Chrám svätej Sofie
bývalý pravoslávny chrám
celkový pohľad na centrálnu loď chrámu
Štát	Bulharsko
Oblasť	Burgas
Okres	Nesebar
Mesto	Nesebar
Náboženstvo	Kresťanstvo
- pravoslávne kresťanstvo	Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice	42°39′33″S 27°44′10″V / 42,659139°S 27,736°V / 42.659139; 27.736
Dĺžka	25,5 m
Šírka	20 m
Ďalšie údaje
- počet lodí	3
Výstavba	5. storočie
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: Church of Saint Sophia in Nesebar
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Chrám svätej Sofie (bulh. Църква „Света София” – Cărkva „Sveta Sofia“), známy aj ako Bazilika svätej Sofie (bulh. Базилика „Света София” – Bazilika „Sveta Sofia“), alebo Staré biskupstvo (bulh. Старата митрополия – Starata mitropolija) je bývalý pravoslávny chrám z 5. storočia nachádzajúci sa v historickom centre mesta Nesebar v Burgaskej oblasti v juhovýchodnom Bulharsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky a je súčasťou Architektonicko-historickej rezervácie Nesebar.^{[1][2][3][4][5][6][7][8]}

Charakteristika

Budova bola postavená na mieste, ktoré sa pokladá za stred antického Nesebaru^[3][4][6][7] a je najväčšou kostolnou budovou v meste.^[7]

Je postavená ako trojloďová bazilika s jednou polkruhovou apsidou. Z vonkajšej strany je budova trojstenná s nartexom a átriom. Bočné lode chrámu sú od centrálnej lode oddelené arkádovým stĺporadím. Na východnej stene chrámu nad apsidou sa nachádzajú tri arkádové okná a v apside je taktiež zachované štvorstupňové schodisko. Štítová strecha budovy sa nezachovala. Interiér chrámu bol v minulosti celý vymaľovaný maltou a pokrytý freskami.^{[3][4][6][7][8][8]} Centrálna loď je širšia než bočné lode chrámu.^[7] Dlážka bývala utvorená z mozaiky, vytvorenej z malých rôznofarebných kamienkov.^{[2][3][4][5][6][7]} Dĺžka budovy dosahuje takmer 26 metrov^{[3][4][4][5][7]} a šírka okolo 20 metrov.^{[4][4][5][6][7][8]} Materiál použitý na výstavbu je kameň a tehly. Zvyšky budovy sú dobre zachovalé a je z nich jasne rozpoznateľný pôvodný vzhľad budovy.^[7]

Chrám svätej Sofie je jedným z najstarších ranokresťanských kostolov na území Bulharska.^[7]

Dejiny

Bazilika bola postavená na prelome 5. a 6. storočia.^{[1][2][3][4][5][6][7][8]} Prvá stavebná úprava budovy prebiehala na prelome 6. a 7. storočia a v tomto období bola do stavby budovy pridaná mramorová doska s citátom zo Žalmu 102 z Biblie, ktorá ale pôvodne pochádza pravdepodobne z inej budovy, prípadne zo staršej nedochovanej časti chrámu.^{[2][4][6][7][8]} Do dnešného vzhľadu bola budova upravená pri prestavbe v 9. storočí.^{[3][4][6][7][8]}

V priebehu stredoveku chrám fungoval ako hlavný biskupský chrám metropolitnej eparchie so sídlom v Nesebare a fungoval ako rezidencia nesebarského metropolitu.^[2][4][6][8]

V roku 1257 počas napadnutia mesta bol chrám vykradnutý benátskymi pirátmi pod vedením Giacoma Dora a pri tejto príležitosti boli ukradnuté relikvie svätých, ktoré boli odnesené najskôr do Carihradu a neskôr do kostola svätého Salvátora v Benátkach, kde sa dodnes nachádzajú.^{[1][2][5][6][7][8]} Konkrétne sa jedná o telo svätého Teodora, ruka a čeľuste svätého apoštola Andreja, lebka svätého Sixta a ruka svätého Bartolomeja.^[4][6][7][8]

V roku 1441 bola v kostole pochovaná byzantská princezná Mataisa Kantakuzina Paleologina, pričom nápis na jej náhrobnej doske sa zachoval až do súčasnosti a teraz sa nachádza v nesebarskom archeologickom múzeu.^[6][7][8]

Bazilika svätej Sofie fungovala ako chrám do konca 18. storočia.^[1][4][6][8]

Dnes patrí budova k jedným zo symbolov mesta Nesebar a je jednou z hlavných turistických atrakcií.^[4][6]

Zaujímavosť

• Hovorí sa, že v 18. storočí ku koncu obdobia osmanskej nadvlády sa Turci snažili premeniť na mešity čo najväčšie množstvo kresťanských svätostánkov a toto opatrenie sa malo týkať aj baziliky svätej Sofie v Nesebare. Protesty miestnych obyvateľov nepomohli, dátum na prestavbu bol určený a do mesta bol privezený materiál a pricestoval aj architekt, ktorý mal riadiť prestavbu. Noc pred plánovaným začatím prestavby sa zišli kresťanskí obyvatelia mesta a zbúrali strechu budovy. Týmto činom sa podarilo zastaviť prestavbu a obyvatelia dosiahli, že chrám takto ostal až do konca kresťanský.^[8]

Galéria

• 

  Pohľad na baziliku svätej Sofie zboku

• 

  Východná stena chrámu s apsidou

• 

  Arkádová stena, ktorá oddeluje centrálnú loď od bočnej

• 

  Pohľad na jednu z bočných lodí kostola

• 

  Arkády chrámu

• 

  Detailný pohľad na vrchnú časť východnej steny chrámu a apsidy

Referencie