Slovenská Ľupča
obec
Pohľad na obec z Ľupčianskeho hradu
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Banská Bystrica
Región	Horehronie
Nadmorská výška	373 m n. m.
Súradnice	48°45′56″S 19°16′33″V / 48,7655°S 19,2758°V / 48.7655; 19.2758
Rozloha	32,33 km² (3 233 ha) [1]
Obyvateľstvo	3 242 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	100,28 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1250
Starosta	Roland Lamper[3] (SMS)
PSČ	976 13
ŠÚJ	509001
EČV (do r. 2022)	BB
Tel. predvoľba	+421-48
Adresa obecného úradu	Nám. SNP 13
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	048/47 232 10
Fax	048/47 232 14
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Slovenská Ľupča
Webová stránka: slovenskalupca.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Slovenská Ľupča (maď. Zólyomlipcse, nem. Slowakisch Liptsch) je obec na Horehroní.

Polohopis

Obec leží v severovýchodnej časti Zvolenskej kotliny, asi 10 km od Banskej Bystrice smerom na Brezno. Rozprestiera sa na pravom brehu rieky Hron, ktorá preteká údolím medzi Nízkymi Tatrami a Slovenským rudohorím. Jej územie zaberá 3 232 hektárov po obidvoch brehoch Hrona, pričom pravý breh spadá pod Národný park Nízke Tatry a ľavý pod CHKO Poľana. Nadmorská výška obce je v rozpätí od 370 m v obývanom území až do 699 m (okolité vrchy), centrum obce má nadmorskú výšku 378 m. Slovenská Ľupča je najväčšou dedinou v okrese Banská Bystrica

Dejiny

Prvé písomné zmienky o obci Slovenská Ľupča pochádzajú až od roku 1250. Bola založená na starej obchodnej ceste Via Magna, spájajúca mestá Budín (dnes Budapešť) a Krakov. Osada bola postavená okolo dvoch dôležitých budov: hradu (Ľupčiansky hrad) a kláštora. V roku 1340 Karol I. povýšil osadu na mesto. Slovenská Ľupča stratila mestský charakter v 19. storočí.

Obec bola počas druhej svetovej vojny oslobodená 23. marca 1945 sovietskymi a rumunskými jednotkami.^[4] Vývoj dediny v 20. storočí dospel k postaveniu veľkej farmaceutickej továrne Biotika, ktorej výstavba bola dokončená v roku 1953 a stojí neďaleko dediny (v oblasti Príboj) spolu s inými priemyselnými stavbami, ako Messer, Confal alebo Brenntag.

Medzi ďalšie pamätihodnosti Slovenskej Ľupče patrí aj morový stĺp postavený v 18. storočí na poďakovanie Panne Márie za ukončenie smrteľného vypuknutia moru. Nachádza sa pred farským Kostolom Najsvätejšej Trojice (katolícky kostol). Okrem tohto kostola sa v dedina nachádza ešte jeden – protestantský (evanjelický) kostol.

Na západnej strane intravilánu obce, medzi ulicami Dolnou a Ľupčianskou a potokom Ľupčica sa na ploche približne 2,6 ha nachádzajú ruiny kláštora. Na mieste pôvodného kláštora (kapucínsky františkánsky) je archeologický park Kláštorisko. Kláštor pochádza pravdepodobne z polovice 13. storočia. Najstaršia písomná zmienka o kláštore pochádza z roku 1263.^[5] Na mieste sa dnes nachádza lapidárium.^[6] Bol tu pochovaný podporovateľ kláštora magister Donč v 14. storočí. Kláštor bol opustený v 17. storočí.

Obyvateľstvo

Slovenská Ľupča má 3 285 obyvateľov (2018): 97,7% obyvateľov tvoria Slováci, 1,3% tvoria Rómovia.

Z náboženského hľadiska: 58,6% sú rímskokatolíci, 20% sú evanjelici / lutheráni a 11,4% ľudí sa nehlási k žiadnemu náboženstvu.

Prírodné pomery

Dedinou prechádza potok Ľupčica, ktorý ústi do Hrona južne od obce (okrem Slovenskej Ľupče prechádza obcami Baláže a Priechod). Priemyselnou časťou Slovenskej Ľupče – Príboj – preteká rieka Istebník z obce Priechod, ktorá sa na južnej časti Slovenskej Ľupče vlieva do Hrona. K dedine sa pripisuje aj rieka Driekyňa.

Obec Slovenská Ľupča má 4 mini-oblasti – Pod Zámkom, Majer, Príboj (priemyselná oblasť) a Driekyňa (chránená + poľnohospodárska) – a jedno sídlisko – Juhovýchod. Oblasť mimo týchto mini-oblastí sa považuje za centrum obce.

Pri obci sa nachádza množstvo vrchov patriacich do Národného parku Nízke Tatry (zo severu) a do Chránenej krajinnej oblasti Poľana (z juhu). Príkladom je napríklad Mackov bok, Šupín alebo neďaleká Dúbravka. Najvyššia nadmorská výška v obci je 699 m n. m. V obci sa nachádza prírodná pamiatka, a to Ľupčiansky skalný hríb v nadmorskej výške 432 m n. m. Od roku 1979 je oblasť v okolí skalného hríba chránenou prírodnou rezerváciou patriacou pod NAPANT.^[7]

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Ľupčiansky hrad, prvýkrát doložený v roku 1250, vznikol na mieste staršieho hradiska po vpáde Mongolov ako kráľovský hrad. Pobýval tu panovník Belo IV. V neskoršom období bol majetkom viacerých významných uhorských magnátov, ako Matúša Čáka či magistra Donča. Významnou prestavbou prešiel hrad v období po roku 1600, kedy bol v majetku Séčiovcov. V tejto etape bolo ranobarokovo upravené nádvorie horného hradu s arkádovou chodbou a vznikla kaplnka hradu. V nepokojnom 17. storočí hrad často menil majiteľov a bol viackrát vyrabovaný. Od roku 1886 tu fungoval výchovný ústav a neskôr sirotinec. Od roku 2002 patrí hrad Železiarňam Podbrezová a prebieha postupná obnova komplexu.^[8]

• 
• 
• 

  Južné nádvorie

• 

  Horné nádvorie

• 

  Renesančný portál

• Rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice, trojloďová gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z obdobia po roku 1370. Nachádza sa v ohradenom areáli uprostred obce. Kostol prešiel neskorogotickou prestavbou v roku 1470, kedy bolo presbytérium nanovo zaklenuté krížovou klenbou. Z gotických detailov sa v kostole zachovali okná s kamennými kružbami, krížová klenba so zdobenými konzolami a svorníkmi a tiež neskorogotické pastofórium. Ďalšia výrazná úprava sa uskutočnila v roku 1575 za Pavla Rubigalla, ktorý kostol upravil na renesančné trojlodie. Okolo roku 1618 vznikla na severnej strane kostola prístavba pohrebnej kaplnky Tribellovcov. Kostol ostal počas reformácie takmer dvesto rokov evanjelický.^[9]
• Evanjelický kostol, jednoloďová neogotická stavba s pravouhlym uzáverom presbytéria a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z roku 1874. V interiéri sa nachádza oltárny obraz Žehnajúci Kristus od J. B. Klemensa.^[10] Hlavnej fasáde dominuje rizalit prechádzajúci do hmoty veže. Polia fasády sú členené pilastrami a oblúčkovým vlysom. Portál je riešený ako ústupkový. Na veži sa nachádza zdvojené neorománske okno a hodinový ciferník, ukončená je ihlancovou helmicou.
• Barokový mariánsky stĺp so sochami Immaculaty, sv. Gabriela a sv. Michala, sv. Rafaela a piatich putti z roku 1719.^[11]

• 

  Kostol Najsvätejšej trojice

• 

  Gotické pastofórium

• 

  Renesančný náhrobok Tribellovcov

• 

  Evanjelický kostol

• 

  Mariánsky stĺp

• 

  Socha Immaculaty

• 

  Mariánsky stĺp, socha sv. Michala

Kultúra

Obec Slovenská Ľupča každý rok organizuje Turičný jarmok v období Turíc (Letníc). Táto udalosť trvá jeden víkend v máji. Počas tejto udalosti sú v okolí Námestia SNP stánky s rôznymi predmetmi (najmä historickými) na predaj. Zároveň nechýba mnoho stánkov s jedlom – napríklad guláš. Nechýbajú ani zábavné atrakcie pre deti a mládež.^[12]

V Slovenskej Ľupči sa odohráva medzinárodný tenisový turnaj Pepas Cup U16 / Pepas Family Cup, ktorý organizuje Tenisové centrum PEPAS s tenisovou asociáciou Tennis Europe.^[13]

Osobnosti obce

Rodáci

• Samuel Reuss (* 1783 – † 1852), etnograf, historik, evanjelický kňaz
• Daniel Gabriel Lichard, (* 1812 – † 1882), spisovateľ
• Daniel Šustek (* 1846 – † 1927), stolár, podnikateľ a krajanský činiteľ
• Samuel Czambel (* 1856 – † 1909), jazykovedec a prekladateľ
• Emil Belluš (* 1899 – † 1979), architekt, predstaviteľ funkcionalizmu
• Tibor Andrašovan (* 1917 – † 2001), hudobný skladateľ a dirigent
• Roman Kaliský (* 1922 – 2015), reportér Kultúrneho života a spisovateľ

Pôsobili tu

• František Vešeléni (* 1605 – † 1667), uhorský gróf a podžupan, vodca protihabsburského sprisahania
• Bohuslav Cambel (* 1919 – † 2006), geochemik a geológ

Partnerské obce

• Partizánska Ľupča, Slovensko
• Neuhofen an der Ybbs, Rakúsko
• Široké, Slovensko
• Vlčany, Slovensko

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Slovenská Ľupča

Referencie

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka obce
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci
• Apsida.sk- profil gotického kostola

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slovenská Ľupča