A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Chrám svätého Mikuláša | |
pravoslávny chrám | |
celkový pohľad na chrám svätého Mikuláša od katedrály Zosnutia Bohorodičky
| |
Patrocínium: Svätý divotvorca Mikuláš, arcibiskup z Myry | |
Štát | Bulharsko |
---|---|
Oblasť | Plovdiv |
Okres | Plovdiv |
Mesto | Plovdiv |
Náboženstvo | Kresťanstvo |
- cirkev | Bulharská pravoslávna cirkev |
Súradnice | 42°08′51″S 24°45′00″V / 42,147547°S 24,750009°V |
Dĺžka | 17,5 m |
Šírka | 9,8 m |
Výška | 6 m |
Ďalšie údaje | |
- počet lodí | 1 |
Výstavba | 1835 |
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
Wikimedia Commons: St. Nikola, Plovdiv | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Chrám svätého Mikuláša (bulh. Църква „Свети Николай“ – Cărkva „Sveti Nikolaj“),[1] alebo (bulh. Църква „Свети Никола“ – Cărkva „Sveti Nikola“),[2][3] známy aj ako Chrám svätého Mikuláša Divotvorcu (bulh. Църква „Свети Николай Чудотворец“ – Cărkva „Sveti Nikolaj Čudotvorec“)[2], alebo Chrám – kaplnka svätého Mikuláša (bulh. Храм – параклис „Свети Николай“ – Chram – paraklis „Sveti Nikolaj“)[4] je pravoslávny chrám nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[2][3][4]
Poloha
Chrám svätého Mikuláša leží v centrálnej časti mesta Plovdiv[2][3] v hraniciach architektonicko-historickej rezervácie Starý Plovdiv v juhozápadnej časti tzv. Trojpahorčia[2] vo vrcholových častiach pahorku Taksim tepe[2][3][4] približne 70 – 80 metrov západne od katedrály Zosnutia Bohorodičky.[4]
Dejiny a súčasnosť
Prvý chrám zasvätený Mikulášovi z Myry stál na mieste dnešnej budovy už v období stredoveku.[3] Predpokladá sa, že bol postavený niekedy okolo roku 1355 v období panovania bulharského cára Ivana Alexandra. O tomto chráme sa dochovala aj písomná zmienka, keďže ho spomenul vo svojich zápiskoch z cesty po Balkánskom poloostrove z roku 1581 nemecký teológ Stephan Gerlach.[4] V priebehu 18. storočia bol tento chrám dvakrát obnovovaný.[3] Ďalší chrám bol na tomto mieste postavený v roku 1801 za finančné prostriedky darované na výstavbu farnosťou neďalekého chrámu svätej Bohorodičky.[2][3][4] Z dôvodu reštrikcií určených pre výstavbu tohoto chrámu zo strany osmanských orgánov, bola táto budova nedostačujúca a nekvalitná a tak sa následne rozhodlo o výstavbe novej budovy.[3][4]
Dnešný chrám bol tak následne postavený v roku 1835 na základoch predošlej budovy z roku 1801.[2][3][4] Hlavným sponzorom výstavby bol bohatý plovdivský obchodník (čorbadžija) Vălko Čalăkov,[2][3] prezývaný Golemi Vălko (doslovne Veľký Vălko),[2] ktorý býval v susedstve chrámu.[2][3] V roku 1858 sa v chráme začali božské liturgie slúžiť v cirkevnej slovančine.[2]
Charakteristika
Z dôvodu obmedzeného priestoru je budova chrámu pomerne malá.[3][4] Je dlhá 17,5 metra, široká 7,8 metra a dosahuje výšky 6 metrov.[4] Chrám postavili majstri z bracigovskej staviteľskej školy,[2][3][4] mená konkrétnych staviteľov však nie sú známe.[3][4] Typovo sa jedná o jednoloďovú[2][3] baziliku[4] s jednou apsidou so strechou s oblúkovou klenbou tvorenou drevenými doskami.[2][3] Apsida chrámu je päťstenná.[4] Na severnej strane nad hlavným vchodom do chrámu sa nachádza kamenná doska s nápisom v gréčtine a bulharčine, na ktorej je zaznamenaný dátum výstavby budovy,[2][3][4] ako aj fakt, že chrám vznikol počas pôsobenia plovdivského metropolitu Nikifora.[4] Celá budova bola postavená z neopracovaných kameňov, okrem východnej steny s apsidou, ktorá je postavená z pravideľných opracovaných kamenných blokov.[3][4] V priestore nad oknom sa na východnej fasáde budovy nachádzajú tri reliéfne vyobrazenia v tvare kríža.[3] Na severnej strane fasádu budovy dnes tvorí v neskoršom období pristavaný nartex.[2][3][4] Bol postavený na severnej strane namiesto obvyklej západnej z dôvodu strmého terénu svahu pahorku v západnej časti chrámu.[4]
Ikonostas v chráme pochádza eště z pôvodného stredovekého chrámu a bol vyrobený v roku 1733.[2][3][4] Je ozdobne vyrezávaný a patrí medzi najstaršie ikonostasy v Plovdive. Vytvorený bol lokálnymi drevorezbárskymi majstrami a inšpirovaný bol pravdepodobne ikonostasom z hlavného kláštorného chrámu Bačkovského monastiera.[3][4] Je dlhý 7,5 metra a vysoký až 3,9 metra.[4] Časť ikon v chráme bola namaľovaná významnými bulharskými maliarmi ikon Zacharim Zografom a Dimitrom Zografom, ktorí ich vytvorili pravdepodobne v roku 1836. Autorom jednej z ikon zobrazujúca svätých Petra a Pavla je významný bulharský obrodenecký revolucionár a maliar Georgi Dančov.[2][3][4] Táto ikona bola namaľovaná v roku 1885.[4] Niektoré z ikon, vrátane hlavnej chrámovej ikony svätého Mikuláša chrámu venovala Rada Čalăkova – manželka hlavného sponzora chrámu.[3][4] Samotná hlavná chrámová ikona zobrazujúca Mikuláša u Myry pôvodne pochádza pravdepodobne z územia Ruska.[4] Do súčasnosti za zachoval aj drevený ozdobne vyrezávaný episkopský trón z 18. storočia, ktorý tiež pôvodne pochádza zo staršieho chrámu.[3][4] Je vysoký 3 metre a široký 80 centimetrov.[4]
Patrocínium
Chrám je zasvätený Mikulášovi z Myry[3][4]
Chrámový sviatok: 6. decembra na sviatok svätého Mikuláša,[3][4] ktorý je v bulharčine známy ako „Nikulden“ (bulh. Никулден, doslova Mikulášov deň)[4]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[1]
Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č.25 z roku 1998. Ako dôvod ochrany bola uvedená aj architektonická a umelecká hodnota budovy. Celý názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Cărkva „Sveti Nikolaj“ (bulh. Църква „Свети Николай“, doslova Chrám svätého Mikuláša).[1]
Zaujímavosti
- Chrám v súčasnosti nie je farským chrámom, ale slúži ako kaplnka pri katedrálnom chráme Zosnutia Bohorodičky.[4]
- Vălko Čalăkov, ktorý bol hlavným sponzorom chrámu bol z dôvodu jeho zásluh pri rozvoji bulharskej pravoslávnej cirkvi v Plovdive pochovaný priamo v naose budovy. Jeho náhrobný kameň ostal zachovaný a nachádzasa v interiéri chrámu aj v súčasnosti.[2][3] Náhrobný kameň je datovaný dátumom úmrtia Vălka Čalăkova 17. májom 1841.[3][4]
Galéria
-
Pohľad na chrám zo severovýchodu zo schodov vedúcich ku katedrále Zosnutia Bohorodičky
-
Celkový pohľad na chrám z východu
-
Pohľad na severnú fasádu budovy tvorenú neskôr pristavaným nartexom
-
Pohľad na nízku západnú fasádu chrámu – budova je v tejto časti vstavaná priamo do svahu pahorku Taksim tepe
-
Pohľad na strechu a južnú fasádu chrámu – v pozadí je vidieť katedrála Zosnutia Bohorodičky
-
Pohľad na východnú fasádu budovy s apsidou
-
Detailný pohľad na časť južnej fasády chrámu
-
Detailný pohľad na vchod do chrámu vo východnej časti nartexu
-
Detailný pohľad na vrchnú časť východnej fasády chrámu
-
Kamenná doska s nápisom dedikovaným výstavbe chrámu
-
Pohľad na episkopský trón v interiéri chrámu
-
Pohľad na ikonostas v interiéri chrámu
-
Jedna z ikon na ikonostase
Referencie
- ↑ a b c mc.government.bg
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 439. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac PIŽEV, Aleksandăr; LINKOV, Krasimir. Orthodox Churches in Plovdiv. Plovdiv : Lettera. 2004. 152 s. ISBN 9545165243. S. 69 – 73. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag plovdivskamitropolia.bg
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätého Mikuláša (Plovdiv)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk