Sliač
mesto
Pohľad na mesto
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Zvolen
Región	Podpoľanie
Vodné toky	Hron, Sielnický potok
Nadmorská výška	305 m n. m.
Súradnice	48°36′32″S 19°09′07″V / 48,608889°S 19,151944°V / 48.608889; 19.151944
Rozloha	39,83 km² (3 983 ha) [1]
Obyvateľstvo	4 811 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	120,79 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1244/1250
Primátor	Ľubica Balgová[3] (nezávislá)
PSČ	962 31
ŠÚJ	518808
EČV (do r. 2022)	ZV
Tel. predvoľba	+421-45
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Sliač Letecká 1 962 31 Sliač
E-mailová adresa	msu@sliac.sk
Telefón	045 5442253
Fax	045 5442506
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Sliač
Webová stránka: sliac.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Sliač (po nem. Sliač, zriedkavo aj Sliatsch, po maď. Szliács) je kúpeľné mesto na Slovensku v okrese Zvolen. Známe je aj novozrekonštruovaným medzinárodným civilným a vojenským letiskom. Najvýznamnejšia pamiatka je gotický Kostol sv. Mikuláša v časti Hájniky zo začiatku 14. storočia. V časti Sampor v roku 2011 odkryli základy gotického kostolíka sv. Michala Archanjela.^[4]

Polohopis

Sliač sa nachádza v centrálnej časti Zvolenskej kotliny, približne 4 km severne od centra Zvolena. Stredom mesta preteká rieka Hron, ktorá tu priberá niekoľko menších prítokov. Pokým mestské časti Hájniky a Rybáre ležia v rovinatom, málo zvlnenom území, Kúpele sa rozkladajú na východne ležiacom hrebeni. Mestom prechádza cesta I/69 od Kováčovej na Banskú Bystricu a dôležitá Železničná trať Zvolen – Vrútky, ktorá tu má zastávku.

Časti mesta

• Rybáre
• Hájniky
• Kúpele Sliač ( po nem. Bad Sliač, zriedkavo aj Bad Sliatsch; po maď. Szliácsfürdő)
• Sampor

Vodné toky

Hron, Sielnický potok

Dejiny

Územie Sliača bolo podľa archeologických nálezov osídlené pred viac ako dvomi tisícročiami pred Kr., no prvá písomná zmienka o Sliači pochádza až z roku 1243 (niektoré pramene uvádzajú rok 1244). Za čias panovania kráľa Bela IV. bolo mesto Zvolen povýšené na slobodné kráľovské mesto a pri opise jeho okolia a vytyčovaní hraníc chotára sa spomínajú aj minerálne pramene neďaleko mesta. Z tohto obdobia pochádza aj najstaršia pamiatka Sliača – kostol sv. Mikuláša, ktorý neskôr viac ráz prestavali.

Najstaršie sú osady Hájniky a Rybáre. Išlo o osady hájnikov a rybárov Zvolenského hradu. História mesta bola od 17. storočia pevne spätá s kúpeľmi. Spoločne s nimi sa totiž rozvíjalo aj mesto, predovšetkým v 19. storočí a potom v rokoch 1927 až 1938. Pre mesto Sliač bolo významné aj obdobie počas SNP. Vtedy na Sliači vybudovali povstaleckú nemocnicu a neďaleko od mesta sa nachádzalo Letisko Tri Duby. Po 2. svetovej vojne prešlo mesto aj kúpele socialistickou prestavbou a bolo tu otvorené letisko, ktoré funguje dodnes. V roku 1959 vzniklo samotné mesto Sliač, zlúčením dovtedy samostatných obcí Hájniky, Rybáre a Sliač-kúpele.^[5] V roku 1979 bola k Sliači pričlenená aj samostatná obec Sampor.^[5]

Počas okupácie Československa sovietskymi vojskami (v rokoch 1968 – 1991) bolo na Sliači a v okolí umiestnených niekoľko objektov: „rádiotechnická hláska, letecká kasáreň, garážový dvor Sielnica, muničný sklad Širiny, letisko Tri Duby, objekty Vlkanová, dielňa Dobrá Niva, objekty v katastrálnom území Hájniky a Bližná, dielňa Zvolen, sklady leteckých pohonných hmôt Vlkanová, zameriavač v katastrálnom území Badín.“^[6]

V júni 2016 prezident Kiska odhalil pamätník odsunu sovietskych vojsk, prvý svojho druhu na Slovensku. Pamätník sa nachádza na sídlisku, ktoré v rokoch 1968 – 1991 obývali sovietski dôstojníci. Oceľový pamätník má formu zástavkového označníka s cestovným poriadkom.^[7]

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, jednoloďová ranogotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť kostola z prvej štvrtiny 14. storočia. Kostol sa nachádza uprostred obce na vyvýšenej polohe. Stavba prešla neskorogotickou úpravou v 15. storočí. V tomto období bolo nanovo zaklenuté presbytérium a vznikol karner, dnes kaplnka. Okolo kostola bola vybudovaná fortifikácia v období tureckého nebezpečenstva. Napriek tomu došlo ku poškodeniu kostola, v roku 1627. Loď bola nanovo zaklenutá pomocou stredového piliera v roku 1688. V roku 1804 bola vybudovaná samostatne stojaca zvonica, murovaná stavba s drevenou nadstavbou na pôdoryse štvorca.^[8]

• 

  Kostol sv. Mikuláša

• 
• 
• 

Kino

• Kino Hron
• Kino Hviezda

Pomníky

Pomník obetiam 1. svetovej vojny, pomník obetiam 2. Svetovej vojny, pomník padlým letcom,...

Šport

basketbal, tenis, futbal, golf, lukostreľba , downhill, motokáry

Pravidelné podujatia

Sliačske kultúrne leto, Beh sliačskym chotárom, Prechod sliačskym chotárom na bežkách

Hospodárstvo a infraštruktúra

Starý terminál letiska Sliač.

Doprava

Železničná stanica sa nachádza neďaleko od bývalej budovy Grandhotela, v mestskej časti Rybáre. Sliač leží na dôležitej trati Zvolen – Banská Bystrica.

Medzinárodné letisko

V katastri Sliaču sa, spoločne so Sielnicou a Badínom, nachádza najväčšie letisko na strednom Slovensku, Letisko Sliač. Pod historickým názvom Tri Duby zohralo kľúčovú úlohu počas SNP. V súčasnosti ho využíva Taktické krídlo generálmajora Otta Smika Sliač. Po vyše dvojročnej rekonštrukcii ho 16. júna 2011 opäť sprístupnili aj pre civilnú dopravu.^[9] V rokoch 2021 – 2023 prebieha rekonštrukcia vojenskej základne, pre ktorú letisko v súčasnosti nefunguje pre osobnú leteckú dopravu.^[10]

Školstvo

• Základná škola A. Sládkoviča^[11]

Osobnosti mesta

• Martin Grečo (* 1906 – † 1975) slovenský advokát, obhajca bývalého prezidenta Slovenskej republiky Jozefa Tisa^[12]
• Ján Gálus (* 1910 – † 1991), pedagóg a maliar
• Martin Kučera (* 1914 – † 1986), dôstojník a partizánsky veliteľ

Pôsobili tu

• Štefan Záhorský (* 1817 – † 1863), rímskokatolícky kňaz, dekan, zakladajúci člen Matice Slovenskej a jej právny poradca, priateľ Sládkoviča a Boženy Nemcovej
• Jozef Kačka (* 1865 – † 1938), rímskokatolícky kňaz
• Arnold Bobok (* 1876 – † 1924), rímskokatolícky kňaz
• Anton Šalát (* 1892 – † 1944), rímskokatolícky kňaz

Referencie

Literatúraupraviť | upraviť zdroj

• REBRO, Augustín: Sliač v balneoliteratúre 18. storočia. Piešťany : Balneologické múzeum, 2002. 80 s. ISBN 80-968258-2

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Sliači

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sliač

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka mesta
• Apsida.sk – profil gotického kostola v Hájnikoch
• Apsida.sk – profil zaniknutého kostola v Sampore

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka mesta