A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Budatínsky zámok | |
hrad, zámok | |
Budatínsky zámok, august 2015
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Žilinský |
Okres | Žilina |
Mesto | Žilina |
Mestská časť | Budatín |
Nadmorská výška | 320 m n. m. |
Súradnice | 49°14′11″S 18°44′02″V / 49,23639°S 18,73389°V |
Materiál | kamenné murivo |
Vznik | 13. storočie |
Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
Najľahší výstup | mestská časť Budatín |
Národná kultúrna pamiatka SR | |
ÚZPF[1] | |
- číslo | 1427/1 - 4 |
- dátum zápisu | 5. 11. 1963 |
Poloha Budatínskeho zámku na Slovensku
| |
Poloha Budatínskeho zámku v Žilinskom kraji
| |
Wikimedia Commons: Budatín Castle | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Budatínsky zámok[2] (iné názvy: Budatínsky hrad[3][4], Budatín[5]) je zámok[5] alebo hrad v širšom zmysle[6] (alebo pôvodne hrad v užšom zmysle, neskôr prestavaný na zámok[4]), ktorý sa nachádza v Žilinskej mestskej časti Budatín, pri sútoku riek Váh a Kysuca. Je zachovalý a sprístupnený verejnosti. Sídli v ňom Považské múzeum.
Dejiny
Vznikol ako strážny hrad v druhej polovici 13. storočia. Postavený je na skalnom ostrohu na strategicky významnom mieste, pri brode na sútoku Váhu a Kysuce, kde sa vyberalo clo. Význam hradu zvýrazňovalo aj mohutné opevnenie. Základom hradu bola mohutná kruhová obytná veža v kamennom opevnení, ktorá sa v pôdoryse zachovala podnes a vytvára charakteristickú siluetu Budatínskeho zámku. Pôvodne kráľovskú pevnosť získal začiatkom 14. storočia Matúš Čák. S jeho výbojmi a koncepciou obrany súvisí aj opevnenie veže obranným múrom a výstavba obytného paláca v priestore opevnenia. S výnimkou južnej strany obranný múr tvorí dodnes obvod zámku.
Od roku 1487 bol novým majiteľom Budatína Gašpar Suňog, ktorý naznačil smer, akým sa uberal stavebný vývoj hradu spätý s jeho rodom po niekoľko storočí. Renesančná úprava z roku 1551 spojila jednotlivé budovy podľa jednotnej architektonickej koncepcie, sceľujúc tak rôznorodé funkcie do harmonického celku, zdôrazneného aj navonok riešením fasád. Zvýraznili sa v nich predovšetkým rytmicky členené priečelia a nádvorie s arkádovou chodbou.
Hrozba tureckého nebezpečenstva, ale najmä vnútorných bojov a stavovských povstaní, prispeli v prvej polovici 17. storočia k výstavbe nového renesančného opevnenia, ktoré spevnili bastiónmi a zabezpečili priekopou v severovýchodnom predhradí. V tom čase už gotická pevnosť, prebudovaná na pohodlné renesančné sídlo, spĺňala požiadavky pohodlného bývania a strediska hospodárskeho podnikania i modernej vojenskej techniky.
Barokové obdobie sa v roku 1745 sústredilo na výstavbu kaplnky; súčasne dostavali aj budovy kaštieľa a celok obklopili parkom, nadväzujúcim svojou kompozíciou na priečelie zámku.
Po vymretí Suňogovcov v roku 1798 sa majiteľmi hradu stali Čákiovci, ktorí tu bývali až do roku 1945. Posledným vlastníkom zámku bol Gejza Čáki (Csáky). Za revolúcie 1848/49 cisárski vojaci v januári 1849 hrad zapálili. Ničivý požiar vážne poškodil stavebné konštrukcie a vnútorné vybavenie hradu. V roku 1870 hrad čiastočne opravili a využíval sa ako kasárne. Z tých čias sa podnes zachovali najmä budovy predhradia s výraznými dobovými fasádami. Posledná a najvýznamnejšia stavebná úprava, ktorá dala hradu dnešný vzhľad, je z rokov 1922 až 1923. Vychádzala z historizujúco-romantických motívov a uplatnila sa najmä v juhozápadnom krídle, kde vznikla priestranná reprezentačná sála a vstupné priestory. Čákiovci čerpali zo starších vzorov goticko-renesančných feudálnych stavieb, čo sa prejavilo najmä pri úprave stropov a obložení miestností.
Rekonštrukcie
Pamiatková obnova zámku sa uskutočnila na prelome päťdesiatych rokov 20. storočia a rešpektovala stavebné úpravy z dvadsiatych rokov. Priľahlý zámocký park bol zmenšený výstavbou Košicko-bohumínskej železnice koncom 19. storočia ako aj rozparcelovaním významnej časti krátko po druhej svetovej vojne; počas dlhého obdobia bol park neudržiavaný.
1. januára 2007 bol zámok pre verejnosť uzavretý. Rekonštrukcia zámku bola naplánovaná na roky 2008 až 2013.[7]. Drotárska expozícia, bola dočasne premiestnená do zrekonštruovanej bývalej koniarne. Počas rekonštrukcie boli objavené viaceré archeologické nálezy.[8]
Zámocký park bol revitalizovaný a sprístupnený verejnosti v septembri 2010[9].
V roku 2013 sa začala oprava hradnej veže a kompletná výmena strešnej konštrukcie a krytiny, začali sa budovať nové sociálne zariadenia, komunikácia a inžinierske siete.[10]. 13. júla 2014 bola hradná veža znovu sprístupnená verejnosti [11].
V auguste 2016 bola opätovne sprístupnená kaplnka a väčšia časť vnútorných priestorov vrátane expozície drotárstva[12].
Povesť
K zámku sa viaže často literárne spracovávaná povesť o zamurovanej princeznej – povesť o nešťastnej láske Kataríny Suňogovej.[13]
Expozície Považského múzea
- Dobový interiér a sakrálne zbierky 18. a 19. storočia
- Rozsiahla zbierka drotárskych výrobkov (špecialita)
- Pravek severozápadného Slovenska
- Dejiny Žiliny rok 1208 - 1848
Galéria
Referencie
- ↑ Register nehnuteľných NKP . Bratislava: Pamiatkový úrad SR, . Dostupné online.
- ↑ Názvy hradov a zámkov . Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, . Dostupné online.
- ↑ Budatínsky hrad – Považské múzeum v Žiline . pmza.sk, . Dostupné online.
- ↑ a b prístup 1. 9. 2020
- ↑ a b Budatín. In: Encyclopaedia Beliana
- ↑
- ↑ "Budatínsky zámok opravia, múzeum zatiaľ nemá sídlo", www.sme.sk
- ↑ V Budatínskom hrade našli množstvo archeologických nálezov na sme.sk, získane 25.11.2008
- ↑ Na prechádzke po novom parku . sme.sk, 2010-09-08, . Dostupné online.
- ↑ KOLÁRIK, Michal. Budatínsky hrad obnovujú z eurofondov . zilinadnes.sk, 13.4.2013, . Dostupné online.
- ↑ http://pmza.sk/veza-po-rekonstrukcii-znovu-otvorena/
- ↑ Tisícky ľudí prišli otvoriť Budatínsky hrad . pmza.sk, 1.8.2016, . Dostupné online.
- ↑ Povesť o nešťastnej láske Kataríny Szuňoghovej . Útvar kultúrno-informačných služieb MsÚ Trenčín, . Dostupné online.
Literatúra
- JURECKÝ, Michal. Premeny jednej veže. MÚZA (Žilina: Považské múzeum), 2014, roč. 2, čís. 1, s. 4 – 8. Dostupné online cit. 2015-12-25.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Budatínsky zámok
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
Zdrojupraviť | upraviť zdroj
- Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk