Brno - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Brno
Brno
štatutárne mesto
Logo Brno.svg
Brno View from Spilberk 128.JPG
Pohľad na Brno z hradu Špilberk.
Flag of Brno.svg
Brno (znak).svg
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Juhomoravský (CZ064)
Okres (LAU 1) Brno-mesto (CZ0642)
Obec {{{obec}}}
Historická krajina Morava
Rieky Svitava, Svratka
Nadmorská výška 237 m n. m.
Súradnice 49°12′00″S 16°37′00″V / 49,2°S 16,61667°V / 49.2; 16.61667
Najvyšší bod
 - výška 479 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 190 m n. m.
Rozloha 230,22 km² (23 022 ha)
 - súše 225,73 km² (22 573 ha)
 - vody 4,46 km² (446 ha)
Obyvateľstvo 377 508 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 1 672,39 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1243
Primátor Markéta Vaňková (ODS)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 600 00 - 640 00
Miestne časti 58
Zákl. síd. jednotky 278
Katastrálne územie 48
LAU 2 (obec) CZ0642 582786
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Vila Tugendhat v Brne
Rok 2001 (#25)
Číslo 1052
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ii, iv
Adresa mestského
úradu
Magistrát města Brna
Dominikánské nám. 1
601 67 Brno
E-mailová adresa informace@brno.cz
Poloha mesta v Česku
Red pog.svg
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Brno
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.brno.cz
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Brno (slovenské prídavné meno znie brniansky[pozn 1]) je počtom obyvateľov najväčšie mesto Moravy a druhé najväčšie Česka. Je historickým hlavným mestom Moravy, v súčasnosti je správnym centrom Juhomoravského kraja s postavením štatutárneho mesta. Rozkladá sa na juhu Moravy na sútoku riek Svratka a Svitava. Má rozlohu 230,2 km², k 1. Januáru 2019 tu bolo na trvalý pobyt prihlásených 406 878 obyvateľov[7] a v celej metropolitnej oblasti na ploche 3 170 km² až 740 678 (2010)[8], čo je viac ako počet obyvateľov Bratislavského samosprávneho kraja.

Brno je významným administratívnym strediskom, centrom českej justície, sídlom orgánov s celoštátnou kontrolnou pôsobnosťou a ďalších dôležitých inštitúcií. Je tiež centrom vzdelania s 26 fakultami jedenástich univerzít a vysokých škôl. V meste sídli biskupstvo brnianskej diecézy. Od roku 1998 tu stojí prvá česká mešita. V Brne je zákonom zriadené štúdio Českého rozhlasu[9] (prvé vysielanie rozhlasu 1924) a Českej televízie[10] (vzniklo 1961 v rámci Česko-slovenskej televízie).

K najvýznamnejším dominantám mesta patrí hrad Špilberk a Katedrála svätého Petra a Pavla (známa skôr ako Petrov). Druhým zachovaným hradom na území Brna je hrad Veveří týčiaci sa nad brnianskou priehradou. Severovýchodne od mestského jadra, tvoreného pôvodným historickým jadrom a vyhláseného mestskou pamiatkovou rezerváciou, leží stavebná pamiatka vila Tugendhat od architekta Ludwiga Mies van der Roheho, zapísaná medzi Svetové dedičstvo UNESCO[11]) K turistickým lákadlám patrí aj začiatok chránenej krajinnej oblasti Moravský kras.

Dejiny

Najstarším dokladom ľudského osídlenia územia Brna je ručne opracovaný kameň nájdený na Červenom kopci starý približne 700 000 rokov.[12] V oblasti Brna žil taktiež človek kromaňonský. Významným náleziskom so stopami osídlenia staršej kamennej doby je Stránska skala, sú tu však aj stopy osídlenia z neskorších období (Eneolit). Počnúc mladšou kamennou dobou (neolit) bol priestor Brna osídlený nepretržite, pričom v niektorých obdobiach praveku a celý stredovek tu existovali sídelné útvary centrálneho významu. Počas stavebných prác v mestskej časti Bohunice boli v roku 2007 nájdené pozostatky pravdepodobne opevnenej osady z mladšej kamennej doby staré 6 - 8 tisíc rokov. Počas odborného archeologického prieskumu boli nájdené početné pozostatky dobovej keramiky, úlomky pazúrikov, kostí atď. Z toho sa usudzuje, že mohlo ísť o osadu kupcov a lovcov, ktorí ovplyvňovali dianie v širokom okolí. Existujú dohady, že osada mohla byť obohnaná i vodnou priekopou, na to však nie je dostatok dôkazov. Na území tzv. historického jadra Brna bolo zaznamenané eneolitické osídlenie, zo staršej až neskorej bronzovej doby a halštatskej doby. Pozornosť si zaslúžia zatiaľ ojedinelé hroby rámcovo z 9. storočia. Trvalé osídlenie tohto areálu začína v 12. storočí, a to v južnej časti - približne medzi dnešným námestím Slobody a ulicou Nádražní. V poslednej dobe boli získané aj doklady o využívaní južných svahov pri Pekařské ulici v tomto období.

V 2. storočí sa grécky geograf Klaudios Ptolemaios zmieňoval o osade Meliodunon zrejme na území dnešného Brna.[13] Prvé doklady slovanského osídlenia pochádzajú z 5. - 7. storočia.[14]

Stredovek

Rytina Brna v roku 1591

Počas 8. a 9. storočia plnilo centrálnu funkciu v brnianskom priestore hradisko Staré Zámky u Líšně (v súčasnosti Brno-Líšeň, mestská časť na východe Brna). Určitý význam malo už vtedy sídlisko pravdepodobne na ostrove v rieke Svratke na území dnešného Starého Brna (približne v priestore Krížovej, Křídlovickej a Ypsilantiho ulice), snáď už v 1. polovici 10. storočia opevnené. Osídlenie tu pokračuje nepretržite ďalej, ďalšie opevnenie pravdepodobne vzniklo v 1. polovici 11. storočia. Najskôr na prelome 10. a 11. storočia bola na ľavom brehu Svratky postavená rotunda, ktorej pozostatky boli zachytené v areáli augustiniánskeho kláštora na Mendlovom námestí. Až po ďalších dvoch prestavbách, v 12. (?) a 13. storočí tu založila roku 1324 Alžbeta Rejčka súčasný kostol Nanebovzatia Panny Márie slúžiaci však už novozaloženému cisterciánskemu kláštoru. Zdá sa, že v Starom Brne bolo aj významné centrum přemyslovského štátu po ovládnutí Moravy touto dynastiou roku 1019, v 2. polovici 11. a 1. polovici 12. storočia tu zrejme sídlili údelné kniežatá.

Z roku 1091 je prvá zaručená písomná zmienka v Kosmovej kronike. V 12. storočí sa ranne stredoveká aglomerácia, ktorá zahŕňala okrem hradu a osídlenia v areáli neskoršieho starobrnianského kláštora ešte hospodárske podhradie na pravom brehu Svratky, rozšírila na svahy južne od Pekařské ulice a najmä do južnej časti neskoršieho mesta. Vtedy bol tiež vybudovaný kostolík sv. Petra s kryptou; okolo bolo doložené súdobé osídlenie, ale nie opevnenie na prístupnej strane. Palisádový žľab v mieste domu Petrov 8 (biskupstvo) však nevylučuje existenciu hradeného dvorca. Existencia přemyslovského správneho hradu v 11. a 12. storočí na Petrove nie je vo svetle archeologických výskumov pravdepodobná. Osídlenie z 8. - 12. storočia, na ktoré nadviazalo v 13. storočí predmestie, bolo archeologicky preukázané aj v areáli ulíc Dornych a Spálená. Okolo roku 1200 prišli nemeckí, (rakúski) a valónski osídlenci, výrazne sa rozrástlo osídlenie zahŕňajúce do 30. rokov 13. storočia celé neskoršie historické jadro v hradbách. Tento vývoj vyvrcholil vznikom inštitucionálneho mesta asi v 30., možno už v 20. rokoch 13. storočia. Jeho právny poriadok bol odvodený od rakúskych miest Enns a Viedeň.

Roku 1243 Brnu kráľ Václav I. udelil mestské privilégiá.[14] Hrad Špilberk zrejme založil v 70. rokoch 13. storočia Přemysl Otakar II. Už pred polovicou 13. storočia boli postavené kamenné hradby. Roku 1292 dostalo mesto právo voliť richtára. V roku 1349 sa Brno stalo trvalým sídlom moravských markgrófov.[14] Popri Olomouci bolo Brno najvýznamnejším moravským mestom, zasadal tu aj zemský súd. Obvod zovretý hradbami dosahoval necelých 37 ha, počet obyvateľov sa pohyboval okolo 8 000.

Husitské vojny zasiahli Brno v rokoch 1428 a 1430. Brno zostalo po celú dobu pevnou katolíckou baštou, k čomu prispel jeho prevažne nemecký charakter. Husiti mesto nedobyli, ťažko však utrpelo Staré Brno a ďalšie blízke obce a predmestia. Už v 1. polovici 13. storočia vznikli v Brne prvé murované meštianske domy, aj keď ešte o niekoľko desaťročí neskôr bolo mesto prevažne drevené. Proces prechodu k murovanej architektúre sa v prostredí meštianskej zástavby výrazne urýchlil od 2. polovice 13. storočia, takže v 14. a 15. storočí už malo Brno v zásade murovaný charakter. Aj keď tehly sa používali už v 13. storočí, veľký rozmach tehlových stavieb možno zaznamenať v 15. storočí.

Novovek

V roku 1641 po dobytí Olomouca švédskymi vojskami sa Brno stalo faktickým hlavným mestom Moravy okrem iného preto, že sem boli z Olomouca narýchlo premiestnené Zemské dosky. Koniec sporu oboch miest urobil až roku 1782 markgróf a cisár Jozef II., ktorý priznal nárok na označenie hlavného mesta definitívne Brnu. V lete 1645 bolo samotné Brno neúspešne obliehané osemnásťtisícovým švédskym vojskom generála Torstensona, ktorý chcel Brno použiť ako základňu pre finálny útok na Viedeň. Neskôr sa k Torstensonovmu vojsku pridalo ešte desaťtisícové vojsko sedmohradského kniežaťa Juraja II. Rákociho, ktorého časť ale bola onedlho odvolaná k Ledniciam. Počas tohto obliehania mesto bránilo iba 1476 obyvateľov, pričom vojaci tvorili necelú polovicu.[15] Vďaka tvrdosti a nasadeniu obrancov a geniálnej organizácii obrany Raduitom de Souches [15] však Švédi neuspeli a s osemtisícovými stratami boli nútení obliehanie ukončiť. Takmer o sto rokov neskôr, roku 1742, bolo Brno bez úspechu obliehané pruskými vojskami. Priemysel sa začal rozvíjať už v roku 1763, kedy bola založená prvá textilná manufaktúra. Roku 1777 bolo založené brnianske biskupstvo podliehajúce však olomouckému arcibiskupstvu.

Dodnes existujúci brniansky železničný viadukt k dnešnému hlavnému nádražiu na trati z Břeclavi (polovica 19. storočia)

V roku 1805 v Brne nocoval Napoleon Bonaparte pred dôležitou bitkou pri Slavkove. Pobyt francúzskeho vojska bol pre mesto značnou príťažou, spotrebovalo množstvo potravinových zásob na úkor mešťanov a začali sa šíriť choroby. V roku 1817 bolo cisárskym dekrétom Františka I. založené Františkovo múzeum, dnešné Moravské zemské múzeum, druhé najväčšie a zároveň druhé najstaršie múzeum v Česku (po múzeu v Opave). V roku 1839 bolo mesto spojené s Viedňou železnicou.[16] Roku 1846 bolo zavedené verejné osvetlenie plynovými lampami, nasledujúci rok (1847) bol do Brna zavedený telegraf. 6. júla 1850 bolo k Brnu pripojených 20 ďalších katastrálnych území a jeho rozloha sa zväčšila na 1 732 ha a zhruba sa krylo s modernou mestskou časťou Brno-střed. Zároveň bolo Brno rozdelené na 4 samosprávne okresy, v ktorých čele stáli okresné výbory na čele s predstaveným a námestníkom. V rokoch 1859 - 1864 bolo postupne zbúrané takmer celé mestské opevnenie Brna, z ktorého sa do dnešnej doby zachovali spolu s prestavanou Měnínskou bránou len krátke úseky, priliehajúce k uliciam Husova, Bašty a na Denisovým sadom. Po zbúraní mestského opevnenia nastal prudký priemyselný rozvoj mesta. Dňa 17. augusta 1869 začala prevádzku Konská železnica.[17] Rok 1873 priniesol prvú vysokú školu v Brne, technický inštitút. V rokoch 1881 a 1882 bolo novo vybudované mestské divadlo osvetlené ako prvé európske divadlo elektrickými žiarovkami T. A. Edisona,[18] hneď ďalší rok založil Jozef Barvič prvé české kníhkupectvo v Brne. Roku 1899 bolo založené Vysoké učení technické v Brne.

20. storočie

Dňa 3. mája 1905 bol vydaný nový štatút mesta Brna, ktorý zrušil okresné výbory. Do čela každého okresu potom volilo mestské zastupiteľstvo len jedného predstaveného a dvoch námestníkov.

Nemecké nacistické jednotky vstupujúce 15. marca 1939 do Brna. Začiatok okupácie Čiech a Moravy.

Po vzniku prvej Česko-slovenskej republiky bolo 6. novembera 1918 prevzaté Brno do českých rúk. Ako prvá univerzita nového štátu vznikla už 12. decembera 1918 Vysoká škola zverolekárska v Brne, terajšia Veterinární a farmaceutická univerzita Brno. Ďalšie školy univerzitného typu nasledovali v roku 1919; 28. januára vznikla Masarykova univerzita a neskôr v tom istom roku tiež Mendelova poľnohospodárska a lesnícka univerzita v Brne. Na základe zákona č 213/1919 Zb. O zlúčení susedných obcí s Brnom boli 16. apríla 1919 k Brnu pripojené 2 mestá (Husovice a Královo Pole) a 21 ďalších obcí (Bohunice, Brněnské Ivanovice, Černovice, Dolní Heršpice, Horní Heršpice, Juliánov, Jundrov, Kamenný Mlýn, Kohoutovice, Komárov, Komín, Lískovec, Maloměřice, Medlánky, Obřany, Přízřenice, Řečkovice, Slatina, Tuřany, Žabovřesky a Židenice), čím vzniklo tzv Veľké Brno o rozlohe 12 379 ha, takmer o tri roky skôr ako Veľká Praha. 26. mája 1928 bolo výstavou súdobej kultúry v Československu otvorené novovybudované Brnianske výstavisko. V roku 1930 bola postavená funkcionalistická Vila Tugendhat a v rokoch 1936 - 1940 brnianska priehrada. 22. januára 1933 uskutočnili členovia Národní obce fašistickej tzv „Židenický puč,“ ktorý bol armádou potlačený.

V noci z 14. na 15. marca 1939 uskutočnili brnianski Nemci (v meste žilo cez 50 000 obyvateľov nemeckej národnosti), puč, pri ktorom obsadili ešte pred príchodom nemeckej okupačnej armády dôležité budovy v meste. Brniansky starosta Rudolf Spazier však odmietol vydať brnianským Nemcom radnicu a vo funkcii zostal až do 23. marca 1939. 17. novembra 1939 boli vysoké školy v Brne prepadnuté nacistami a študenti odvlečení do koncentračných táborov, nasledujúci rok sa z Kounicových internátov stala väznica, kde sa konali popravy a boli odtiaľ vypravované transporty do vyhladzovacích táborov. Roku 1944 bolo k Brnu pripojené mestečko Líšeň. Toho istého roku sa Brno niekoľkokrát stalo terčom spojeneckých náletov.

26. apríla 1945 oslobodila Brno Červená armáda. Nasledujúci deň sa uskutočnilo prvé rokovanie Revolučného národného výboru, zároveň vzniklo na predmestiach i vo vnútornom meste 26 miestnych národných výborov, ktoré však nemali presne vymedzené kompetencie. Na konci mája prebehlo vysídlenie Nemcov z Brna a tzv Brniansky pochod smrti, pri ktorom bolo 20 tisíc moravských Nemcov odvedených pešo na rakúske územie a 1691 z nich zahynulo. Jednotlivé národné výbory potom v Brne pôsobili do konca roku 1946, k 1. januáru 1947 boli nahradené obvodnými radami 10 novovzniknutých mestských obvodov, existujúcich do roku 1949, kedy došlo k ďalšej administratívnej reforme Brna. Počas komunizmu došlo ešte k niekoľkým administratívnym reformám Brna.

1. januára 1957 bola k Brnu pripojená rozsiahla oblasť Brnianskej priehrady (časti vtedajších katastrov obcí Bystrc, Kníničky, Rozdrojovice, Moravské Knínice, Chudčice a Veverská Bítýška) o rozlohe 31,8 km². V roku 1958 bolo vybudované medzinárodné letisko Brno-Tuřany.[14] Nasledujúceho roku sa začala v Černoviciach výstavba prvého brnianského panelového sídliska. Masívna výstavba panelových sídlisk potom pokračovala v 60., 70. a 80. rokoch a výrazne sa podpísala na vzhľade mnohých brnianskych štvrtí. 1. júla 1960 boli k Brnu pripojené obce Bystrc, Holásky, Kníničky, Mokrá Hora a časť katastra Moravan(tzv . Nové Moravany). Roku 1965 bolo vybudované aj nové divadlo, Janáčkova opera. V rokoch 1966 – 1969 sa na území Brna uskutočnila rozsiahla katastrálna reforma. 26. novembra 1971 boli k Brnu pripojené obce Bosonohy, Dvorska, Chrlice, Ivanovice u Brna, Jehnice, Ořešín, Soběšice a Žebětín. Ako posledný bol k Brnu 1. júla 1980 pripojený Útěchov. V roku 1987 bola vybudovaná pretekárska trať Masarykov okruh.[14]

Po nežnej revolúcii

Sídlo Ústavného súdu

Po nežnej revolúcii začala séria bývalých obcí požadovať samosprávu, niektoré štvrte (napríklad Kníničky) uvažovali aj o odtrhnutí od Brna. Roku 1990 bolo preto schválené nové členenie mesta na 29 samosprávnych mestských častí, ktoré nadobudlo účinnosť 24. novembera 1990, v deň komunálnych volieb. Brno sa stalo sídlom významných inštitúcií s celoštátnou pôsobnosťou, ako je Ústavný súd, Najvyšší súd, Najvyšší správny súd, Úrad na ochranu hospodárskej súťažealebo naposledy úrad verejného ochrancu práv - ombudsmana.

