A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Chlorid strontnatý | |||||||||||||||||||||||||||||
Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||
Sumárny vzorec | SrCl2 | ||||||||||||||||||||||||||||
Vzhľad | biely prášok alebo kryštáliky | ||||||||||||||||||||||||||||
Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||
Molekulová hmotnosť | 158,5 u (bezvodný) 266,6 u (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||
Molárna hmotnosť | 158,53 g/mol (bezvodný) 266,62 g/mol (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||
Teplota topenia | 875 °C (bezvodný) 61 °C (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||
Teplota varu | 1 250 °C | ||||||||||||||||||||||||||||
Hustota | 3,094 g/cm³ (bezvodný) 1,933 g/cm³ (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||
Rozpustnosť | vo vode: bezvodný 44,3 g/100 ml (0 °C) 53,1 g/100 ml (20 °C) 55,5 g/100 ml (25 °C) 58,7 g/100 ml (30 °C) 65,8 g/100 ml (40 °C) 84,8 g/100 ml (60 °C) 93,1 g/100 ml (80 °C) 102,0 g/100 ml (100 °C) hexahydrát 101,4 g/100 ml (0 °C) 137,9 g/100 ml (20 °C) 328,2 g/100 ml (60 °C) 542,0 g/100 ml (100 °C) v polárnych rozpúšťadlách: metanol etanol glycerol | ||||||||||||||||||||||||||||
Termochemické vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||
Entropia topenia | 109 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||
Štandardná zlučovacia entalpia | −828,5 kJ/mol (bezvodný) −2 624 kJ/mol (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||
Štandardná entropia | 117 J K−1 mol−1 (bezvodný) 350,3 J K−1 mol−1 (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||
Štandardná Gibbsová energia | −781,5 kJ/mol (bezvodný) −2 227 kJ/mol (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||
Merná tepelná kapacita | 0,510 J K−1 g−1 | ||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||
Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||
Číslo CAS | 10476-85-4 (bezvodný) 10025-70-4 (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||
EINECS číslo | 233-971-6 | ||||||||||||||||||||||||||||
Číslo RTECS | WK8575000 | ||||||||||||||||||||||||||||
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||
Chlorid strontnatý (SrCl2) je biela práškovitá látka, ktorá z chladných vodných roztokov kryštalizuje ako hexahydrát v podobe bielych kryštálikov. Je dobre rozpustný vo vode a ďalej v metanole, etanole a glycerole. Pri ionizácii v plameni emituje červené svetlo, čo sa využíva na dosiahnutie červenej farby v ohňostrojoch.
Príprava
Chlorid strontnatý dá najľahšie pripraviť rozpúšťaním hydroxidu strontnatého alebo uhličitanu strontnatého v kyseline chlorovodíkovej:
- Sr(OH)2 + 2 HCl → SrCl2 + 2 H2O
- SrCO3 + 2 HCl → SrCl2 + H2O + CO2
Kryštalizáciou sa získa hexahydrát. Bezvodú soľ možno získať vysušením hexahydrátu pri teplote 250 °C a vyššej alebo prípravou suchou cestou. To možno najľahšie vykonať priamym zlučovaním prvkov, ale nakoľko je chlorid strontnatý základná surovina pre výrobu stroncia, tak je tento spôsob prípravy značne ekonomicky nevýhodný.
Využitie
Chlorid strontnatý je východiskovou surovinou na prípravu kovového stroncia v čistej podobe. Stroncium sa získava elektrolýzou taveniny chloridu stroncia s chloridom draselným. Ďalším produktom tejto reakcie je elementárny chlór, ktorý je ihneď ďalej spracovávaný v chemickej výrobe. Na elektrolýzu sa používajú grafitové anódy, na ktorých sa vylučuje chlór a železné katódy, na ktorých sa vylučuje stroncium.
Chlorid strontnatý je ďalej východiskovou surovinou na prípravu ďalších zlúčenín stroncia, ako je napríklad chróman strontnatý, ktorý sa využíva ako inhibítor korózie hliníka. V pyrotechnike sa využíva ako červené farbivo, ktoré dáva intenzívnejšiu červenú farbu než väčšina iných alternatívnych zlúčenín. V malých množstvách sa využíva ako prísada v sklárstve a hutníctve. Rádioaktívny izotop 89Sr sa využíva na liečbu rakoviny kostí a pacientom sa podáva vo forme chloridu stroncia.
Podobné látky
- Bromid strontnatý
- Fluorid strontnatý
- Jodid strontnatý
- Chlorid bárnatý
- Chlorid berýlnatý
- Chlorid horečnatý
- Chlorid rádnatý
- Chlorid vápenatý
Literatúra
- VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid strontnatý na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk