A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Chrám svätého Štefana | |
bývalý pravoslávny chrám | |
pohľad na chrám svätého Štefana z juhovýchodu
| |
Štát | ![]() |
---|---|
Oblasť | Burgas |
Okres | Nesebar |
Mesto | Nesebar |
Náboženstvo | Kresťanstvo |
- pravoslávne kresťanstvo | Bulharská pravoslávna cirkev |
Súradnice | 42°39′28″S 27°43′59″V / 42,657778°S 27,733056°V |
Ďalšie údaje | |
- počet lodí | 3 |
Štýl | byzantský |
Výstavba | 11. – 13. storočie |
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
Wikimedia Commons: Church of Saint Stephen in Nesebar | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Chrám svätého Štefana (bulh. Църква „Свети Стефан” – Cărkva „Sveti Stefan“), známy aj ako Nové biskupstvo (bulh. Нова Митрополия – Nova mitropolija) je bývalý pravoslávny chrám z obdobia stredoveku nachádzajúci sa v historickom centre mesta Nesebar v Burgaskej oblasti v juhovýchodnom Bulharsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky a je súčasťou Architektonicko-historickej rezervácie Nesebar.[1][2][3][4][5][6][7][8][9][10]
Charakteristika
Budova sa nachádza na južnom okraji historického centra Nesebaru.[6][11]
Chrám bol postavený ako trojloďová bazilika.[3][4][5][6][9][10] Ide o baziliku tzv. skráteného typu.[9] Ako materiál na výstavbu boli použité kamenné bloky a tehly.[3][4][5][6][9][10] Pri výstavbe bolo použitých mnoho architektonických elementov ako napríklad rímsy, hlavice a využité boli aj reliéfy z predtým zničených kresťanských budov.[3][4][5][10] Centrálna loď chrámu je vyššia než bočné lode a na západnej a východnej strane je zakončená oválnymi frontónmi.[4][5][6][9][10]
Zvnútra bola budova vyzdobená freskami v roku 1599, čo je známe vďaka ktitorskému (donátorskému) nadpisu, ktorý sa nachádza nad južnými dverami naosu.[3][4][5][6][9][11] Na freskách je vyobrazených viac ako 1000 figúr v celkovo 258 kompozíciách.[1][3][4][5][6][8][9][10] Na freskovej výzdobe pracovali celkovo traja majstri, ktorých štýl je aj dnes rozlišiteľný. Dvaja pracovali na výzdobe východnej časti chrámu a jeden vyzdobil časť západnú.[4][6] Chrám patrí medzi malé množstvo pamiatok, v ktorých sa zachovali fresky z obdobia 16. - 18. storočia.[5][7][9][11] Najstaršie zachované fragmenty fresiek v chráme však pochádzajú už z 11. storočia.[9] Scény vyobrazujú napríklad Kristom vykonané zázraky, ale aj scény zo života svätej Bohorodičky.[1][5][9] Vo východnej časti predsiene sa nachádza vzácna freska zo začiatku 18. storočia zobrazujúca Posledný súd.[4][5][6][9]
V chráme sa zachoval pôvodný ručne maľovaný ikonostas z konca 16. storočia z vyrezávaným archonistickým trónom a kazateľnicou z konca 18. storočia.[3][4][5][6] Patrí k najstarším zachovaným ikonostasom na území Bulharska.[5]
Pred oltárom za schodiskom sa nachádza mramorový trón, ktorý je bohato vyzdobený reliéfmi.[8]
Z dôvodu použitých architektonických prvkov, ikonostasu a predovšetkým zachovaniu vzácnych umeleckých ikon sa chrám svätého Štefana ráta medzi najvýznamnejšie kultúrne pamiatky Bulharska.[3][4][5][6]
Dejiny
Chrám svätého Štefana bol postavený v obdobií stredoveku medzi 11. - 13. storočím.[3][4][5][7][8][10] V 16. storočí bola budova predĺžená smerom na západ a v 18. storočí bola pristavaná predsieň.[3][4][5][6][7][9][10] Predsieň bola pristavaná predovšetkým z dôvodu nutnosti väčšieho priestoru, v dôsledku prenášania ikon a iného materiálu z pôvodného zničeného chrámu svätého Štefana.[7]
V roku 2007 prebehla reštaurácia budovy a v priebehu roku 2008 boli reštaurované aj fresky v interiéri chrámu.[9]
V súčasnosti budova chrámu funguje ako múzeum.[1][7]
Zaujímavosti
- Na začiatku bol chrám zasvätený svätej Bohorodičke, ktorá je pokládaná za patrónku a ochránkyňu mesta a až neskôr bol zasvätený svätému Štefanovi.[3][4][6][8][11] Z tohto dôvodu aj mnohé z fresiek vyobrazujú scény zo života svätej Bohorodičky.[4][5][8] Meno chrámu sa zmenilo potom, čo sa pôvodný chrám svätého Štefana, ktorý stával na pobreží na samom kraji Nesebaru (na myse, ktorý tvorí najvýchodnejší výbežok mesta), prepadol do mora.[5][7] Toto sa stalo v prvej polovici 19. storočia a samotné prepadnutie budovy, mala na svedomí pravdepodobne narušená statika budovy z dôvodu zemetrasenia v roku 1820.[7]
- Pri výstavbe boli použité aj staré náhrobné dosky, niektoré z nich tvoria časti podlahy chrámu a sú dodnes rozpoznateľné.[8]
Galéria
Referencie
- ↑ a b c d KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 67. (bulharsky)
- ↑ NIKOLOVA, Rumjana; GENOV, Nikolaj. България - позната и непозната. 2016. Sofia : Knigomania EOOD. 312 s. ISBN 9786191951130. S.134. (bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k opoznai.bg
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o ancient-nessebar.com
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q pravoslavieto.com
- ↑ a b c d e f g h i j k l m svetimesta.com
- ↑ a b c d e f g h zamoreto.com
- ↑ a b c d e f g peika.bg
- ↑ a b c d e f g h i j k l m dokumentite.com
- ↑ a b c d e f g h nessebarinfo.com
- ↑ a b c d NIKOLOVA, Rumjana; GENOV, Nikolaj. България - позната и непозната. 2016. Sofia : Knigomania EOOD. 312 s. ISBN 9786191951130. S.136. (bulharsky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk