Chlorid titánatý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	TiCl2
Vzhľad	Čierne hexagonálné kryštály
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	118,8 u
Molárna hmotnosť	118,77 g/mol
Teplota topenia	1 035 °C
Teplota varu	1 500 °C
Bezpečnosť MSDS Externé dáta MSDS Globálny harmonizovaný systém klasifikácie a označovania chemikálií Hrozby Vety H H250, H314 Vety EUH žiadne vety EUH Vety P P222, P231, P280, P305+351+338, P310, P422 Európska klasifikácia látok Hrozby Veľmi horľavá (F) Žieravina (C) Škodlivá látka (Xn) Vety R R14/15, R17, R34 Vety S S16, S24, S26
Ďalšie informácie
Číslo CAS	10049-06-6
Číslo UN	3200
EINECS číslo	233-164-9
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Chlorid titánatý (TiCl₂) je anorganická zlúčenina, ktorá obsahuje titán s oxidačným číslom II, teda s najmenším oxidačným číslom, v akom sa titán vyskytuje v zlúčeninách. Táto čierna kryštalická látka bola zatiaľ pomerne málo preskúmaná kvôli svojej vysokej reaktivite.^[1]

Je to tiež silné redukčné činidlo, má vysokú afinitu ku kyslíku a s vodou reaguje za vzniku vodíka.

Príprava

Obvyklá príprava chloridu titánatého spočíva v tepelnej disproporcionácii chloridu titanitého:

2 TiCl₃ → TiC₂ + TiCl₄

Zodpovedajúce reakcií sa tiež používa pre rozklad chloridu vanaditého na chlorid vanadnatého a vanadičitého.

Štruktúra

Chlorid titánatý kryštalizuje vo vrstevnatej štruktúre rovnako ako jodid kademnatý.^[2][3]

Referencie

1. ↑ Holleman, A. F.; Wiberg, E. "Inorganic Chemistry" Academic Press: San Diego, 2001. ISBN 0-12-352651-5.
2. ↑ Gal'perin, E. L.; Sandler, R. A.. TiCl₂. Kristallografiya, 1962, roč. 7, s. 217–19.
3. ↑ Baenziger, N. C.; Rundle, R. E.. TiCl₂. Acta Cryst., 1948, roč. 1, s. 274–274. DOI: 10.1107/S0365110X48000740.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid titanatý na českej Wikipédii.