Citrónovník horký

	Citrónovník horký
	; Plod
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Vegetabilia)
Podríša (subregnum)	zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta)
Vývojová línia	cievnaté rastliny (Tracheophyta)
Vývojová vetva	semenné rastliny (Spermatophyta)
Oddelenie	krytosemenné rastliny (Angiospermae)
Trieda (classis)	pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae)
Rad (ordo)	rutotvaré (Rutales)
Čeľaď (familia)	rutovité (Rutaceae)
Rod (genus)	citrónovník (Citrus)
Druh (species)	citrónovník horký (Citrus aurantium)
Vedecký názov
	Citrus aurantium; Linnaeus, 1753
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Citrónovník horký (iné názvy pozri nižšie; lat. Citrus aurantium, staršie: Citrus amara, Citrus vulgaris, Citrus bigaradia) je druh z rodu citrónovník (Citrus). Jeho plody sa nazývajú divoký pomaranč^[1], pomeranzo^[1], horký pomaranč, kyslý pomaranč^[2], bigaradia (bigarádia)^[3]^[2], sevil(l)ský pomaranč.

Citrónovník horký je prirodzený hybrid citrónovníka obrovského (iný názov: pomelo; lat. Citrus maxima) a citrónovníka mandarínkového (iný názov: mandarínka; lat. Citrus reticulata), resp. presnejšie klementínky (klementínka sa obyčajne zaraďuje ako súčasť citrónovníka mandarínkového)^[1]^[4].

V niektorých systémoch je v tomto druhu zahrnutý aj taxón citrónovník bergamotový/bergamot (Citrus bergamia).

Názvy

Slovenské názvy tohto druhu sú: citrónovník horký^[5]^[1]^[6]^[4], pomarančovník horký^[4]^[7]^[8], oranžovník^[1]^[6]^[4], zriedkavo oranžovník horký^[9], zriedkavo pomaranč horký^[10], horký pomaranč^[5]^[11], kyslý pomaranč^[12], staršie citrónovník pomarančový^[13]^[14], staršie citrónovník pomarančový horký^[15], staršie citrónovník pomarančový horský(?)^[16], staršie pomarančovník^[17]^[18], staršie pomarančovník trpký^[19], staršie pomarančovník obyčajný^[20], staršie citrónovník oranžový^[21], bigaradia^[3]^[22] , sevilský pomaranč^[22]^[23].

Rozsah druhu

Je sporné, či do citrónovníka horkého patrí aj taxón citrónovník bergamotový/bergamot (Citrus bergamia); ak áno, má v ňom obyčajne postavenie poddruhu citrónovník horký bergamotový (Citrus aurantium subsp. bergamia)^[6]^[1]. V minulosti sa okrem toho do citrónovníka horkého zaraďoval dnešný druh citrónovník žltý/khatta (Citrus karna), a to obyčajne ako poddruh citrónovník horký žltý/khatta (Citrus aurantium subsp. khatta)^[6]. V prípade akceptovania (oboch alebo aspoň jedného z) uvedených poddruhov má zvyšok druhu citrónovník horký takisto postavenie poddruhu a volá sa citrónovník horký pravý (Citrus aurantium subsp. aurantium)^[6].

V niektorých, najmä starších, textoch citrónovník horký zahŕňa (niekedy popri už spomínanom citrónovníku bergamotovom a prípadne aj citrónovníku žltom) aj taxón citrónovník čínsky (=klasický pomaranč; Citrus sinensis), prípadne aj taxón citrónovník rajský (=grapefruit; Citrus paradisi) a niektoré ďalšie dnešné druhy a v niektorých starších systémoch navyše aj taxón citrónovník mandarínkový (=mandarínka; Citrus reticulata).

Treba poznamenať, že v niektorých starých textoch sa latinský názov Citrus aurantium používa ako označenie sladkých pomarančov, t. j. dnešného druhu Citrus sinensis. Horké pomaranče, teda predmet tohto článku, sa v takých textoch označovali iným latinským názvom, napríklad názvom Citrus vulgaris.

Vzťah ku klasickým pomarančom

Citrónovník horký je príbuzný s podobným (takisto hybridným) druhom Citrus sinensis. Citrus sinensis je klasický (teda tzv. sladký) pomaranč a slovenské názvy tohto druhu sú napríklad citrónovník čínsky, citrónovník pomarančový, pomaranč či pomarančovník. Ako vidno pri porovnaní predchádzajúcej vety s vyššie uvedenou kapitolou Názvy, slovenské označenia citrónovník pomarančový a pomarančovník (sčasti aj pomaranč) sa používajú buď (skôr staršie) na označenie druhu Citrus aurantium, čiže citrónovníka horkého, alebo (skôr novšie) na označenie druhu Citrus sinensis, čiže klasického pomaranča. Ako je uvedené v kapitole Rozsah druhu, v niektorých systémoch druh Citrus aurantium zahŕňa aj klasické pomaranče, grapefruity, niektoré ďalšie dnešné druhy a prípadne mandarínky; takto rozšírený druh Citrus aurantium sa potom pochopiteľne niekedy takisto nazýva citrónovník pomarančový či pomarančovník. Názov pomarančovník sa okrem toho v niektorých textoch používa ako súhrnné označenie druhov Citrus aurantium a Citrus sinensis, čiže ako názov skupiny druhov v rámci rodu citrónovník. Pozri články citrónovník (rod) a pomarančovník.

Pôvod

Pôvodom je z východnej časti polostrova Zadná India^[1]. V Taliansku sa pestoval už okolo roku 1000.^[24]

Opis

Je to vždyzelený malý strom rastúci do výšky 10 m. Jeho koruna je okrúhla a hustá. V pazuchách konárov sú dlhé tŕne (dĺžka: 5 – 8 cm). Listy sú stopkaté, elipsovité. Kvety sú biele a voňajú. Plody sú guľovité (priemer 8 - 10 cm), červenooranžové, s drsnou šupkou; dužina je šťavnatá, veľmi kyslá a plná semien.^[1]^[24]

Využitie

Citrónovník horký sa dnes často používa ako podpník alebo ako okrasná rastlina ^[4].

Plody sa priamo konzumujú alebo sa z nich vyrába likér curaçao alebo sa zo šupky - a niekedy aj z listov - lisuje aromatický esenciálny olej používaný pri výrobe parfumov a mydiel, ako ochucovadlo cukrovinových výrobkov a nápojov, pri výrobe likéru cointreau. Kyslé oranžové dužinaté vnútorné oplodie sa používa na výrobu marmelád.^[1]^[24]

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ citrónovník. In: Encyclopaedia Beliana . Bratislava: Slovenská akadémia vied, 2024-11-18, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c HRUBIŠKO, M. Alergológia. Martin: Osveta, 2003. S. 185
↑ ^a ^b bigaradia. In: Slovník cudzích slov (akademický)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e FERIOLI, Eliana. Citrusy. Prvé. vyd. Bratislava : Ikar, a.s. - Príroda, 2022. 96 s. ISBN 978-80-551-8241-4. S. 20.
↑ ^a ^b MIČIETA, K. et al. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2018, S. 202
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ČERVENKA, M. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda. 1986. S. 177
↑ FIKSELOVÁ, M. et al. Zdravotná bezpečnosť potravín. Nitra: Vydavateľstvo SPU, 2018, S. 29
↑ horký. In: Slovník súčasného slovenského jazyka
↑ RAAB, C., GALANOVÁ, H. Tradičná čínska medicína pre začiatočníkov: príručka samoliečby pomocou akupresúry, masáží, čchi-kungu, vyživy a liekov. Bratislava: Ikar, 2010. S. 101
↑ ZIELINSKI, E. et al. Liečivá sila esenciálnych olejov: ako zmierniť zápal, zlepšiť náladu, predchádzať autoimunitným ochoreniam a cítiť sa dobre. Bratislava: Tatran, 2019. S. 70
↑ BROSS-BURKHARDT, B. et al. Izbové rastliny. Bratislava: Ikar, 2012. S. 109
↑ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 752/2014 z 24. júna 2014, ktorým sa nahrádza príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005
↑ citrusovité. In: Pyramída S. 562
↑ ČERVENKA, M. Základy systému semenných rastlín. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1966, S. 236
↑ Vecný obsah 1973. In: Naše liečivé rastliny. Bratislava: Obzor, 1973, č. 1.
↑ TOMKO, Jozef a Jaroslav KRESÁNEK. Farmakognózia 3. Bratislava: Univerzita Komenského, 1980. S. 17
↑ pomarančovník. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
↑ ISAIN, V. N. et al. Botanika. Bratislava: Štátne pôdohospodárske nakladateľstvo, 1953, S. 300
↑ THURZO, F. et al. Malý atlas liečivých rastlín. Martin: Osveta, 1963, S. 315
↑ BUCHTA, V. Okrasné rastliny v byte a na pracovisku. Bratislava: Práca, 1960, S. 88
↑ KUČERA, M., BALOUN, J. Prírodné liečivá: farmakognózia. Martin: Osveta, 1971, S. 146
↑ ^a ^b bigaradia. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. Bratislava: Samo, 2006. S. 174
↑ CZIGLE, S., TÓTH, J. Fytofarmaká a potraviny - klinicky významné interakcie. Bratislava: Josef Raabe Slovensko, 2016. S. 81
↑ ^a ^b ^c BLANCKE, Rolf. Tropical Fruits and Other Edible Plants of the World (An Illustrated Guide). : Comstock Publishing Associates, a division of Cornell University Press, 2016. 339 s. ISBN 978-0-8014-5417-2. S. 65.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Citrónovník horký
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Citrónovník horký

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[beliana-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ citrónovník. In: Encyclopaedia Beliana . Bratislava: Slovenská akadémia vied, 2024-11-18, . Dostupné online.

[Hr-2] HRUBIŠKO, M. Alergológia. Martin: Osveta, 2003. S. 185

[SCS-3] radia. In: Slovník cudzích slov (akademický)

[Ferioli-4] FERIOLI, Eliana. Citrusy. Prvé. vyd. Bratislava : Ikar, a.s. - Príroda, 2022. 96 s. ISBN 978-80-551-8241-4. S. 20.

[Mič-5] MIČIETA, K. et al. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2018, S. 202

[SBN-6] ČERVENKA, M. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda. 1986. S. 177

[7] FIKSELOVÁ, M. et al. Zdravotná bezpečnosť potravín. Nitra: Vydavateľstvo SPU, 2018, S. 29

[8] rký. In: Slovník súčasného slovenského jazyka

[9] RAAB, C., GALANOVÁ, H. Tradičná čínska medicína pre začiatočníkov: príručka samoliečby pomocou akupresúry, masáží, čchi-kungu, vyživy a liekov. Bratislava: Ikar, 2010. S. 101

[10] ZIELINSKI, E. et al. Liečivá sila esenciálnych olejov: ako zmierniť zápal, zlepšiť náladu, predchádzať autoimunitným ochoreniam a cítiť sa dobre. Bratislava: Tatran, 2019. S. 70

[11] BROSS-BURKHARDT, B. et al. Izbové rastliny. Bratislava: Ikar, 2012. S. 109

[12] NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 752/2014 z 24. júna 2014, ktorým sa nahrádza príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005

[13] trusovité. In: Pyramída S. 562

[14] ČERVENKA, M. Základy systému semenných rastlín. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1966, S. 236

[15] Vecný obsah 1973. In: Naše liečivé rastliny. Bratislava: Obzor, 1973, č. 1.

[16] TOMKO, Jozef a Jaroslav KRESÁNEK. Farmakognózia 3. Bratislava: Univerzita Komenského, 1980. S. 17

[17] rančovník. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)

[18] ISAIN, V. N. et al. Botanika. Bratislava: Štátne pôdohospodárske nakladateľstvo, 1953, S. 300

[19] THURZO, F. et al. Malý atlas liečivých rastlín. Martin: Osveta, 1963, S. 315

[20] BUCHTA, V. Okrasné rastliny v byte a na pracovisku. Bratislava: Práca, 1960, S. 88

[21] KUČERA, M., BALOUN, J. Prírodné liečivá: farmakognózia. Martin: Osveta, 1971, S. 146

[Šal-22] radia. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. Bratislava: Samo, 2006. S. 174

[23] CZIGLE, S., TÓTH, J. Fytofarmaká a potraviny - klinicky významné interakcie. Bratislava: Josef Raabe Slovensko, 2016. S. 81

[X-24] BLANCKE, Rolf. Tropical Fruits and Other Edible Plants of the World (An Illustrated Guide). : Comstock Publishing Associates, a division of Cornell University Press, 2016. 339 s. ISBN 978-0-8014-5417-2. S. 65.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]

[16]

[17]

[18]

[19]

[20]

[21]

[22]

[23]

[24]