Po roku 1990 bola na území Brna postupne ukončená výstavba ďalších panelových domov. Do konca 20. storočia boli ukončené rekonštrukcie a opravy fasád veľkého množstvo dlhodobo zanedbávaných domov v historickom jadre mesta. Pritom došlo v mieste Velkého Špalíčku k zbúraniu historicky cenných domov (časť z nich bola zbombardovaná už počas 2. Svetovej vojny) a bolo tu vybudované obchodné centrum. V roku 2002 bola vila Tugendhat zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V rokoch 2006-7 prebehla často kritizovaná rekonštrukcia námestia Slobody, ktoré bolo vydláždené žulovými blokmi, bola pridaná fontána s veršami brnianského básnika Jána Skácela, malé napájatko a kvetinová výzdoba na stĺpy osvetlenia.

Obyvateľstvo

K 31. decembru 2009 malo Brno 371 399 obyvateľov[19], k 1. januáru 2019 to bolo 406 878 obyvateľov.[7] Najväčší prírastok obyvateľstva zažilo Brno v období rokov 1850 - 1919 (počas priemyselnej revolúcie), najmä pripojením okolitých obcí; do roku 1940 potom počet obyvateľov stagnoval, a od 50. rokov 20. storočia opäť rástol. Mierny pokles po roku 1989 kopíruje trend veľkých miest v celom Česku, ľudia sa sťahujú za administratívne hranice, v meste však naďalej pracujú a využívajú služby. Štatisticky tak v Brne ľudí ubúda, fakticky ich počet rastie, čo indikuje narastajúci počet obyvateľov okresu Brno-venkov, najmä v prstenci obcí susediacich s Brnom.

Vývoj počtu obyvateľstva

[19]

S Brnom je popri mnohých významných Čechoch spätý aj rad svetových osobností vedy a kultúry. Narodili sa a pôsobili tu napríklad Nemci fyzik Ernst Mach, logik Kurt Gödel alebo genetik Gregor Mendel, po ktorom je pomenovaná Mendelova zemědělská a lesnícka univerzita v Brne.

Kultúra

Brniansky magistrát vynakladá na oblasť kultúry ročne okolo troch štvrtín miliardy korún.[20] V meste pôsobí rad múzeí, divadiel a ďalších kultúrnych inštitúcií, usporadúva sa tu rad festivalov a najrôznejších kultúrnych podujatí. Okrem toho je v Brne je tiež zriadená Hvezdáreň a planetárium Brno, tri botanické záhrady, alebo napríklad Zoologická záhrada Brno v Bystrci.

Brno si aj napriek svojmu mestskému charakteru zachováva tradičnú moravskú ľudovú kultúru vrátane ľudových slávností, na ktorých nechýbajú moravskej kroje, moravské vína, moravská dychová hudba, ľudové tance a súťaže. Na rozdiel od menších obcí v Brne majú svoje hody lokálne jednotlivé mestské časti, avšak nie všetky.

Členenie Brna

Administratívne a katastrálne členenie štatutárneho mesta Brna prešlo vôbec najzložitejším vývojom zo všetkých miest na území Česka. Počas 20. storočia sa uskutočnilo na území Brna niekoľko reforiem administratívneho členenia a dve katastrálne reformy, z ktorých prvá prebehla v rokoch 1941 – 1942 a druhá v rokoch 1966 – 1969 . K 1. júlu 1979 bolo ešte zrušené katastrálne územie Lužánky a upravené hranice katastrálnych území Černá Pole, Královo Pole, Ponava, Veveří a Žabovřesky.

Katastrálne členenie

V súčasnosti sa mesto členení na 48 katastrálnych území:

  1. Bohunice*
  2. Bosonohy*
  3. Brněnské Ivanovice
  4. Bystrc*
  5. Černá Pole
  6. Černovice*
  7. Dolní Heršpice
  8. Dvorska
  9. Holásky
  10. Horní Heršpice
  11. Husovice
  12. Chrlice*
  13. Ivanovice*
  14. Jehnice*
  15. Jundrov
  16. Kníničky*
  17. Kohoutovice
  18. Komárov
  19. Komín*
  20. Královo Pole
  21. Lesná
  22. Líšeň*
  23. Maloměřice
  24. Medlánky*
Očíslované katastrálne územia Brna
  1. Město Brno
  2. Mokrá Hora
  3. Nový Lískovec*
  4. Obřany
  5. Ořešín*
  6. Pisárky
  7. Ponava
  8. Přízřenice
  9. Řečkovice
  10. Sadová
  11. Slatina*
  12. Soběšice
  13. Staré Brno
  14. Starý Lískovec*
  15. Stránice
  16. Štýřice
  17. Trnitá
  18. Tuřany
  19. Útěchov u Brna*
  20. Veveří
  21. Zábrdovice
  22. Žabovřesky*
  23. Žebětín*
  24. Židenice
* Katastrálne územie je totožné s mestskou časťou     † Katastrálne územie je rozdelené medzi 2 alebo 3 mestské časti

Mestské časti

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam mestských častí Brna

Od 24. novembera 1990 sa Brno člení na 29 samosprávnych mestských častí so zastupiteľstvom, radou a starostom a tiež vlastnou vlajkou a znakom.

  1. Brno-Bohunice
  2. Brno-Bosonohy
  3. Brno-Bystrc
  4. Brno-Černovice
  5. Brno-Chrlice
  6. Brno-Ivanovice
  7. Brno-Jehnice
  8. Brno-jih
  9. Brno-Jundrov
  10. Brno-Kníničky
  11. Brno-Kohoutovice
  12. Brno-Komín
  13. Brno-Královo Pole
  14. Brno-Líšeň
  15. Brno-Maloměřice a Obřany
Mestské časti Brna
  1. Brno-Medlánky
  2. Brno-Nový Lískovec
  3. Brno-Ořešín
  4. Brno-Řečkovice a Mokrá Hora
  5. Brno-sever
  6. Brno-Slatina
  7. Brno-Starý Lískovec
  8. Brno-střed
  9. Brno-Tuřany
  10. Brno-Útěchov
  11. Brno-Vinohrady
  12. Brno-Žabovřesky
  13. Brno-Žebětín
  14. Brno-Židenice

K 1. septembru 1995 došlo k úprave hraníc mestských častí Brno-Jundrov a Brno-Kohoutovice, 1. mája 1998 ešte k úprave hraníc mestských častí Brno-sever a Brno-střed.

Doprava

Brno je dôležitou križovatkou cestnej i železničnej dopravy. Dňa 7. júla 1839 sa príchodom prvého vlaku do Brna začala prevádzka na železničnej trati Brno - Viedeň. Dnes slúži Brniansky železničný uzol pre hlavné prepravné smery medzi Viedňou, Prahou a Bratislavou. Vychádza odtiaľto tiež veľa spojov na severnú Moravu i do zvyšku Česka. V roku 1967 bola zahájená výstavba diaľnice D1 z Prahy do Brna. Prvý úsek do Mirošovíc bol uvedený do prevádzky 12. júla 1971 ale k prepojeniu Prahy s Brnom došlo až v roku 1980. V súčasnosti vedú na južný okraj Brna dve diaľnice (diaľnica D1 z Prahy na strednú Moravu a diaľnica D2 do Bratislavy), rýchlostná cesta (R52 smerom na Viedeň) a mesto má tiež k dispozícii medzinárodné letisko Tuřany.

Mestská hromadná doprava

Mestská hromadná doprava (prevádzkovaná Dopravným podnikom mesta Brna) je súčasťou Integrovaného dopravného systému Juhomoravského kraja.

Električková doprava

Bližšie informácie v hlavnom článku: Električková doprava v Brne
Parná električka z prelomu 19. a 20. storočia

História električkovej dopravy siaha až do 2. polovice 19. storočia, keď bola v roku 1869 po prvýkrát na území Česka sprevádzkovaná linka konskej železnice.[17] Po počiatočných neúspechoch v roku 1884 začala prevádzku parná električka, ktorá spoľahlivo slúžila až do roku 1900, potom bola celá jej sieť elektrifikovaná.[17] Vrcholný rozkvet zažili brnianske električky za prvej Československej republiky. V 70. a 80. rokoch 20. storočia boli stavané predovšetkým trate rýchlodrážneho charakteru do veľkých sídlisk na okraji mesta. Poslednou zmenou v koľajovej sieti bolo v roku 2008 predĺženie trate v samosprávnej mestskej časti Královo Pole na konečnú Technologický park. V súčasnej dobe je električková sieť v Brne najväčšia na Morave a druhá v celom Česku. K 1. januáru 2017 bolo v prevádzke 11 denných električkových liniek (čísla 1-6, 8-12).

Trolejbusová doprava

Prvé trolejbusy začali svoju prevádzku v brnianskych uliciach už v roku 1949, dlho však boli skôr "popoluškou" v brnianskej MHD. V 60. rokoch im dokonca hrozil zánik. Búrlivý rozvoj nastal v 70. rokoch 20. storočia, kedy bolo postavených veľa tratí najmä do menších sídlisk. V 90. rokoch nastalo upokojenie a prioritou sa stalo predovšetkým zabezpečenie prevádzky na už postavených tratiach najväčšej trolejbusovej siete v Česku.[21] K 1. januáru 2017 bolo v prevádzke 13 denných liniek (čísla 25-27, 30-39).

Autobusová doprava

Historický autobus Praga RND v Brně

Autobusová doprava v Brne začala prevádzku už v roku 1930. Spočiatku mala skôr doplnkový charakter. Za socializmu však bola sieť liniek výrazne rozšírená do celého mesta. V 90. rokoch bola pri reorganizácii mestskej hromadnej dopravy vylúčená prevádzka autobusov z centra. V súčasnej dobe by mali autobusy pôsobiť najmä ako napájače pre električkovú dopravu. K 1. januáru 2017 bolo v prevádzke 48 mestských autobusových liniek, z toho 34 denných (čísla 40-44, 46-55, 57-58, 60, 61, 63-65, 67-71, 73-75, 77-78, 81 , 82, 84), 11 nočných (čísla 89-99), 4 expresné (E50, E56, E75, E76). Nočné autobusy zabezpečujú celú hromadnú dopravu počas noci. Linky 81 a 82 sú primárne určené telesne postihnutým cestujúcim, obsluhujú ich špeciálne vybavené autobusy prechádzajúce celým mestom nezávisle od ostatných liniek.

Lodná doprava

Pohľad na hornú palubu lode Veveří pod rovnomenným hradom

Dopravný podnik mesta Brna prevádzkuje od roku 1946 po celej dĺžke Brnianskej priehrady elektrickú lodnú dopravu. Lode jazdia z prístaviska v mestskej casti Brno-Bystrc do obce Veverská Bítýška, nachádzajúcej sa už za hranicami Brna, v rozšírenej letnej sezóne (od konca apríla do polovice októbra). Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.


Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Brno

Írán
Úmrtí v roce 2022
Úmrtí v roce 2023
Ústav fyzikální chemie Jaroslava Heyrovského Akademie věd České republiky
Útok na Hadí ostrov
Číňané
Čína
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Černá Hora
Černé moře
Červorovcovití
Česká Wikipedie
České království
České Slezsko
Česko
Československo
Česko na Zimních olympijských hrách 2022
Čip
Ču Jou-sung
Říční delta
Říše Čching
Říše Ming
Římskokatolická církev
Řasy
Šíráz
Šestiúhelník
Šiveluč
Štefánikova hvězdárna
Švédsko
Železniční trať Čerčany – Světlá nad Sázavou
1. červen
1. červenec
1. duben
1. květen
1. prosinec
10. červenec
10. duben
10. leden
10. srpen
1000 mil československých
100 fotografií, které změnily svět
11. říjen
11. duben
1115
1143
12. duben
12. květen
13. duben
13. listopad
13. století
1373
1389
14. únor
14. červenec
14. duben
14. leden
14. století
1409
1415
1460
1470
1476
1477
1478
1479
1480
1481
1482
1483
1484
1490
15. červen
15. duben
15. prosinec
15. století
1500
1503
1506
1519
1521
1530
1535
1540
1541
1544
1546
1547
1555
1556
1570
1584
1585
16. únor
16. duben
16. století
1673
1674
17. duben
17. století
1760
18. říjen
18. duben
18. květen
18. září
1812
1823
1826
1833
1840
1842
1848
1853
1856
1857
1859
1862
1867
1868
1869
1870
1871
1874
1876
1887
1890
1891
1894
1899
19. duben
19. listopad
19. září
1901
1906
1912
1913
1918
1920
1921
1922
1923
1928
1929
1930
1932
1933
1934
1936
1937
1938
1941
1942
1943
1944
1945
1946
1947
1949
1951
1952
1953
1954
1955
1956
1959
1961
1962
1965 ve filmu
1966
1969
1975
1976
1977
1978
1979
1980
1981
1982
1984
1986
1992
2. červen
2. duben
2. tisíciletí
20. únor
20. duben
20. listopad
2000
2006
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2017
2018
2020
2021
2022
2023
21. duben
21. září
22. duben
22. listopad
23. duben
24. červen
24. duben
24. listopad
25. červen
25. březen
25. duben
25. květen
26. červenec
26. duben
27. duben
28. duben
28. prosinec
28. září
29. březen
29. duben
29. leden
29. září
3. duben
3. květen
30. duben
4. březen
4. duben
4. květen
4. září
5. duben
5. květen
6. březen
6. duben
6. květen
6. leden
7. březen
7. duben
8. duben
8. květen
9. duben
Ašský výběžek
Advent
Adventní věnec
Akademie filmového umění a věd
Alžběta II.
Alegorie
Alexandr VI.
Alex Ferguson
Alfons V. Portugalský
Aliance
Alissa White-Gluz
Alisson Becker
Alois Krčmář
Alois Spisar
Ambrogio Maestri
Andrej Šeptyckyj
Andrej Andrejevič Vozněsenskij
Andrej Kocsis
Angličtina
Anglie
Anjou
Anna z Foix a Candale
Apollo 8
Apple II
Aragonské království
Arch Enemy
Ariane 5
Armáda Spojených států amerických
Atentát na Heydricha
Audrey Hepburnová
Augustus Pugin
Austrálie (kontinent)
Autoritní kontrola
Ayşe Sultan (dcera sultána Bayezida II.)
Azovstal
Březen
Bajezid II.
Bandungská konference
Banksie osténkatá
BASE jumping
Bertha von Suttnerová
Big Ben
Bima
Biskup
Bitva o Británii
Bitva o Madagaskar
Bitva o Mariupol
Bitva u Puebly
Boca Chica (Texas)
Bohuslav Hřímalý
Bondování
Bougainville
Brazilská fotbalová reprezentace
Brno
Bzenecká lípa
Církevní provincie
Callisto
Carpathia
Casemiro
Charlotte Schrötter-Radnitz
Chemická sloučenina
Chirurgie
Chu Čeng-jen
Commons:Featured pictures/cs
Commonwealth
Cunard Line
Dánsko
Dahomejské Amazonky
Danilo Luiz da Silva
David Tennant
Death metal
Delta Dunaje
Delta Volhy
Demodulátor
Den Ochi
Diecéze
Doněcké akademické oblastní činoherní divadlo
Doolittlův nálet
Dor (Chof ha-Karmel)
Druhá světová válka
Duben
Dubnová válka (Jugoslávie)
Duhovka
Dynastie Jižní Ming
Eduard IV.
Ekologické zemědělství
Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Elba
Elbait
Eleonora Skotská
Elmar Klos
Emmanuel Macron
Encyklika
Encyklopedie
Eric Roberts
Esla
Ester Ledecká
Europa (měsíc)
Evropa
Evropská kosmická agentura
Evropská unie
Fakultní nemocnice Bulovka
Falstaff (opera)
Farah Pahlaví
Ferdinand Arlt
Ferdinand II. Aragonský
Fernão de Magalhães
First-person shooter
Francie
Francouzská intervence v Mexiku
František Polák (režisér)
Fridrich II. Lehnický
Fridrich III. Habsburský
Gabriel Jesus
Galileovy měsíce
Gamal Abdel Nasser
Ganymedes (měsíc)
Generál
George S. Patton
Gertruda Saská
Ghetto
Giuseppe Verdi
Gordon Lightfoot
Graffiti
Gregoriánský kalendář
Guy Lafleur
Ha-Bonim (Izrael)
Hegemonie
Helgoland
Heterochromie
Hlas biskupů a ordinářů věřícím v hodině velké zkoušky
Hlavní strana
Hnutí Svoboda (Slovinsko)
Horkovzdušný balon
Horní Slezsko
Hospodářský růst
Hrubý Jeseník
Husajn I.
Ignác Schiebl
Ignacio Zaragoza
Ignacy Mościcki
Indický oceán
Ingenuity
Integrovaný obvod
Irsko
Isabela Kastilská
Isoroku Yamamoto
Istanbul
Ivanofrankivská oblast
Ivan III. Vasiljevič
Ivan Vyskočil
Ján Kadár
Ján Pocisk
Jana Synková
Janez Janša
Jan Długosz
Jan Kaplický
Jan Klusák
Jan Kostrhun
Jan Kubiš
Jan Sokol
Japonsko
Jaremče
Jawa 750
Ježíš Kristus
Jiří Novosad (malíř)
Jiří Tichota
Jimmy Carter
Jindřich II. Navarrský
Jindřich Janotta
Jindřich Nygrín
João Miranda
Johannes Sylvius Egranus
Johann Georg Faust
John Bull
Josef Bedřich Cinibulk
Josef Jařab
Josef Kajnek
Josef Sigmond
Josef Václav Myslbek
Josef Vondruška (básník)
Jozef Gabčík
Juan Bermúdez
Juliana z Norwiche
Jupiter (planeta)
Jupiter Icy Moons Explorer
Kázání
Kadmium
Kajetán z Tiene
Kaligrafie
Kamčatka
Kardinál
Karel Chytil
Karel Holas
Karel III. Britský
Karel Ledvinka
Karel Mečíř
Karpatský národní přírodní park
Kastilie
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Narození 18. dubna
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kazimír IV. Jagellonský
Keňa
Klaus Schulze
Klenba
Kněz
Kočka domácí
Kobe
Kolegiátní kostel Nanebevzetí Panny Marie (San Gimignano)
Kolmanskop
Kolonialismus
Kolonizace Marsu
Kopulace
Korunovace britských panovníků
Koterov
Kovový monolit v Utahu
Kovy
Království Jugoslávie
Kristián I. Dánský
Kryogenika
Kuo-c’-ťien
Květen
Ledňáček říční
Ledeč nad Sázavou (hrad)
Letadlová loď
Letecký útok na Plzeň 18. dubna 1945
Libeň
Life (časopis)
Lippo Memmi
Lisabon
Listed building
Litevské velkoknížectví
Liturgický rok
Lodní vrak
Londýn
Lorenzo Lotto
Lothar III.
Lucrezia Borgia
Ludvík XI.
Lukáš Krátký
Lumír Jisl
Měsíc
Madagaskar
Maia Sanduová
Manchester United FC
Manuel Estiarte
Marcelo Vieira
Marek Gažík
Maria Waichard Trauttmansdorff
Marie Riegrová-Palacká
Marie Tomášová
Mariupol
Markéta Habsburská (1480–1530)
Marshall Space Flight Center
Mars (planeta)
Martina Sáblíková
Martin Luther
Masai Mara
Matrjoška
Matyáš Korvín
Mešita Násir al Mulk
Meda Mládková
Menahem Pressler
Mezifrekvenční zesilovač
Mezinárodní měnový fond
Michael Romberg
Mikrofotografie
Mikuláš II. Alexandrovič
Mikuláš Konáč z Hodiškova
Milan Rastislav Štefánik
Miloš Sokola
Miroslav Koníček
Mistrovství světa ve fotbale 2018
Mistrovství světa v šachu
Mittelbau-Dora
Mlhovina Duše
Mlhovina Srdce
Mořic Pícha
Moab (Utah)
Moldavsko
Mongolsko
Montalais
Morava
Moskevské velkoknížectví
Moskva (raketový křižník)
Moskva slzám nevěří
Most Vasca da Gamy
Mswati III.
Mt. Everest
Muhammad Rezá Pahlaví
Muzeum dějin polských Židů
Mwai Kibaki
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní knihovna České republiky
Národní technické muzeum v Praze
Naďa Konvalinková
Nacismus
Naděžda Kniplová
Nadace Wikimedia
Nagoya
Namibie
Nanking
Neděle
Nesení kříže
Neymar
Nikica Valentić
Nobelova cena za mír
Norsko
Novogotika
Obchod na korze
Oldřich Machač
Ondřej Němec
Operace Anthropoid
Operace Vengeance
Ordinář
Orel skalní
Oscar
Oscar za nejlepší cizojazyčný film
Oslo
Ostrava
Pád (řeka)
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Pandemie covidu-19 v Itálii
Papež
Pastýřský list
Paulinho
Pavel Červinka
Pavel Říčan
Pavel Julius Vychodil
Pavel Kříž
Pavol Mešťan
Pečeť
Pedro Damiano
Peking
Perseverance
Pesaro
Pestřenky
Petřín
Peter Habeler
Petruška Šustrová
Petr Klíma
Philippe Coutinho
Philippe Sollers
Pierre Laval
Pilát lékařský
Placenta
Ploštěnky
Plotní (Brno)
Plzeň
Podněstří
Polarizace (elektrodynamika)
Polská lidová republika
Polsko
Polychromie
Pomník svatého Václava
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portugalsko
Pražský pogrom o Velikonocích 1389
Praděd
Prameny
Pravda (noviny)
Prezident Polska
Protektorát Čechy a Morava#Představitelé a vlády protektorátu
Provincie Zamora
Pszczyna
Pszczyna (zámek)
Q557648#identifiers
Q557648#identifiers|Editovat na Wikidatech
Radim Uzel
Radomír Šimůnek
Radoslav Večerka
Rajče jedlé
Ralph Boston
Rastrovací elektronový mikroskop
Razelm
Reinhard Heydrich
Reinhold Messner
René I. z Anjou
RENFE řada 730
Rhodesie
Robert Fico
Robert Golob
Robert Kaliňák
Robert Kopecký
Robert Změlík
Rosie Huntington-Whiteleyová
Royal Air Force
Rozhledna a televizní vysílač Praděd
Rudolf Pokorný
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Rusko
Síra
Sýrie
Samuel Huntington
Samuel Thornton Durrance
San Francisco
San Gimignano
San Juan County (Utah)
Sapphire of Istanbul
Satira
Selenocentrická dráha
Severní Irsko
Shamrock
Sixtus IV.
Skotsko
Slavkovský les
Slitina
Slovenska demokratska stranka
Slovensko
Slovinsko
Soňa Červená
Sokolnictví
Sopečná erupce
Soubor:Železniční trať v Ledči nad Sázavou 01.jpg
Soubor:اعجاز رنگها.jpg
Soubor:071R01.jpg
Soubor:200913 Hody V Bilovice Foto Vit Svajcr 1958.jpg
Soubor:2009 07 31 David Tennant smile 09.jpg
Soubor:20160723 Köln RheinRiot Arch Enemy 0521.jpg
Soubor:20180610 FIFA Friendly Match Austria vs. Brazil Gruppenfoto Brasilien 850 0016.jpg
Soubor:Abandoned building, Kolmannskuppe, Namibia.jpg
Soubor:Adventskranz-1.Advent.jpg
Soubor:Air to air image of a Spitfire, taken over RAF Coningsby. MOD 45147974.jpg
Soubor:Alcedo atthis - Riserve naturali e aree contigue della fascia fluviale del Po.jpg
Soubor:Alex Ferguson.jpg
Soubor:Anchusa officinalis.jpg
Soubor:Andrey Voznesenskiy.jpg
Soubor:Angling in Troubled Waters A Serio-Comic Map of Europe.jpg
Soubor:Apple-II.jpg
Soubor:Banksia spinulosa - flowers, Christchurch Botanic Gardens, Canterbury, New Zealand.jpg
Soubor:BASE Jumping from Sapphire Tower in Istanbul.jpg
Soubor:Cadmium-crystal bar.jpg
Soubor:Covid-19 San Salvatore 02.jpg
Soubor:Danube Delta ESA23450088.jpeg
Soubor:Elbaite with albite - São José da Safira, Minas Gerais, Brazil.jpg
Soubor:Elizabeth Tower, London SW1 - geograph.org.uk - 3513827.jpg
Soubor:Eric Roberts.jpg
Soubor:Falstaff 3.jpg
Soubor:Flag of Mars.svg
Soubor:Habonim-Dor Beach.jpg
Soubor:Heart and Soul nebulae.jpg
Soubor:Hoverflies mating midair.jpg
Soubor:James Webb Primary Mirror.jpg
Soubor:Jana Synková.JPG
Soubor:Jan Kubiš.jpg
Soubor:Jan Sokol.jpg
Soubor:Jesus with the cross in Duomo (San Gimignano).jpg
Soubor:Jimmy Carter with King Hussein of Jordan the Shah of Iran and Shahbanou of Iran - NARA - 177332 04.jpg
Soubor:Jozef Gabčík.jpg
Soubor:June odd-eyed-cat cropped.jpg
Soubor:Manel Estiarte (Diada de Sant Jordi 2009).jpg
Soubor:Masai Mara National Reserve 20 - Mara river crossing.jpg
Soubor:Microscopic image of crystals growing from melted sulfur.jpg
Soubor:Mongolian Man and his Eagle.jpg
Soubor:Museum of the History of Polish Jews in Warsaw Main exhibition Gwoździec synagogue.jpg
Soubor:NASA-Apollo8-Dec24-Earthrise.jpg
Soubor:NTM Prague - Jawa 750.JPG
Soubor:Organic home-grown tomatoes - unripe to ripe.jpg
Soubor:Park zamkowy wPszczynie 01promykjck.jpg
Soubor:Pavel Kříž 2016.jpg
Soubor:Persimmon and Three Yellow Tangerines.jpg
Soubor:Ponte Vasco da Gama 25.jpg
Soubor:Praděd v Jeseníkách 03.jpg
Soubor:Prag, Wenzelsplatz -- 2019 -- 6838.jpg
Soubor:Prague 07-2016 Stefanik Observatory.jpg
Soubor:Project 1164 Moskva 2009 G1.jpg
Soubor:RENFE Class 730 Viaducto Martin Gil.jpg
Soubor:Rosie Huntington-Whiteley C&R 11.jpg
Soubor:Sáblíková Ledecká Novák 2018.jpg
Soubor:Samuel P. Huntington (2004 World Economic Forum).jpg
Soubor:Scanning electron microscope - UFCH JH (2020) 01.jpg
Soubor:Special shape balloon op de Jaarlijkse Friese ballonfeesten in Joure 002.jpg
Soubor:Stadler Tango NF2 during sunrise.jpg
Soubor:Streetart Taipei Ximen amk.jpg
Soubor:Svět knihy2013 - Naďa Konvalinková 9221.jpg
Soubor:TerraformedMarsGlobeRealistic.jpg
Soubor:Upolínová louka upolín nejvyšší květen 2022 (1).jpg
Soubor:Utah Desert Monolith.jpg
Soubor:Veneto - Portrait of an Unidentified Young Lady - National Gallery.jpg
Soubor:Wiki letter w.svg
Soubor:Wroclaw - Uniwersytet Wroclawski o poranku.jpg
Soubor:Yellow papillae flatworm (Thysanozoon nigropapillosum).jpg
Souhvězdí Kasiopeji
SpaceX
SpaceX South Texas launch site
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Spojené království
Spojené státy americké
Společnost národů
Srbsko
Stát
Státní pohraniční služba Ukrajiny
Stíhací letoun
Střelba na základní škole v Bělehradě
Stadler Tango NF2
Stanisław Samostrzelnik
Stanislav Frank
Stanislav Konopásek
Staré Město (Praha)
Starokatolická církev
Starship (SpaceX)
Starship Test Flight
Street art
Supermarine Spitfire
Světelný rok
Světová ekonomika
Světové dědictví
Svatá říše římská
Svazijsko
Synagoga ve Hvizdci
Třída T 47
Tajo
Tavenina
Tchaj-pej
Terraformace Marsu
Texas
Tharsis
Theatini
Theodor Tomášek
Thiago Silva
Thysanozoon nigropapillosum
Tichý oceán
Ting Li-žen
Tiskař
Titanic
Tokio
Tomáš Abrahám
Tori Bowieová
Tristão Vaz Teixeira
Turecko
Turmalín
Uhersko
Ukrajina
Umberto I.
United States Army Air Forces
Upolínová louka pod Křížky
Upolín nejvyšší
Urgentní medicína
Václavské náměstí
Václav Hübner
Války růží
Vánoce
Vídeňská státní opera
Víra
Východ Země
V-2
Valérie
Valles Marineris
Velké Bílovice
Velké Bílovice#Hody
Vesmírný dalekohled Jamese Webba
Vichistická Francie
Viktor Zvjahincev
Vilém II. Pruský
Vláda Černé Hory
Vladimír Kořínek (matematik)
Vladimir Kara-Murza
Vladislav Jagellonský
Vlasta Prachatická
Vojtěch Weidenhoffer
Volby do parlamentu Československé republiky 1920
Volby prezidenta Francie 2022
Vratislavská univerzita
Vratislav (město)
Vulkanismus na Marsu
Vzdušný prostor
Wales
Wenzel Lehnert
Westminsterské opatství
Westminsterský palác
Wide-field Infrared Survey Explorer
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Autorské právo#Publikování cizích autorských děl
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Obrázek týdne/Archiv
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
William Anders
Willian
Wolfenstein 3D
Wormský sněm (1521)
Yokohama
Západní křesťanství
Zaniklé sídlo
Zdeněk Chalabala
Zdeněk Fiala
Zdenko Velecký
Zebra stepní
Zemětřesení v San Franciscu 1906
Zimbabwe
Zimní olympijské hry 2022
Zlatá horda
Zubin Mehta




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk