Kaštieľ v Hornej Lehote (okr. Dolný Kubín)

Renesančný kaštieľ v Diviakoch (mestská časť Turčianskych Teplíc)

Kaštieľ (z lat. castellum, t. j. pevnosť) bolo mestské a vidiecke sídlo šľachtica alebo bohatého zemana, ktoré vystriedalo stredoveký hrad.

Skromnejšie sídla zemanov, ale aj mestské šľachtické obydlia nazývame kúriami.

Kaštiele stoja väčšinou voľne na rovine, počnúc barokom obyčajne v parku. Pôvodne plnili predovšetkým obranné funkcie a boli dôkladne opevnené. Neskôr, najmä od konca 16. a začiatkom 17. storočia v dôsledku zmien vojenskej techniky a taktiky upadal ich obranný význam a čoraz viac rástla ich reprezentatívna funkcia a komfort, čoho dôkazom bolo zariaďovanie objektov prepychovým nábytkom, umeleckými dielami a doplnkami, ale i dotváranie priľahlej krajiny k čo najväčšiemu estetickému pocitu. Z pôvodného pevnostného rázu si zachovali niektoré formálne znaky (nárožné bašty a arkiere, ozdobné atiky a strieľne, vnútorné dvory, mohutné veže a brány).

Kaštiele na Slovensku

Na Slovensku sa zachovali početné typy kaštieľov. Ojedinele sú zastúpené pôvodne gotické kaštiele mnoho ráz prestavované, napr. goticko-renesančný z Parížoviec (dnes stojí v areáli skanzenu v Pribyline), či pôvodne gotický kaštieľ v Humennom. Omnoho hojnejší je výskyt renesančných a klasicistických kaštieľov.

Renesančné kaštiele sa vyskytujú vo viacerých architektonických typoch, napr. typ výrazných kubických tvarov a prostých proporcií (Betlanovce, Divinka, Hájniky), s nárožnými baštami a arkiermi (Mokraď, Považské Podhradie, Dolná Mičiná, Necpaly, Diviaky), nepravidelného tvaru, trojkrídlové alebo štvorkrídlové kaštiele s vnútorným arkádovým nádvorím (Bošany, Častkovce, Zemianske Kostoľany, Fričovce, Pečovská Nová Ves, Horné Lefantovce, Brunovce, Bytča, Strážky, Pruské, Topoľčianky) s osobitnými hradbami opevnené kaštiele (Divín, Hronsek, Nižná Šebastová, Sereď).

Z menej početných barokových kaštieľov medzi typické patria najmä v Bernolákove, vo Veľkom Bieli, v Bijacovciach, v Dubnici nad Váhom a v Markušovciach.

Klasicistické kaštiele mávajú uprostred hlavného priečelia stĺpový portikus s tympanónom, po boku hlavnej budovy nižšie hospodárske krídla, záhradné priečelie nadväzuje výhľadom na park (napr. kaštiele v Dolnej Krupej, v Pečeňadoch a v Topoľčiankach).

Kaštiele sa ojedinele stavali aj v druhej polovici 19. storočia či dokonca v 20. storočí (Abrahám, Budmerice, Lehnice, Kunerad). Z hľadiska využiteľnosti sa niektoré kaštiele stali i kultúrnymi strediskami (kaštieľ v Strážkach alebo v Bytči).

Dnešné využitie kaštieľov je rôznorodé. Niektoré našli využitie ako objekty pre muzeálne expozície (Betliar, Markušovce, Dolná Krupá, Strážky, Topoľčianky), ďalšie slúžia ako hotely či penzióny (Fričovce, Topoľčianky), iné vo vlastníctve rôznych spoločenských organizácií, obcí či štátu využívajú konkrétne subjekty na rôzne účely (radnice, sídla firiem, školy, internáty, domovy sociálnych služieb a pod.). Väčšina kaštieľov však v súčasnosti chátra a ich ďalší osud je neistý.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kaštieľ

Pozri aj

• Zoznam kaštieľov v Bratislave a okolí
• Zoznam kaštieľov na Slovensku

Zdroj

• Encyklopédia Slovenska. Bratislava: Veda, 1979.