Hronsek
obec
Zrekonštruovaný vodný hrad Hronsek
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Banská Bystrica
Región	Podpoľanie
Vodný tok	Hron
Nadmorská výška	312 m n. m.
Súradnice	48°39′32″S 19°09′14″V / 48,658889°S 19,153889°V / 48.658889; 19.153889
Rozloha	7,3 km² (730 ha) [1]
Obyvateľstvo	658 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	90,14 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1250
Starosta	Miroslav Ostrihoň[3] (nezávislý)
PSČ	976 31 (pošta Vlkanová)
ŠÚJ	580236
EČV (do r. 2022)	BB, BC
Tel. predvoľba	+421-48
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Záhumnie 26 976 31 Hronsek
E-mailová adresa	obec@hronsek.sk
Telefón	048/4188 107
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Hronsek
Webová stránka: hronsek.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Hronsek (maď. Garamszeg, nem. Granseck) je obec na Slovensku v okrese Banská Bystrica. Nachádza sa na ľavom brehu rieky Hron asi 10 km južne od Banskej Bystrice.

Dejiny

Oblasť, v ktorej sa nachádza dnešná obec Hronsek, bola pôvodne kráľovským majetkom. Uhorský kráľ Belo IV. ju daroval, za zásluhy v boji proti Mongolom (Tatárom...), zvolenskému županovi Radunovi Oszlárovi. Ten na tomto území založil aj blízku obec Radvaň (dnes súčasť Banskej Bystrice). Táto darovacia listina je prvým písomným dokumentom o tejto oblasti (1250). Pravdepodobne sa tu usadil Radunov vnuk Gala, keďže starší názov obce bol Galowycz.

Najranejšia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1500, pod názvom Zyklafalu. Postupne sa názov obce menil: Czwiklafalwa, Czwiklina (1506), Galowyczfalwa (1514), Galowycz (1515), Czwyklina (1522), Czwyklina alebo Galfalwa (1558), Garanzegh (1565), Cwklina (1572), Garamsseg (1786), Hronec (1808), Hronsek-Skalka (1920), Garansek (1927) až do dnešného Hronsek (1946) – maďarsky Garamszeg.

Z tejto lokality pochádzala šľachtická rodina – Geczyovci, písali si šľachtický prídomok „de Garamszek“ (z Hronseku). Ďalšími majiteľmi veľkopanstva, ktorí vlastnili pozemky a okolité lesy, boli Rothovci z Kráľovej, grófi Telekyovci, Battikovci z Vlkanovej, baróni Schmiddegovci, Juraj Géczy, hlavný župan a Štefan Soós z Poltára. Dr. Aladár Déchy tu mal veľkostatok a mlyn. V roku 1828 mala obec 67 domov a 508 obyvateľov.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Vodný hrad

Najstaršou dochovanou stavbou je vodný hrad z 15. storočia. V roku 1576 bol tento Rothovsko-Telekyovský hrad prestavaný a opevnený. Goticko-renesančná stavba mala pôvodne opevnenie tvorené obranným múrom so štyrmi vežami a vodnou priekopou s padacím mostom. Za rákoczyovského stavovského povstania (1703 – 14) tu boli údajne razené mince. V kaštieli istý čas žil aj otec Juliany Korponayovej-Géczyovej (Levočská biela pani) Zsigmond Géczy.

V 20. storočí bol hrad čiastočne prebudovaný a v roku 2016 bola dokončená jeho 26 rokov trvajúca rekonštrukcia.^[4]

Soósovsko-Géczyovský kaštieľ

Soosovsko-Géczyovský kaštieľ z r. 1775 je postavený v barokovom slohu. Má obdĺžnikový pôdorys s kruhovými nárožnými baštami. Vonkajšia fasáda má bohato členenú rokokovú štukovú výzdobou. Interiér zdobia pôvodné pruské a zrkadlové klenby.

V zámockej záhrade je stará, vyše 200-ročná, lipa a mohutný dub. Lipa je 25 m vysoká, obvod kmeňa v metrovej výške je takmer 500 cm a patrí medzi unikátne exempláre. Na barokovom kaštieli je už vyše 70 rokov pravidelne obývané hniezdo bociana bieleho.^[5]

Drevený artikulárny kostol

Bližšie informácie v hlavnom článku: Drevený artikulárny kostol (Hronsek)

Miestny evanjelický kostol je drevená halová stavba postavená podľa prísnych nariadení Šopronského snemu, teda na vopred vyhradenom pozemku mimo obec, z dreva, bez veže a dokončená počas jedného roka. Kostol stavali od roku 1725 do 1726, teda za jednu sezónu. Interiér kostola obsahuje hodnotný inventár.^[6]

• 

  Kaštieľ

• 

  Vodný hrad

• 

  Drevený artikulárny kostol

• 

  Drevená zvonica

Osobnosti obce

Rodáci

• Ondrej Braxatoris (* 1782 – † 1848), otec básnika Andreja Sládkoviča.
• Miloslav Krčméry (* 1860 - † 1902), evanjelický kňaz, redaktor, hudobný skladateľ.
• Branislav Hronec (* 1940), hudobník, klavirista, hudobný skladateľ.

Pôsobili tu

• Ján Simonides (* 1648 – † 1708), evanjelický kňaz, galejník, pedagóg, literá.
• Jozef Melcer (* 1800 – † 1854), evanjelický kňaz, národný buditeľ, autor nábožných piesní.
• August Horislav Krčméry (* 1822 – † 1891), evanjelický kňaz, národný buditeľ (štúrovec), literát, zberateľ ľudových piesní.
• Pavol Hronec (* 1910 – † 1973, Nemecko), evanjelický kňaz, protifašistický bojovník.

Literatúra

• HRONSEK - história a súčasnosť, autori: Rudolf Novodomec ..., vydané pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky o území obce, Banská Bystrica TRIAN, 2000. - 102 s. ISBN 80-88945-19-4
• Z histórie obcí banskobystrického a breznianskeho regiónu, Katarína Donovalová, red: Mgr. Peter Klinec, Banská Bystrica, Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici, 2006. - 163 s., ISBN 80-88783-39-9
• Drevený artikulárny kostol v Hronseku, KATINA, Andrej Ľudovít, pamätnica vydaná pri príležitosti opravy kostola 1949, Liptovský Sv. Mikuláš Tranoscius, 1949. - 30, 2 s.
• Zmienka o území Hronseku existuje už sedem a pol storočia, SME – Roč. 8, č. 24, (31.01.2000).

Referencie

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci
• Artikulárny kostol

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hronsek.