O rovnomennom filme pozri Concorde (film).

Concorde
Concorde spoločnosti British Airways počas vzletu, máj 1986
Typ	nadzvukové dopravné lietadlo
Výrobca	BAC (teraz BAE Systems) Sud Aviation, Aérospatiale (teraz zlúčené s EADS)
Prvý let	2. marca 1969
Zavedený	21. januára 1976
Vyradený	26. novembra 2003
Hlavný používateľ	British Airways Air France
Výroba	1962-1985
Vyrobených	20 (vrátane 6 lietadiel mimo aerolinky)
Cena za kus	23 miliónov libier (v roku 1977)
Portál letectvo

Aérospatiale-BAC Concorde (vyslovuj: konkord; z lat. concordia – jednota, svornosť) bolo jediné komerčne prevádzkované nadzvukové dopravné lietadlo v západnom svete (vyradené z komerčnej prevádzky v roku 2003), s maximálnou rýchlosťou 2,04 mach (2 330 km/h). Concorde bol spoločným projektom Francúzska a Spojeného kráľovstva na základe dohody vlád oboch krajín z 29. novembra 1962. Paralelným a fyzicky veľmi podobným projektom bol sovietsky Tupolev Tu-144.

Concorde bol zaradený do letovej služby po 15-ročnom vývoji, a až do nešťastia v roku 2000 nedošlo v jeho 27-ročnej prevádzke nikdy k väčším nehodám či problémom. V oboch krajinách, ktoré sa podieľali na jeho vývoji (Veľká Británia a Francúzsko), sa považoval za symbol technického pokroku a národnej hrdosti. Lietadlo navrhli a skonštruovali firmy Aérospatiale (dnešná EADS) a British Aircraft Corporation (dnes BAE Systems), pohonnú jednotku Olympus 593 navrhla a vyrobila firma Rolls-Royce (Bristol-Siddley) a SNECMA. Prelet cez Atlantický oceán trval približne 3 až 3,5 hodín (rekord: 2 hodiny 53 minút), letová výška bola 15 km po štarte s maximom 18 km.

História

Concorde 001, 1969

štartujúci Concorde

Concorde bol vyvinutý v 60-tych rokoch a vzbudil v tej dobe u leteckých spoločností veľký záujem. V roku 1967 si tri lietadlá objednala napríklad i nemecká Lufthansa, tá však nakoniec Concorde nikdy neprevádzkovala. Spolu prevádzkovali Concorde len 4 letecké spoločnosti: národné letecké spoločnosti Británie a Francúzska a prechodne dvaja zmluvní dopravcovia, z toho jeden z USA.

Napriek očakávaniam, najmä však kvôli ropnej kríze začiatkom 70-tych rokov sa komerčné nadzvukové lietadlá ukázali byť stratové z dôvodu vysokých prevádzkových nákladov. Všetky zahraničné objednávky sa stornovali a prevádzku lietadla museli na základe zmluvných záväzkov prevziať len národné letecké spoločnosti Air France a British Airways. Na trasách Paríž/Londýn – New York dokonca Concorde ako predstaviteľ segmentu luxusnej prepravy osôb dosahoval značný zisk. V druhej polovici 70-tych rokov lietal Concorde v spolupráci s British Airways tiež pod hlavičkami leteckých spoločností Singapore Airlines a Braniff International. Jedno lietadlo dokonca malo pomaľovanie Singapore Airlines. Počty celkovo vyrobených kusov: 2 prototypy, 2 predsériové modely, 16 sériových lietadiel. Výroba lietadla bola zastavená v roku 1979.

detail Concordu

Na začiatku svojej éry lietal Concorde aj do Ria de Janiera a Singapuru, nakoniec však len na linke medzi Parížom resp. Londýnom a New Yorkom. Jedným z dôvodov bol krátky dolet (6 000 km), predovšetkým však nedostalo lietadlo povolenie obsluhovať mnohé letiská kvôli vysokej prevádzkovej hlučnosti (štartujúci Concorde bolo počuť vo vzdialenosti 8 km). Z prestížnych dôvodov lietal Concorde čartrové lety aj na iné letiská.

Koniec Concordu

British-Airways-Concorde

Let Concordu s letkou Red Arrows

Zadný pohľad Concorde

Dňa 25. júla 2000 pri štarte z letiska Charlesa de Gaulla v Paríži sa roztrhla pneumatika lietadla Concorde leteckej spoločnosti Air France. Príčinou bola kovová súčiastka na vzletovej dráhe, ktorá predtým odpadla z iného štartujúceho lietadla – DC-10 spoločnosti Continental Airlines.

Vymrštené gumené časti pneumatiky prerazili elektrický kábel ľavého podvozku a ľavú spodnú časť krídla, ktoré boli sčasti tiež poškodené. Nárazom vznikli v nádržiach diery. Vytvorili sa tlakom, ktorý bol prenesený palivom. Vytekajúce palivo sa zapálilo na elektrickom kábli v blízkosti pohonnej jednotky a postupne začalo horieť palivo v celom ľavom krídle. Štart už v tomto okamihu nebolo možné prerušiť, lietadlo sa už na núdzové zabrzdenie pohybovalo príliš veľkou rýchlosťou. Jedinou možnosťou pilota, ktorého varovali palubné prístroje a riadiaca veža, bolo pokúsiť sa o núdzové pristátie. Asi minútu po štarte sa lietadlo zrútilo na hotel v mestečku Gonesse pri Paríži. Všetkých 109 osôb na palube a štyria obyvatelia hotela prišli o život. Letecká spoločnosť Air France preto zastavila leteckú prevádzku Concordu a britský letecký úrad odňal lietadlu povolenie na lety, ktoré sa obnovilo až po rozsiahlych konštrukčných zmenách. Briti vyvinuli zosilnenie nádrží výstužami z Kevlarových vlákien a francúzsky výrobca pneumatík Michelin vyvinul stabilnejšie pneumatiky odolné voči prasknutiu, ktoré sa budú používať aj v Airbuse A380. Kvôli úpravám, ktoré stáli okolo 100 miliónov eur, sa zvýšila vzletová hmotnosť lietadla, čo ešte viac sťažilo možnosť jeho ekonomického prevádzkovania.

7. novembra 2001 bola obnovená letecká linka medzi Parížom resp. Londýnom a New Yorkom. Napokon však z dôvodu končiacej sa životnosti strojov umocnenej malým záujmom cestujúcich i kvôli novým bezpečnostným nedostatkom oznámili spoločnosti Air France i British Airways dňa 10. apríla 2003 svoj úmysel v priebehu roku 2003 celkom zrušiť všetky letové linky Concordu. Posledný let Concordu spoločnosti Air France sa uskutočnil 24. Júna 2003, British Airways ukončila lety Concordu 24. októbra 2003. Celkom posledný let Concordu s označením lietadla G-BOAF sa uskutočnil 26. novembra 2003 pod vedením šéfpilota Mike Bannistera z londýnskeho letiska Heathrow do múzea vo Filtone v Anglicku.

Chronológia

• 2. marec 1969 – prvý skúšobný let prototypu 001 Toulouse
• 1. september 1969 – prvýkrát bola prekročená rýchlosť Mach 1 (rýchlosť zvuku)
• 4. november 1970 – bola dosiahnutá rýchlosť Mach 2 v dĺžke 53 minút
• 21. január 1976 – súčasne štartovali dva Concordy k prvým komerčným letom (*)
• 1979 – bola spustená prvá pravidelná nadzvuková linka do USA
• 1979 – pri štarte vo Washingtone praskli pneumatiky podvozku a ich zvyšky prerazili krídla, čo spôsobilo únik paliva a požiar (stroj ale dokázal včas núdzovo pristáť)
• 25. júl 2000 – jeden Concorde sa zrútil krátko po vzlietnutí z Parížskeho letiska Charles de Gaulle
• 2001 – po havárii boli obnovené komerčné lety
• 24. október 2003 – na letisku v Londýne pristál posledný Concorde na linke z New Yorku (záujem o lety Condordov začali klesať aj po zľavnení leteniek na polovicu)
• 26. november 2003 – posledný Concorde preletel z Londýna do múzea vo Filtonu blízko Bristolu, kde boli Concordy vyrábané

(*) Paríž – Dakar – Rio de Janeiro a Londýn – Bahrajn

Rekordy

V čase od 15. augusta do 17. augusta 1995 sa podaril Concordu najrýchlejší let okolo sveta za 31 hodín, 27 minút a 49 sekúnd. Meral sa pritom celkový čas od štartu v Paríži až po opätovné pristátie, vrátane medzipristátí. 7. februára 1996 preletel Concorde spoločnosti British Airways trasu New York – Londýn za 2 hodiny, 52 minút a 59 sekúnd. To je dodnes najrýchlejší prelet cez Atlantický oceán v civilnom lietadle.

Význam pre letecký priemysel

Vývoj Concordu v podstate umožnila štátna účasť Francúzska i Veľkej Británie. V bežnej prevádzke dosahoval Concorde zisky len občas. Okrem rekordných výkonov v nadzvukových letoch bol najvýznamnejší prínos lietadla z hľadiska technického pokroku v leteckom priemysle (spolu s jeho sovietskym náprotivkom Tupolev 144), z ktorého dodnes ťažia výrobcovia lietadiel.

Vybavenie paluby pre cestujúcich

Paluba Concordu

Maximálna kapacita lietadla bola 144 osôb. Sedadlá mohli byť usporiadané rôzne v štvorradoch. Paluba bola vybavená toaletami a dvomi kuchyňami. Pod prednou a zadnou časťou paluby bol priestor pre batožinu. Príručná batožina na palube nebola povolená. Spoločnosť British Airways prevádzkovala lietadlo so 40-miestnou prednou a 50-miestnou zadnou kabínou, kde hostí obsluhovala 6-členná posádka. Na palube existovala len jedna trieda (Concorde Class), letenky boli približne o 20 % drahšie ako letenky prvej triedy v podzvukových lietadlách. Veľmi stiesnený priestor na sedenie bol vykompenzovaný koženými sedadlami a luxusnou kuchyňou, ktorá sa podávala v porceláne a samozrejme so šampanským.

Letová dráha a letová výška

Pri lete z Londýna do New Yorku letel Concorde do výšky 8 400 m podzvukovou rýchlosťou, potom južne od Bristolu zapol prídavné spaľovanie – forsáž a stúpal ďalej, aby zrýchlil na nadzvukovú rýchlosť, ktorú dosiahol približne nad ostrovom Lundy. Takto sa predchádzalo tomu, aby zvukové vlny a zvukový ráz pri prekonávaní nadzvukovej rýchlosti zasiahli pevninu. Concorde zrýchlil ďalej na mach 1,7, vypol dodatočné spaľovanie a pri dosiahnutí výšky 15 000 m dosiahol rýchlosť Mach 2-(2450,088km/h), pričom počas letu ďalej mierne stúpal až na 17 700 m. Čo trvalo až do začiatku klesania na pristátie. Na porovnanie podzvukové dopravné lietadlá lietajú vo výškach 12 000 m až 13 500 m.

Kokpit a výhľad z kabíny

pristávajúci Concorde so sklopeným zobákom

Kokpit Concordu

Nos lietadla tvorí hydraulicky sklápateľný 'zobák' s priehľadným priezorom. Pri rýchlostiach nad 460 km/h sa 'zobák' a ochranný štít vyrovnali do vodorovnej polohy na zníženie aerodynamického odporu. V tejto polohe mal pilot počas letu obmedzený výhľad dopredu. Vo výškach pod 3 000 metrov a rýchlosti okolo 460 km/h sa 'zobák' sklopil o 5°, čo zabezpečovalo dobrý výhľad dopredu. Pri pristávaní bol 'zobák' sklopený o 12° a umožnil tak pilotovi optimálny výhľad pri vysunutom podvozku. Kokpit v Concorde leží 11,4 m pred prvým podporným kolesom, čo znamená, že pri odbočení na štartovaciu dráhu je kabína pilota ďaleko za okrajom dráhy. Kapitán a kopilot sedia v kabíne vedľa seba, zatiaľ čo letový inžinier sedí na otočnej stoličke za kopilotom.

Vyrobené lietadlá Concorde

Uvedené sú len komerčne nasadené stroje,

Tovarné číslo	Imatrikulácia	Prvý let	Počet pristátí	Počet nalietaných hodín	Posledný let	Aktuálne umiestnenie
203	F-BTSC	19750131 31. 1. 1975 Toulouse	3 978	11 989	20000725 25. 7. 2000 AF4590 Charter	Zničený pri havárii v Paríži, trosky uložené na letisku Charlesa de Gaullae, Paríž, Francúzsko
204	G-BOAC	19750227 27. 2. 1975 Filton–Fairford	7 727	22 260	20031031 31. 10. 2003 LHR - MAN	Letisko Manchester, Spojené kráľovstvo
205	F-BVFA	19751027 27. 10. 1975 Toulouse	6 780	17 824	20030612 12. 6. 2003 CDG - IAD	Smithsonian Museum‘s Dulles Airport, Washington, D.C., USA
206	G-BOAA	19751105 5. 11. 1975 Filton–Fairford	8 064	22 769	20000812 12. 8. 2000 JFK - LHR	Škótske múzeum letectva v Edinburghu, Spojené kráľovstvo
207	F-BVFB	19760306 6. 3. 1976 Toulouse	5 473	14 771	20030624 24. 6. 2003 AF4406	Auto & Technik Museum Sinsheim, Nemecko
208	G-BOAB	19760518 18. 5. 1976 Filton–Fairford	7 810	22 297	20000805 15. 8. 2000 BA002P	Letisko Londýn Heathrow, Londýn, Spojené kráľovstvo
209	F-BVFC	19760719 19. 7. 1976 Toulouse	4 358	14 322	20030627 27. 6. 2003 AF6903	Továreň Airbus, Toulouse, Francúzsko
210	G-BOAD	19770317 17. 3. 1977 Filton–Fairford	8 406	23 397	20031117 17. 11. 2003 LHR–BGI	Múzeum na lietadlovej lodi USS Intrepid, New York, USA
211	F-BVFD	19770210 10. 2. 1977 Toulouse	1 929	05814 5 814	19820527 27. 5. 1982 AF4586 Charter	Poškodený pri pristátí v Dakare 11/1977, zošrotovaný 1994, špička v zbierke amerického milionára
212	G-BOAE	19770317 17. 3. 1977 Filton–Fairford	8 383	23 376	20031117 17. 11. 2003 LHR–BGI	Grantley Adams International Airport, Barbados
213	F-BTSD	19780626 26. 6. 1978 Toulouse	5 135	12 974	20030614 14. 6. 2003 AF380Y	Letisko Le Bourget, Paríž, Francúzsko
214	G-BOAG	19780421 21. 4. 1978 Filton–Fairford	5 633	16 239	20031105 5. 11. 2003 JFK–BFI	Múzeum letectva, Seattle, USA
215	F-BVFF	19781226 26. 12. 1978 Toulouse	4 259	12 421	20000611 11. 6. 2000 AF4586 Charter	Letisko Charlesa de Gaulla, Paríž, Francúzsko
216	G-BOAF	19790420 20. 4. 1979 Filton–Fairford	6 045	18 257	20031126 26. 11. 2003 LHR–Filton	Bristol Aviation Heritage Centre, Spojené kráľovstvo

Technické údaje

• Pohonné jednotky: štyri prúdové motory Rolls-Royce/SNECMA-Olympus-593-Mk-610-Turbojet s prídavným spaľovaním každý s ťahom 19.312 kp 4 x 189,39 kN = 757,56 kN a inštalovaným vychyľovačom výstupných plynov.
• Podvozok: Hlavný podvozok od výrobcu Messier-Hispano s dvojitými kolesami a Dunlop-Carbon-kotúčové brzdy s jednotkami s antiblokovacím systémom SNECMA-SPAD.
• Maximálna rýchlosť: Mach 2,2 – zodpovedá 2 690 km/h vo výške 20 000 m nad morom a 2 336 km/h vo výške 15 000 m n. m.
• Cestovná rýchlosť: 2 179 km/h
• Letová výška: až do 18 000 m
• Dolet pri maximálnom zaťažení: 6 667 km
• Prázdna hmotnosť: 78 900 kg
• Maximálna vzletová hmotnosť: 185 000 kg
• Maximálna pristávacia hmotnosť: 111 130 kg
• Rozpätie krídel: 25,50 m
• Dĺžka: 62,10 m
• Posádka: 9 členov
• Počet sedadiel: 100 (British Airways)
• Max. teplota vonkajšieho povrchu lietadla pri rýchlosti Mach 2
  • nos lietadla: 127 °C
  • zadná časť trupu lietadla: 92 °C
• Objem nádrže: 119 500 litrov
• Spotreba paliva:
  • 25 680 litrov/h
  • 13,2 kg/km
  • 0,17 litrov/km (spotreba prepočítaná na jedného pasažiera)
• Dĺžka vzletovej dráhy: 3 600 m
• Dĺžka pristávacej dráhy: 2 200 m
• Cena lietadla: 46 miliónov USD (1977)
• Cena letenky Paríž – New York (2003): spiatočná 10 507 USD, jednosmerná 6 340 USD

Pozri aj

Porovnateľné druhy lietadiel:

• Boeing 2707
• Tupolev Tu-144
• Tupolev Tu-244
• Tupolev Tu-444

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Concorde

Externé odkazy

• Concorde Supersonic Jet (po anglicky)
• Concorde SST (po anglicky)
• BA Oslava Concordu (po anglicky)
• Auto & Technikmuseum Sinsheim
• Záverečná správa francúzskej komisie k príčine zrútenia Concordu (po anglicky)
• "Farewell to Concorde" (BBC)
• Guided tour of Concorde in Toulouse
• NYC Intrepid Museum
• Airport 79: The Concorde
• Concorde Affaire
• Aircraft-Info.net - Concorde
• Concorde na letisku v Manchestri (Anglicko)
• National Museums of Scotland: Concorde at the Museum of Flight
• Concorde SST Tribute
• Concorde Tribute Page
• Detailné skúsenosti pasažierov opisy/fotky
• BA001 Trip Report & Concorde fan page
• Množstvo videí štartu a pristávania concordu
• Concorde webstránka

Literatúra

• Jeremy Clarkson: I Know You Got Soul (2004), ISBN 0-7181-4729-4

Portál letectvo