Chrám svätého Jána Krstiteľa
bývalý pravoslávny chrám
celkový pohľad na chrám z juhozápadu
Patrocínium: Ján Krstiteľ
Štát	Bulharsko
Oblasť	Burgas
Okres	Nesebar
Mesto	Nesebar
Náboženstvo	Kresťanstvo
- pravoslávne kresťanstvo	Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice	42°39′33″S 27°44′02″V / 42,659083°S 27,733972°V / 42.659083; 27.733972
Dĺžka	14,1 m
Šírka	10,2 m
Ďalšie údaje
- počet lodí	3
- počet kupol	1
Štýl	byzantský
Výstavba	pravdepodobne 9. alebo 10. storočie
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: Church of Saint John the Baptist in Nesebar
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Chrám svätého Jána Krstiteľa (bulh. Църква „Свети Йоан Кръстител” – Cărkva „Sveti Joan Krăstitel“),^{[1][2][3][4][5][6][7]} prípadne (bulh. Църква „Свети Иван Кръстител” – Cărkva „Sveti Ivan Krăstitel“)^[8][1][9] je bývalý pravoslávny chrám nachádzajúci sa v historickom centre mesta Nesebar v Burgaskej oblasti v juhovýchodnom Bulharsku.^{[8][1][2][3][4][5][6][7]}

Poloha

Chrám svätého Jána Krstiteľa leží v centrálnej časti polostrova, ktorý tvorí historickú časť Nesebaru.^[7][10] Nachádza sa tak zároveň v centrálnej časti Architektonicko-historickej rezervácie Nesebar.^[11]

Dejiny a súčasnosť

Dnešná budova bola postavaná na základoch staršieho ranokresťanského chrámu. Jednalo sa o neskoroantickú trojloďovú baziliku s jednou polkruhovou apsidou na východnej strane chrámu a pravdepodobne aj s dvoma menšími polkruhovými apsidami na južnej a severnej fasáde. Predpokladá sa, že táto budova bola postavaná v 6. storočí. Toto sa zistilo v roku 2013 v rámci archeologického výskumu, ktorý prebiehal zároveň s reštauráciou budovy.^[6][7]

V roku 812 chán Krum obsadil Nesebar a pripojil ho k Prvej bulharskej ríši. Následne došlo po roku 865 ku christianizácii bulharského obyvateľstva, čo viedlo k výstavbe nových chrámov v meste medzi ktoré patrí aj Chrám svätého Jána Krstiteľa.^[5] Súčasná budova bola postavená pravdepodobne v priebehu 10. storočia.^{[8][1][2][3][4][6][7]} Neskoršie výskumy^[2][4] ako aj niektoré charakteristické staviteľské znaky však ukazujú skôr už na koniec^[2][4] 9. storočia,^{[2][5][10][4]} na obdobie v priebehu panovania cára Borisa I.,^[4][10] ale nevylučuje sa prípadne dokonca ani začiatok^[2] 11. storočia.^{[2][3][4][10]}

V súčasnosti sa v budove nachádza múzejná expozícia.^[6][7] V rámci expozície sú tu vystavené ikony pochádzajúce z Nesebaru.^[7]

Charakteristika

Ako materiál na výstavbu chrámu bol použitý lámaný^{[8][3][6][7][1][2]}, ako aj riečny^[1] kameň^{[8][5][3][6][7][1]}, ktorý bol na niektorých miestach, ale riedko doplnený tehlami^[1][5][2] (najviac tehiel je použitých v tambure),^[1] pričom ako spojovací materiál bola použitá^[8][3][6][7] červená^[3][8] malta.^{[8][6][7][3][5]} V niektorých miestach (prevažne v podporných stĺpoch, ale aj inde) boli použité, ako stavebný materiál aj zvyšky z iných stavieb, prípadne zbúraných budov.^[4] Nad dverami a oknami sa nachádza dekoratívne okrasné elementy zhotovené z tehiel.^{[8][6][7][3][5]} Výnimočne bol na niektorých miestach (prevažne na stenách kupole) budovy využitý tzv. „klietkový“ štýl stavby, kde sa striedajú rady postavené z kameňov s tehlami. Väčšina tehiel v stenách budovy je však umiestnená neplánovo a nepravidelne.^[4] Dĺžka chrámu vrátane centrálnej apsidy^[8][2][3] dosahuje 14,1 metra^[2] a šírka budovy^[8][2][3] je 10,2 metra.^[2]

Budova je predstaviteľom prechodného typu stavby medzi skrátenou bazilikou a krížovo-kupolovým chrámom.^{[8][1][6][7][3]} Najbližšie typovo chrám patrí k ku krížovo-kupolovým chrámom so štyrmi voľne stojacími opornými stĺpmi, ale nie priamo klasického tzv. „stoličného typu”, z dôvodu chýbajúcej predsiene a predapsidového priestranstva, ako aj faktu, že rozdelenie ploských častí na fasádach nemá konkrétny konštrukčný účel.^[2] Chrám nemá predsieň.^[1][3] Pôdorys chrámu je obdĺžnikovitý.^[1] Krížová forma budovy sa viditeľne odráža na vonkajšom vzhľade,^[8][1] keďže ramená pomyselného kríža (transept) mierne vyčnievajú z línie jednotlivých fasád budovy.^[1] Vertikálne rameno kríža je dlhšie než horizontálne. Ramená kríža sú na vrchu zakončené trojuholníkovitými frontónmi.^[1] Západná, južná a severná vonkajšia fasáda budovy je na vrchu zakončená vysokou slepou arkádou.^[1][6][7][3]

Budova je trojloďová.^{[8][1][6][7][3][5]} Stredná loď chrámu je dvakrát širšia než bočné lode.^[8][3] Jednotlivé lode sú od seba oddelené celkovo štyrmi pilastrami,^[8][3] ako aj štyrmi mohutnými murovanými stĺpmi^{[8][1][3][6][7]}, ktoré zároveň podopierajú kupolu chrámu.^[1][6][7] Samotná kupola je položená na vysokom cylindrickom tambure.^[1][3][5][4] Kupola má pologuľovité zakončenie.^[3][5][4] Priemer kupole je 3,5 metra.^[4] Stĺpy stoja v priestore naosu samostatne a nie sú vzájomne prepojené.^[2] Východná strana chrámu je zakončená tromi^[1][3][5] polkruhovými^[8][1][3] apsidami.^[8][1][3][5] V strede centrálnej apsidy sa v interiéri chrámu nachádza vyvýšený stupeň.^[8][3] Oltárny priestor je v interiéri rozdelený na tri časti jednotlivými apsidami. V chráme sa nenachádza predapsidové priestranstvo.^[2] Na západnej strane chrámu sa nachádzajú tri,^[2][4] klenbou zakončené^[1] portály,^[1][2] ktorými sa vchádza do jednotlivých lodí.^[1][4] Ďalší vchod chrámu sa nachádza v severnej fasáde budovy^[1][2][4] a budova tak celkovo disponuje štyrmi vchodmi.^[2][4] Pôvodne sa nachádzal vchod aj na južnej fasáde a chrám tak disponoval celkovo až piatimi vchodmi.^[4]

Interiér chrámu je len veľmi slabo osvetlený prirodzeným svetlom, keďže okná budovy sú síce pomerne dlhé, ale veľmi úzke a nie je ich veľký počet. Ich rozmiestnenie je nasledovné: štyri na kupole, tri na centrálnej apside, po jednom na bočných apsidách a tri na západnej fasáde. Tieto okná tak prepúšťajú do budovy len veľmi málo prirodzeného svetla. Interiér chrámu tak býval neustále osvetľovaný pomocou sviečok a lustrov.^[4] Interiér budovy je omietnutý a vyzdobený freskami.^[8][6][7][3] Medzi najvýznamnejšie patria napríklad ktitorský (donátorský) portrét zo 14. storočia^[5][3][8] na južnej stene,^[3][8] za juhozápadným stĺpom,^[8] scéna s vyobrazením svätej Maríny zo 17. storočia^[8][3][5] na severnej strane juhozápadného stĺpu,^[8][6][7] grécky nápis „Svätý Ján, spas ma!“ na potere, ktorý zakrýva dieru na severovýchodnom stĺpe,^[8] alebo zvyšky fresiek, ktoré sa dochovali na stenách kupole.^[8][3] Najstaršie fresky v chráme sú fragmenty, ktoré sa zachovali na južnej stene a pochádzajú z 12. storočia.^[5]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu^[9]

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č.69 z roku 1927 ako "národná starožitnosť", štatút kultúrnej pamiatky bol obnovený aj v Štátnom vestníku č. 41 z roku 1964 – ako dôvod ochrany bola pridaná aj architektonicko-staviteľská hodnota budovy. Celý názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Cărkva „Sveti Ivan Krăstitel“ (bulh. Църква „Свети Иван Кръстител”, doslova Chrám svätého Jána Krstiteľa).^[9]

Zaujímavosti

• Chrám svätého Jána Krstiteľa je jedným z nesebarských chrámov, ktoré sú zapísané v zozname Svetového dedičstva UNESCO.^[5]
• Predpokladá sa, že tento chrám architektonicky slúžil ako vzor pre niektoré neskôr postavené nesebarské chrámy.^[3]

Galéria

• 

  Celkový pohľad na chrám z juhovýchodu

• 

  Pohľad na západnú fasádu budovy

• 

  Pohľad na východnú fasádu budovy

• 

  Pohľaď na južnú a východnú fasádu budovy

• 

  Pohľad na severnú fasádu budovy

• 

  Detailný pohľad na vrchnú časť hlavného portálu

• 

  Detailný pohľad na centrálnu apsidu

• 

  Detalný pohľad na vrchnú časť chrámu s kupolou z juhozápadu

• 

  Detalný pohľad na portál v západnej fasáde

• 

  Detalný pohľad na okno v jednej z bočných apsíd

• 

  Interiér chrámu

• 

  Interiér chrámu

• 

  Interiér chrámu

• 

  Interiér chrámu – Freska zo 14. storočia zobrazujúca portrét ktirora

• 

  Interiér chrámu – Freska zo 17. storočia zobrazujúca svätú Marínu

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätého Jána Krstiteľa (Nesebar)