
31. říjen
31. březen
31. srpen
338 př. n. l.
4. únor
4. červen
4. říjen
4. březen
4. duben
4. květen
4. leden
4. listopad
4. prosinec
4. srpen
4. září
40. roky 10. storočia
412
485
5. únor
5. červenec
5. březen
5. leden
5. listopad
5. prosinec
5. srpen
50. roky 10. storočia
6. únor
6. červen
6. červenec
6. říjen
6. březen
6. duben
6. srpen
6. září
60. roky 10. storočia
7. únor
7. červen
7. červenec
7. duben
7. leden
7. srpen
70
8. únor
8. červen
8. říjen
8. duben
8. květen
8. leden
8. november
8. srpen
843
9. únor
9. červen
9. červenec
9. říjen
9. březen
9. duben
9. květen
9. leden
9. listopad
9. prosinec
9. srpen
9. storočie
9. září
919
922
923
950
951
952
953
954
955
956
957
958
959
960
991
Abaj Kunanbajuly
Abdulaziz
Abolicionismus
Abraham Gottlob Werner
Abstraktní expresionismus
Achille Costa
Administratívne členenie Poľska
Administrativní dělení Spojených států amerických
Adolf Hitler
Adolf Kašpar
Adolf Ludvík Krejčík
Afšárovci
Afroameričané
Agapet II.
Agentura pro ochranu životního prostředí
Ajjúbovci
Alžběta Petrovna
Al-Mansura
Albánie
Albína Honzáková
Albert Milota
Albrecht II. Habsburský
Alessandro Magnasco
Alexandr Ivanovič Osterman-Tolstoj
Alexandr Nikolajevič Radiščev
Alfons IV. Portugalský
Alfred Kubin
Alois Chytil
Alois Roudnický
Alois Ugarte (starší)
Alois Velich
Alois Zábranský
Alternativní historie
Amanda Gormanová
Američané hispánského a latinskoamerického původu
Americká občanská válka
Americká válka za nezávislost
Amharsko
Analog Science Fiction and Fact
André Cardinal Destouches
Andrea Sestini Hlaváčková
Angličané
Anglosasové
Antiutopie
Antoš Frolka
Antonín Beňa
Antonín Kraft
Antonín Pustka
Antonín Slavíček
Antonín Strnad
Antonio Banderas
Antoni van Leeuwenhoek
Anton Štefánek
Anton Roscher
Apokalyptická a postapokalyptická sci-fi
Arkadij a Boris Strugačtí
Arnošt Vaněček
Arthur C. Clarke Award
Arthur Charles Clarke
Arthur Dove
Arthur Siegel
Artur Kraus
Art deco
Asaph Hall
Asijští Američané
Astma
Athény
Atlantský oceán
Atomové bombardování Hirošimy a Nagasaki
Augsburg
Augustin Štefan
August Bedřich Piepenhagen
August III. Polský
Auschwitz
Autoritní kontrola
Avantgarda
Bílí Američané
Bělorusko
Březen
Bagel
Balet
Balthasar Denner
Baobab
Barbora Braniborská (1527–1595)
Barokní architektura
Battery Park City
Bedřich August Harrach
Bedřich Dlouhý
Benedikt XIV.
Benzín
Bibliografie dějin Českých zemí
Bitka pri Lechu
Bitva na Lechu
Bitva na Lechu (955)
Bitva o Širojamu
Bitva o průsmyk Šipka
Bitva u Abúkíru
Bitva u Chairóneie
Bitva u Hradce Králové
Bitva u Kann
Bitva u Maldonu
Bitva u Nikopole (1877)
Bořivoj Navrátil
Božena Weleková
Boeing B-29 Superfortress
Bohuslav Chňoupek
Bohuslav Schnirch
Bohuslav Svoboda
Boleslav I.
Boston
Boulogne-sur-Mer
Brno
Broadway
Bronx
Bronx Zoo
Brooklyn
Brooklyn Museum
Budapešťská konvence
Budoucnost
C. k.
Calvin Coolidge
Camillo Benso Cavour
Carlo Naya
Carl Gustaf Mannerheim
Carl Heinrich Biber
Carnegie Hall
Carolina Kostnerová
Catania
Catskill Mountains
Cena Ditmar
Cena Hugo
Cena Jupiter
Cena Karla Čapka (cena fandomu)
Cena Locus
Cena Ludvík
Cena Nebula
Central Park
Cesta kolem světa
Cestování v čase
Cheesecake
Chrysler Building
Cikáni
Cisterciácký řád
College of William & Mary
Commons:Featured pictures/cs
Condé Nast Building
Coney Island
Covid-19
Cukrářství
Dílo:Newtonův mozek
Děčín
Dagmar Frýbortová
Dallas
Daniel Bernoulli
Daniel Gottlieb Türk
David Berkowitz
David Crinitus z Hlavačova
Deimos (měsíc)
Demokratická strana (USA)
Denisa Chládková
Desaťročie
Diecéze míšeňská
Dionýz Blaškovič
Domažlice
Domenico Cimarosa
Dominikánská republika
Dominik Oesterreicher
Dora Boothbyová
Drahomír Josef Růžička
Dreadnought
Druhá anglo-nizozemská válka
Druhá světová válka
Druhá svetová vojna
Druhý chrám
Drupi
Dusty Hill
East River
Edred
Edward Jenner
Ekvádor
Eli Urbanová
Ellis Island
Emanuel Mandler
Emile Berliner
Emil Enhuber
Emil Pluhař
Emil Pollert
Emma Waldecko-Pyrmontská
Empire State Building
Encyklopedie
Encyklopedie aneb Racionální slovník věd, umění a řemesel
Epos o Gilgamešovi
Eric Adams (politik)
Erijský kanál
Ernst Friedrich Benda
Eskamotérství
Esperanto
Estuár
Etiopie
Evangelická církev
Eva Jakoubková
Eva Josefina Julie Potocká
Führer
Falafel
Fandom
Fantastika
Fantasy
Fat Man
Federal Hall
Fedor Houdek
Fehime Sultan
Ferdinand VI.
Fernão de Magalhães
Fernando Tarrida del Mármol
Fifth Avenue
Filadelfie
Filip II. Makedonský
Filip II. Orleánský
Filip Josef Kinský
Film
Filmový žánr
Fiorello H. La Guardia
Fonograf
Forry Award
Fráňa Šrámek
Frédéric Auguste Bartholdi
Francie
Francouzské království
Frank Herbert
Franská říše
František Bílkovský
František Bakule
František Faustin Procházka
František Geršl
František Heřmánek (spisovatel)
František I. Štěpán Lotrinský
František Piťha
František Trenck
František Xaver Harlas
Františka Marie Bourbonská
Franz Windirsch
Frederik I. Švédský
Frick Collection
Fridrich II. Veliký
Fritz Tampe
Görlitz
Gabriel Daniel
Gemeinsame Normdatei
George Cranfield Berkeley
George Washington
Georg Alexander Pick
Giordano Bruno
Giovanni da Verrazzano
Gmina
Gotická architektura
Greenwich Village
Gregoriánský kalendář
Gregor Mendel
Guercino
Guggenheimovo muzeum
Gustav Švamberg
Gustav Oplustil
Guyana
Habsburská monarchia
Habsburská monarchie
Haiti
Handlová
Hannibal
Hardcore
Hard science fiction
Harlem
Harlemská renesance
Harlem River
Hearst Tower
Hektár
Henrich I. (Bavorsko)
Henri Nestlé
Henry Steel Olcott
Herbert George Wells
Herbert Hoover
Hermenegild Škorpil
Hilsneriáda
Hip hop
Historický lexikon Švýcarska
Hlavní strana
Honoré Gabriel Riqueti de Mirabeau
Horkovzdušný balon
Horní Lužice
Hot-dog
Hudson (řeka)
Hugo Klement Mrázek
Hustota zalidnění
Hvězdná brána
Hybridní pohon
Hydrodynamika
Ian Anderson
Ibráhím Šáh
Ignác Händl
Ilindenské povstání
Indický císař
Indie rock
Indonésie
Ingeborg Dánská (1878)
Instituce
International Standard Book Number
Irák
Irové
Isaac Asimov
Isaac Newton
Isabel Allende
Isidor Vondruška
Italové
Iveta Toušlová
Izrael
János Richter
Ján (Čechy)
Ján Kalinčiak
Ján Mato
Ján XII.
Július Binder
Jaan Kaplinski
Jakub Arbes
Jakub II. Aragonský
Jakub II. Stuart
Jakub Jan Trautzl
James Dean
Jan Amos Komenský
Jan Bartoš (herec, 1932)
Jan Cicero Braniborský
Jan Henryk Dąbrowski
Jan Krásl
Jan Lucemburský
Jan Lukas
Jan Neruda
Jan Pohribný
Jan V. Palaiologos
Jan V. Portugalský
Jan Vašatý
Jan van Huysum
Jan VI. Kantakuzenos
Jan Zbranek
Japonská císařská armáda
Japonsko
Jaroslava Pokorná
Jaroslav Valenta (YMCA)
Jaroslav Vsevolodovič
Jazz
Jean-Baptiste Joseph Delambre
Jednota strakonická
Jiří Černošek
Jiří Šebánek
Jiří II.
Jiří II. (britský král)
Jiří Procháska
Jiří Vyvadil
Jiří Zídek
Jiří Zídek (1944)
Jiří z Poděbrad
Jindřiška Konopásková
Jindřich IV.
Johann Elias Schlegel
Johann Jakob Scheuchzer
Johann Sigmund Riesch
Johann Wolfgang von Goethe
John Logie Baird
John Montagu, 2. vévoda z Montagu
John Tyndall
John Williams
John Wood Campbell
Josef Čapek
Josef Šmaha
Josef David
Josef Drahoňovský
Josef Grus (1869)
Josef Hasil
Josef Hycl
Josef Ježek (ministr)
Josef Jindřich Šechtl
Josef Klán
Josef Král (malíř)
Josef Lacina
Josef Mayer (politik)
Josef Skřivan
Josef Tadra
Josef Tvrdý
Josef Tykal
Josef Václav Bohuslav Pilnáček
Josef Vydra
Josef Zoser
Jozef Buday
Juilliard School
Jules A. Hoffmann
Jules Verne
Julius Morman
Julius Richard Petri
Jussi Adler-Olsen
Justin Theroux
Köppenova klasifikace podnebí
Kagošima
Kalvinismus
Kaple Božího hrobu (Slaný)
Karel Čapek
Karel Absolon
Karel Ferdinand Bellmann
Karel Hanke
Karel Hejma
Karel II. Holý
Karel Kinský (malíř)
Karel Kula
Karel Mareš (skladatel)
Karel Pleskač
Karel Roden mladší
Karel Svoboda (bankéř)
Karel Toman
Karl Schuster
Karolina Kózka
Kaspar von Stieler
Katafalk
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Narození 2. srpna
Kategorie:Narození v roce 1749
Kategorie:Narození v roce 1877
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kebab
Kilometr čtvereční
Kinští
Kolumbie
Kolumbijská univerzita
Koncentračný tábor
Koncentračný tábor Auschwitz
Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau
Koncentračný tábor Auschwitz I
Konflikt v Tigraji 2020
Konstantin I. Řecký
Konstantin XI. Dragases
Konzerva
Konzervatoř
Koordinovaný světový čas
Koordinovaný svetový čas
Koruna česká
Kostel svatého Petra a Pavla (Görlitz)
Království Velké Británie
Krakatit
Krakov
Kramerius (digitální knihovna)
Kristián Filip Clam-Gallas
Kristián VII.
Kryscina Cimanouská
Kultúra (spoločenské vedy)
Kursk
Kuvajt
Květuše Sgallová
Kyberpunk
Labutí jezero
Labyrint světa a ráj srdce
Lalibela
Leden
Leeuwenhoekova medaile
Lenapové
Leopold Chalupa
Leopold Hilsner
Les
Letiště JFK
Letiště LaGuardia
Letní čas
Letní olympijské hry 2020
Library of Congress Control Number
Libuše Baudyšová
Lidové noviny
Lisa Raymondová
Literární žánr
Londýn
Longinus Anton Jungnitz
Long Island
Lorenzo da Ponte
Lorne Betts
Lothar I. Franský
Louis-Nicolas Clérambault
Lovro Toman
Lower East Side
Lower Manhattan
Lužická Nisa
Luba Pellarová
Lucius Aemilius Paullus
Ludvík I. Pobožný
Ludvík II. Němec
Ludvík Souček
Ludvík XIV.
Ludvík XV.
Luisa Anna Hannoverská
Lunar Orbiter 1
Měsíc
Měsíc (satelit)
Městská hromadná doprava
Městské okresy v Německu
Maďaři
Madison Avenue
Madison Square Garden
Magdalena z Valois
Magie
Mahmud I.
Makedonie (region)
Malopoľské vojvodstvo
Manhattan
Marg Moll
Maria Caroline Charlotte von Ingenheim
Marie II. Stuartovna
Marie Pia Neapolsko-Sicilská
Marie Terezie
Marie Votrubová-Haunerová
Marie Zdeňka Baborová-Čiháková
Mars (planeta)
Martin Hampl
Martin Tenk
Martin Vahl
Massiel
Matej Bel
Matko Laginja
Meč a magie
Medián
Melting pot
Mendelovy zákony dědičnosti
Metropolitan Opera
Metropolitní muzeum umění
Metropolitní opera
Metrov nad morom
Metro v New Yorku
Metro v Praze
Mexiko
Mezivládní panel pro změnu klimatu
Michael Gottlieb Hansch
Michal Podolka
Mikrofon
Milada
Milada Schusserová
Milan Chladil
Milan Fijala
Milan Knobloch
Milan Nakonečný
Milavče
Milena Jesenská
Military science fiction
Miloš Šejn
Miloš Vojta
Miloš Vystrčil
Miloslav Švandrlík
Mimozemský život
Miroslav Fokt
Miroslav Jindra
Missouri (stát)
Momozono
Mongolové
Mrakodrap
Mučednice čistoty
Murad V.
Muzeum moderního umění
Muzikál
Muzikologie
Nádraží Praha-Libeň
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní divadlo
Národní knihovna Izraele
Německá demokratická republika
Německo
Německo-polská státní hranice
Nacistické Nemecko
Nadace Wikimedia
Nadmořská výška
Nagasaki
Napoleonovo tažení do Egypta a Sýrie
Napoleonské války
Narodnyj komissariat vnutrennich del
Na kometě
Nechanice
Nejvyšší soud Spojených států amerických
Nemčina
Nemecko
Newtonův mozek
Newyorská filharmonie
Newyorská kuchyně
Newyorská metropolitní oblast
New Jersey
New York
New York (rozcestník)
New York (stát)
New York Mets
New York Stock Exchange
New York Yankees
Nicolas Appert
Nikolaj Ťutčev
Nizozemci
Nový Amsterdam
Nový epochální výlet pana Broučka, tentokráte do XV. století
Novogotika
Nowy Sącz
Nuselský pivovar
Oświęcim
Obléhání Plevna
Ochrana přírody
Okresy ve Spojených státech amerických
Oldřich II. z Rožmberka
Oldřich Lajsek
Olga Sommerová
Olympijské hry
Ondřej Boleslav Petr
One World Trade Center
Operace Chalk
Organizace spojených národů
Osmanská říše
Ostrava
Osvobozené divadlo
Otakar Frič
Otakar Lebeda
Ota Dub
Ota I. Veliký
Otto I. (Svätá rímska ríša)
Pán času
Předměstí
Přimda (hrad)
Paříž
Pagekon obří
Památková rezervace
Památný den romského holokaustu
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Panoráma
Papež
Park
Pasquale Cafaro
Paul von Hindenburg
Pavel Havránek (politik)
Pavel Holba
Pavel Jan Souček
Pavel Juráček
Pavel Linhart
Pavel Skramlík
Peking-Paříž 1907
Peter Atkins
Peter Minnewitt
Peter O'Toole
Petra Cetkovská
Petriho miska
Petrohrad
Petr Bezruč
Petr Hošek (hudebník)
Petr I. Veliký
Petr Iljič Čajkovskij
Philippe Soupault
Philip K. Dick
Phobos (měsíc)
Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux
Pierre Charles L'Enfant
Pierre Simon de Laplace
Planeta
Plexis
Ploutvonožci
Poľština
Poľská obranná vojna (1939)
Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)
Poľsko
Poštovní směrovací číslo
Požár v továrně Triangle Shirtwaist
Polština
Polské království
Polsko
Polyhistor
Pondělí
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Film
Portál:Geografia
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Literatura
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portál:Videohry
Portugalsko
Poslanecká sněmovna
Postupimská dohoda
Postupimská konference
Povídky malostranské
Povstání v Treblince
Powiat
Powiat bocheński
Powiat brzeski (Malopoľské vojvodstvo)
Powiat chrzanowski
Powiat dąbrowski
Powiat gorlicki
Powiat krakowski
Powiat limanowski
Powiat miechowski
Powiat myślenicki
Powiat nowosądecki
Powiat nowotarski
Powiat oświęcimski
Powiat olkuski
Powiat proszowicki
Powiat suski
Powiat tarnowski
Powiat tatrzański
Powiat wadowicki
Powiat wielicki
Pravoslavný chrám svatého Cyrila a Metoděje (Praha)
Prevét
Prohibice
Proklos
Prokop Sedlák
Pruské království
Pruské Slezsko
Prvá svetová vojna
První konstituční éra
Punk
Punské války
Q20057877
Q20057877#identifiers
Q20057877#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q24925#identifiers
Q24925#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q60
Queens
Rómčina
Rómulo Gallegos
R.U.R.
Rakousko-uherská koruna
Rakousko-uherský zlatý
Rakousko-Uhersko
Rap
Ray Bradbury
Renesanční architektura
Rey Koranteng
Robert Anson Heinlein
Robert Hütter
Robert Manzer
Robert Nebřenský
Rockefeller Center
Rok
Romaneto
Roman Havelka
Roy Keane
Rozloha
Rudá armáda
Rudolf Hawelka
Rudolf Kufa
Ruská akademie věd
Ruské impérium
Rusko
Rusko-turecká válka (1877–1878)
Rychlobruslení
Sakrální stavba
Saliha Sultan (dcera Abdulazize)
Salsa (tanec)
Samuraj
San Francisco
SARS-CoV-2
Sasko
sci-fi
Science-fiction
Science fantasy
Science fiction
Scipione Borghese (kníže)
Seagram Building
Sedmá křížová výprava
Semtex
Sergej Adamovič Kovaljov
Severné Porýnie-Vestfálsko
Sevilla
Seznam českých science fiction filmů a seriálů
Seznam římských králů
Seznam španělských vládců
Seznam nejvyšších budov v New Yorku
Seznam spisovatelů science fiction
Seznam světového dědictví v Africe#Etiopie
Shea Stadium
Skalnaté hory
Skleníkové plyny
Slaný
Slavistika
Slezská kuchyně
Slovensko
Smallville
Socha Svobody
Soft science fiction
Soubor:5 Boroughs Labels New York City Map.svg
Soubor:Adolf kaspar.jpg
Soubor:Andrea Hlavackova Aegon International Eastbourne 2011.jpg
Soubor:Antonio Banderas KVIFF.jpg
Soubor:A view of Fort George with the city of New York, from the SW.jpg
Soubor:B Svoboda 2014.JPG
Soubor:Carolina Kostner 2007 Nebelhorn Trophy.jpg
Soubor:Castelloplan.jpg
Soubor:Central Park New York City New York 23 cropped.jpg
Soubor:Central Park Summer.JPG
Soubor:Drupi 1975.jpg
Soubor:Flag of New York City.svg
Soubor:Frana Sramek 1926.jpg
Soubor:Goethe (Stieler 1828).jpg
Soubor:Greenpoint Houses.JPG
Soubor:Herbert Clark Hoover.jpg
Soubor:Ian Anderson Munich 2014 1.JPG
Soubor:Imagination 195808.jpg
Soubor:Isabel allende.jpg
Soubor:James Dean in East of Eden trailer 2.jpg
Soubor:John Williams tux.jpg
Soubor:Jussi Adler-Olsen.jpg
Soubor:Justin Theroux at the 2008 Tribeca Film Festival.JPG
Soubor:Lisa Raymond 2011.jpg
Soubor:LOC Lower Manhattan New York City World Trade Center August 2001.jpg
Soubor:LowerEastSideTenements.JPG
Soubor:Lunar orbiter 1 (large).jpg
Soubor:Metropolitan Opera auditorium.jpg
Soubor:MET entrance.jpg
Soubor:Mulberry Street NYC c1900 LOC 3g04637u edit.jpg
Soubor:Nagasakibomb.jpg
Soubor:New-York-Jan2005.jpg
Soubor:New York City Midtown from Rockefeller Center NIH.jpg
Soubor:New York Midtown Skyline at night - Jan 2006 edit1.jpg
Soubor:Nobel Prize 2011-Press Conference KI-DSC 7584.jpg
Soubor:NYC Montage 2014 4 - Jleon.jpg
Soubor:Olga-Sommerová.jpg
Soubor:One world trade center - New York.jpg
Soubor:Peter Atkins Paris 2007.JPG
Soubor:Peter O'Toole -- LOA trailer.jpg
Soubor:Rey kora...jpg
Soubor:Rising-lewecke.jpg
Soubor:Roy keane 2014.jpg
Soubor:Seal of New York City.svg
Soubor:Spaanse zangeres Massiel, winnares Euro Song Festival tijdens opname in studio K, Bestanddeelnr 921-2648.jpg
Soubor:Thilafushi1.jpg
Soubor:Viktor Dyk 1927.png
Sovětský svaz
Sovietsky zväz
Space opera
Space western
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-200-0345-2
Spojené státy americké
Srážka vlaků u Milavčí
Srážky
Srpen
Stát
Středa
Střední Evropa
Stanisław Lem
Stanislav Brebera
Starí Maďari
Stara Zagora
Starosta
Starověký Řím
Star Trek
Star Wars
Staten Island
Staten Island Ferry
Steampunk
Storočie
Strakonice
Stredoeurópsky čas
Stredoeurópsky letný čas
Světové obchodní centrum
Světový kongres esperanta
Světskost
Svatá říše římská
Svatí čeští novomučedníci
Svatý Xaverius
Svatopluk Čech
Třída Conte di Cavour
T. F. Šimon
Taliansko
Tarnów
Tešínske kniežatstvo
Telefonní předvolba
Teodor Rotrekl
Teosofie
Teroristické útoky 11. září 2001
Terry Cooper
Théby
Théodore Agrippa d'Aubigné
They Might Be Giants
The Strokes
Thilafushi
Thomas Alva Edison
Tigrajská lidově osvobozenecká fronta
Times Square
Tin Pan Alley
Tokio
Tomáš Čermák (1943)
Tomáš Hudec (kněz)
Tom Wolfe
Trinidad a Tobago
Tropická cyklóna
Troy (New York)
Ukrajina
Umění
UNESCO
Univerzita v Leidenu
Upálení na hranici
Upper East Side
Upper West Side
Urolog
US Open (tenis)
Utopie
Václav II.
Václav Jíra (fotbalista)
Václav Jan Kopřiva
Václav Leopold Chlumčanský z Přestavlk a Chlumčan
Václav Pařík (politik)
Válka s Mloky
Válka v Zálivu
Vévoda z Yorku
Výbuch v Dole Handlová
Východní Germáni
Východofranská říše
Vývar
Věra Růžičková
Vakcína proti covidu-19
Valtr Komárek
Vasa
Vatikán
Vavřinec Benedikt z Nudožer
Velká francouzská revoluce
Velká hospodářská krize
Velká východní krize
Velké divadlo
Velké okresní město
Verdunská smlouva
Verrazano-Narrows Bridge
Vesmír
Vettius Valens
Vikingové
Viktorie (britská královna)
Viktor Dyk
Viktor Mikeš
Vilém III. Oranžský
Vilém Julius Josef Hauner
Vincenc Červinka
Vincenc Kramář
Virginie
Virtual International Authority File
Visla
Vital Šyšov
Vittorio Alfieri
Vladimír Beneš (1921)
Vladimír Hauptvogel
Vladimír Komárek
Vladimír List
Vladimír Páral
Vladimir
Vladislav I. (Poľsko, 1320)
Vladislav Soukup
Vlastimil Bedrna
Vojtěch Černý (kněz)
Vojtěch Birnbaum
Vojtěch Tkadlčík
Vojtěch Věchet
Vojtěch Zapletal
Vyhlazovací tábor Treblinka
Wall Street
Warren G. Harding
Washington, D.C.
Werner Seelenbinder
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipédia:Výhonok
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2021
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2021
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/srpen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2021
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wilhelm Maixner
Wilhelm Stärze
Willgodt Theophil Odhner
Williamsburg (Virginie)
William Jones (matematik)
Wimbledon (tenis)
Woolworth Building
Yankee Stadium
YMCA
Září
Západní Slované
Zabiják (kniha)
Zbraslav
Zbraslavský klášter
Zdeněk Zouhar
Zdobnice (řeka)
Zeměpisné souřadnice
Zemepisné súradnice
Zemní plyn
Zemský okres Zhořelec
Zgorzelec
Zikmund Polášek




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk