O iných významoch výrazu Banská Bystrica pozri Banská Bystrica (rozlišovacia stránka).

Banská Bystrica
mesto
Pohľad na centrum mesta, Námestie SNP
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Banská Bystrica
Región	Horehronie
Vodné toky	Hron, Bystrica
Nadmorská výška	362 m n. m.
Súradnice	48°44′19″S 19°09′25″V / 48,738611°S 19,156944°V / 48.738611; 19.156944
Rozloha	103,38 km² (10 338 ha) [1]
Obyvateľstvo	74 590 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	721,51 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1255
Primátor	Ján Nosko[3] (nezávislý)
PSČ	974 01, 974 03, 974 04, 974 05, 974 06, 974 08, 974 09, 974 11
ŠÚJ	508438
EČV (do r. 2022)	BB
Tel. predvoľba	+421-48
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Československej armády 26 974 01 Banská Bystrica 1
E-mailová adresa	info@BanskaBystrica.sk
Telefón	433 03 21, 433 03 22, 433 03 23
Fax	411 35 75
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Banská Bystrica
Webová stránka: banskabystrica.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Banskobystričan[4]

Kalvária 3240

Námestie SNP

Múzeum SNP v Banskej Bystrici

Banská Bystrica (maď. Besztercebánya; nem. Neusohl) je metropola stredného Slovenska, krajské mesto Banskobystrického kraja a okresné mesto Banskobystrického okresu. Počtom obyvateľov 75 317 je šieste najväčšie mesto na Slovensku.

Polohopis

Mesto leží na sútoku riek Hron a Bystrica, na rozmedzí Horehronia a Zvolenskej kotliny. Obklopujú ju Starohorské vrchy, Kremnické vrchy a Poľana. Najnižším položeným miestom v rámci Banskej Bystrice je Štadlerovo nábrežie, 336 m.n.m. - GPS 48.73188, 19.14066. Najvyšším položeným miestom v rámci Banskej Bystrice je Stará kopa, 713 m.n.m. - GPS 48.72751, 19.18368.

Severojužným smerom vedie cez mesto významná európska cesta 77 z Ružomberka na Zvolen, ktorú tu križujú cesty I/59 (zo severu), I/14 (zo západu), I/69 (od juhu) a I/66 (od východu). V Banskej Bystrici končí aj rýchlostná cesta R1, smerujúca od Trnavy cez Nitru a Zvolen na východný okraj mesta, odkiaľ by mala v budúcnosti pokračovať do Ružomberka. Zo Zvolena na Vrútky vedie mestom železničná trať 170, na ktorú tu nadväzuje trať na Horehronie.

Názov

Príklady názvov doložených z historických textov sú:

• 1773 Neozolium, Besztercz-Bánya, Neüsoll, Banská Bystrica
• 1786 Neusohl, Novisolium, Besztercze-Bánya, Banská Bystrica
• 1808 Neosolium, Beszterczebánya, Neusohl, Banská Bystrica
• 1863 – 1913 Besztercebánya
• 1920 Banská Bystrica
• 1927 Banská Bystrica

Latinský názov znie Neosolium, ďalšie názvy mesta: maď. Besztercebánya, nem. Neusohl, poľ. Bańska Bystrzyca

Dejiny

Pravek

Najstaršie osídlenie regiónu sa viaže na nerastné bohatstvo, pričom v okolí Banskej Bystrice to bola najmä meď. Preto už v období eneolitu (2900 – 1900 pred Kr.) prenikali skupiny prospektorov do okolia Španej a Sásovskej doliny, čo potvrdzujú nálezy keramiky. Rozvoj metalurgie a dopyt po medi vyžadoval budovanie zázemia, vrátane sídiel aj v horských oblastiach. Hladená i štiepaná industria z tohto obdobia sa zachovala na terasách Hrona a Slatiny v okolí Zvolena, odkiaľ zrejme prenikali skupiny hľadačov kovov do neďalekých hôr. V Kremničke a na Veľkom hrádku v Malachovskej doline boli identifikované nálezy hladenej a brúsenej kamennej industrie. Najstaršie medené nástroje ľudí Badenskej kultúry pochádzajú z Dolnej Mičinej, nálezy keramiky zo Španej Doliny dokazujú prítomnosť ľudí ludanickej skupiny (cca 4000 pred Kr.). Na úpätí Suchého vrchu bol objavený objekt s kultúrnou vrstvou, obsahujúcou keramiku a štiepané nástroje z obdobia Epilengyelu (záver 5. tisícročia pred Kr.).^[5]

V lokalite Na Pieskoch v Španej Doline sa našli početné stopy po spracovaní medi (mlaty) od staršej doby bronzovej, kedy bolo územie stredného Slovenska surovinovou základňou pre veľkú časť dnešného Slovenska. Nálezy sídlisk v okolí Zvolena napovedajú, že práve táto križovatka obchodných ciest bola významným obchodným centrom tej doby. Dokazujú to 4 hromadné nálezy bronzov, vrátane hotových výrobkov. Lokalitu Banskej Bystrice v mladšej a neskorej dobe bronzovej (1250 – 700 pred Kr.) obýval ľud lužickej kultúry, ktorý sa okrem spracovania rúd zaoberal aj poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Vznikali výšinné hradiská, kde sa sústreďoval všetok život komunít. V okolí mesta sú známe sídliská v Horných Pršanoch, Nemciach, Selciach, Moštenici. Blízkymi priesmykmi viedli obchodné cesty na sever, údolím Hrona, Neresnice a Slatiny na západ, juh a východ. Z mladšieho obdobia pochádzajú žiarové hroby ľudí lužickej kultúry v Sásovej a Moštenici, osídlenie bolo keramickým a bronzovým materiálom doložené aj v Netopierej jaskyni v Nemciach.

Doba železná zanechala pamiatky v podobe výšinných sídlisk púchovskej kultúry v Horných Pršanoch a Selciach. To už v tejto oblasti panovali Kelti, ktorí priniesli ďalší hospodársky a sociálny pokrok. Keltské mince boli objavené v Radvani, kontakty s rímskymi provinciami dokladá aj nález mincí v Selciach, kde bolo nájdených takmer 50 strieborných mincí z rokov 104 – 193. Unikátny nález keramického kalicha a striebornej oblúkovitej spony s predĺženou nôžkou sa v roku 1926 podaril v Netopierej jaskyni, kde počas ďalšieho výskumu v roku 1986 našli ďalšie tri strieborné spony, datované do 5. storočia. Nálezy z rímskej doby dokladajú aj osídlenie jaskyne Kaplnka.^[6]

Stredovek

V ranom stredoveku bolo územie Zvolenskej kotliny osídlené Avarmi, ktorí sa miešali s Kotínmi a ďalšími germánskymi kmeňmi. Cez Karpatské priesmyky v tom období do nížin a kotlín Slovenska už prenikali skupiny Slovanov, ktorých kmene boli Avarom podriadené. To sa zmenilo vznikom Samovej ríše, kedy sa tieto slovanské kmene zjednotili. Nálezy vo Zvolenskej kotline potvrdili prítomnosť Slovanov už v 7. storočí a slovanské osídlenie na území Banskej Bystrice potvrdili nálezy keramiky z 9. storočia na Námestí SNP. Už v predveľkomoravskom období však bolo husto osídlené aj územie neďalekého Zvolena a Sliača, preto je pravdepodobný výskyt obydlí aj na území Banskej Bystrice.^[7]

Počas rekonštrukcie kaštieľa Radvanských boli objavené pozostatky pravekých kupolovitých piecok, dokladajúcich spracovanie rúd z okolitých hôr. Potvrdzuje to aj nález banského výplatného znaku z roku 1686, ktorý pochádza zo Španej Doliny a slúžil ako záloha mzdy pre baníkov. Počas terénnych prác v okolí kaštieľa boli nájdené črepy keramiky z obdobia Veľkej Moravy (9. storočie), potvrdzujúce osídlenie tejto časti mesta. Osídlenie z tohoto obdobia bolo identifikované aj počas výstavby severného obchvatu v mestskej časti Senica, kde bolo odkrytých 29 zahĺbených sídliskových objektov.^[8] Po zániku Veľkej Moravy boli budované centrá moci, pričom jedno z nich bolo vo Zvolene, ktoré sa stalo centrom Zvolenského komitátu, ktorý spravoval aj územie dnešnej Banskej Bystrice. Tá sa vyvíjala ako stredisko ťažby medi, čím rástol jej význam, čo potvrdilo skoré priznanie výsad slobodného kráľovského mesta.

Prvá zmienka o Banskej Bystrici ako slobodnom kráľovskom meste pochádza z roku 1255, keď jej dal vtedajší uhorský kráľ Belo IV. práva na ťažbu surovín a takisto mestské práva. Ťažila sa hlavne meď, železo a striebro. Do mesta sa tak koncom 13. storočia nasťahovali Nemci, ako názov mesta sa vtedy používal Neusohl (Nový Zvolen). Banská Bystrica sa vďaka prisťahovalcom rozvíjala. V roku 1494 tu vznikla spoločnosť Ungarischer Handel (Uhorský obchod), nazývaná aj Der Neusohler Kupferhandel, ktorá sa v 16. storočí stala jednou z najväčších a najmodernejších ťažobných spoločností tej doby. Prispela k výraznému rozvoju baníctva, hutníctva i dopravy, ktorý zasiahol celú sféru stredovekého života. V rokoch 1525 – 1526 sa tu uskutočnilo banícke povstanie, ktoré skončilo neúspechom pre baníkov.

Osmanská expanzia a raný novovek

Úspešný postup osmanských vojsk uhorským územím donútil v roku 1589 mesto opevniť, následkom čoho boli vybudované kamenné hradby. Banská Bystrica bola ako centrum protestantstva v spore s Maďarmi a Turkami a tiež aj so Svätou stolicou. Dňa 20. augusta 1620 bol v meste zvolený za protestantského uhorského kráľa vtedajší princ, Gabriel Betlen^[9]. V roku 1720 v meste fungovalo 149 cechových dielní, v roku 1784 ich bolo 502 čím sa mesto stalo tretím najdôležitejším na Slovensku v cechovej produkcii^[10].

Po vyčerpaní zásoby medi, sa výroba preorientovala na spracovanie dreva a výrobu papiera, ďalším impulzom rozvoja sa stala priemyselná revolúcia. V roku 1908 bolo vydané kutacie právo na ťažbu zlata v Harmanci a zmluva s mestom bola uzavretá v roku 1922. Vykopali sa tu prieskumné šachty a rôzne štôlne, ale po krátkej dobe ťažby projekt kvôli nerentabilnosti zanikol. V roku 1776 bolo v Banskej Bystrici ustanovené rímskokatolícke biskupstvo.

Nástup kapitalizmu

Počet obyvateľov sa medzi rokmi 1857 až 1910 zvýšil z 5 661 na 10 776. Postavená bola nová budova súdu (rok 1898), mohutný päťpodlažný nájomný dom Porges (rok 1912), novorenesančno – novobarokový objekt lesnej správy na Námestí SNP (rok 1916), dievčenské gymnázium, dnes ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela (rok 1914) a množstvo nájomných novoslohových budov a mestských víl. Mesto dostalo železničné spojenie so Zvolenom v roku 1873, s Podbrezovou v roku 1884 a Harmancom v roku 1913. V roku 1845 bola založená sporiteľňa, v roku 1872 úverová banka, neskôr viac peňažných ústavov. Na remeselné tradície a manufaktúry nadviazalo niekoľko menších textilných tovární, vznikol priemysel drevospracujúci (nábytková továreň, zápalkáreň), stavebných hmôt, potravinársky (pivovar, mlyny, výroba liehovín). V roku 1908 bola vybudovaná mestská elektráreň. Tieto továrne však nedokázali zamestnať všetkých obyvateľov mesta a okolia, následkom čoho vzniklo viacero štrajkov. V roku 1872 bol založený robotnícky podporný spolok, v roku 1895 organizácia sociálno – demokratickej strany, začiatkom 20. storočia odborové organizácie, v roku 1904 robotnícky vzdelávací spolok. Obchodná a priemyselná komora pre oblasť dnešného stredného Slovenska bola otvorená v roku 1890.

16. kráľovský peší pluk v Banskej Bystrici, prepúšťací list z vojenskej služby z roku 1890

V polovici 19. storočia sa Banská Bystrica za pôsobenia prvého predsedu Matice slovenskej stala strediskom snáh slovenských podnikateľov a inteligencie, rozvinulo sa slovenské školstvo a kultúra, ale silnejúca maďarizácia tieto tendencie potlačila. V rokoch 1899 – 1900 sa v meste konal banskobystrický proces s predstaviteľmi slovenského politického a kultúrneho života, v rokoch 1873 – 1883 vychádzal provládny, protislovenský časopis Svornosť, v rokoch 1904 – 1918 podobný časopis Krajan. Celoslovenský význam malo pôsobenie tunajšieho gymnázia v 50. – 60. rokoch. Bolo jediným vyšším gymnáziom pre 5 slovenských žúp, vyučovacou rečou bola slovenčina, učil na ňom rad vynikajúcich slovenských a českých profesorov (M. Čulen, E. Černý, F. Mráz, J. Loos, J. Slotta a iní). V roku 1867 boli slovenskí a českí profesori prepustení a školstvo bolo pomaďarčené. Popri nich pôsobili v meste v 2. pol. 19. storočia a zač. 20. storočia vzdelanci a literáti Štefan Moyzes, Karol Kuzmány, Terézia Vansová, Ján Botto, M. Chrástek, T. Červeň. F.V. Sasinek, skladateľ Ján Levoslav Bella, výtvarní umelci Jozef Božetech Klemens, Dominik Skutecký. V roku 1857 tu založili Hudobný spolok, v 50. – 70. rokoch vychádzali slovenské noviny (Cyril a Metod, Slovenský národný učiteľ, Evanjelická škola). Mestské múzeum bolo založené v roku 1889.^[11] Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.