A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Džalájírovci جلايريان Džalájíríján
| |||||||||
Geografia
| |||||||||
Obyvateľstvo | |||||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||||
Štátny útvar | |||||||||
dedičná monarchia, v neskoršom období presnejšie sultanát
| |||||||||
|
Džalájírovci[1] (iné prepisy:Dželairovci[1], Džalájirovci[2][3], Džalairidovci[3]) bola dynastia mongolského pôvodu vládnuca na území dnešného Iránu (1358 – 1393/1401) a Iraku (1336 – 1432).[3]
História dynastie
Na výslnie dejín sa Džalájírovci pomenovaní podľa rovnomenného kmeňa dostali po tom, čo sa v Perzii v roku 1335 rozpadla ríša Ílchánov. Zakladateľom dynastie bol ilchánsky veľmož Hasan Buzurg (Veľký Hasan), ktorý sa ujal moci v Bagdade.[2] Jedným z ďalších rodov, ktoré sa osamostatnili po rozpade Ílchanátu boli Čúpánovci, ktorých príslušník Hasan Küčük v roku 1338 Hasana pri Naušahre porazil a dobyl Tabríz a Azerbajdžan. Moci v Iraku a Iráne sa mu však už ujať nepodarilo, a následne za vlády jeho brata Malik Ašrafa Čúpánovci podľahli Zlatej Horde.
Džalájírovci v tomto období oficiálne tiež uznali nadvládu Zlatej Hordy a jej vládcu Džani Bega. K obnove mongolskej moci v Perzii však už nedošlo, a naopak, Uvajsovi sa podarilo postupne získať späť stratené územia Tabrízu (1358) a územie Azerbajdžanu (1360). Úspešné boli aj Uvajsove boje na východe proti Muzaffarovcom v rokoch 1361 až 1364, avšak už krátko po nich musel riešiť sériu vzbúr na svojom území, medzi nimi mimo iné nárast moci karakojunluských Turkménov.[4] Obdobie narozdiel od posledných rokov Ílchanátu prialo umeniu, medzi básnikmi vynikli Ubajd-i-Zakání, či Salmán Savadží.[2]
Po Uvajsovej smrti sa moci ujal jeho syn Hasan, ktorý však bol krátko na to zavraždený nespokojnými emírmi a nahradený Husajnom. Husajnova moc však bola slabá a plne sa spoliehal na pomoc emírov, najmä jeho vojenského veliteľa Ádila, ktorý potlačil karakojunluskú moc (1377). Problémy Husajnovi spôsobili aj jeho bratia, ktorí po prevrate získali obrovskú moc. Kým Ádil v Husajnovom mene bojoval proti jeho vzbúrenému bratovi Alímu, jeho druhý brat Ahmad Husajna zabil a pokúsil sa prevziať moc. Ádil sa proti Ahmadovi spolu s jeho ďalším bratom Bajazidom postavili, no museli ustúpiť.[4]
Nové problémy pre ríšu nastali po tom, čo do Perzie v 80. rokoch 14. storočia vtrhol Tímúr, ktorí miestnych vládcov buď vyhnal, alebo ustanovil za svojich vazalov. Džalájírovec Ahmad už nestihol po ťažkom období svoju moc skonsolidovať, a pod tlakom sa musel z perzských krajín stiahnuť do Bagdadu. Do Perzie a Iraku sa Tímúr vrátil v roku 1393, keď rozvrátil ríšu Muzaffarovcov a Ahmada z Bagdadu vyhnal do mamlúckej Sýrie, kde hľadal pomoc u sultána Barkúka. Do Bagdadu sa Ahmad vrátil po roku 1398, keď sa Tímúr musel venovať udalostiam v Indii, ale už v roku 1400 bol znovu porazený. Po Timúrovej smrti v roku 1405 Džalájírovci opäť osamostatnili. Spolu s nimi však nezávislosť získal aj ich rival Kara Kojunlu, ktorého zakladateľ Bajrám Chvádža si už po smrti Džalájírovca Uvajsa vytvoril panstvo v Mosule. Už v roku 1410 bol preto Ahmad z Bagdadu znovu vyhnaný, tentoraz Kara Júsufom z Kara Kojunlu.[5][6] Po páde Bagdadu zostali Džalájírovci pri moci len v južnej Mezopotámii v okolí Basry, kde sa udržali pri moci do roku 1432, keď bol Husajn II. porazený Kara Kojunlu v bitke o al-Hillu.[4]
Zoznam panovníkov
- Hasan Buzurg (1336 – 1356)
- Uvajs I. (1356 – 1374)
- Hasan (1374)
- Husajn I. (1374 – 1382)
- Bajazid (1382 – 1383)
- Ahmad (1382 – 1410)
- Šáhvalad (1410 – 1411)
- Mahmúd (1411 – 1415)
- Uvajs II. (1415 – 1421)
- Muhammad (1421 – 1422)
- Mahmúd II. (1422 – 1424)
- Husajn II. (1424 – 1432)
Referencie
- ↑ a b Kara Kojunlu In: Encyclopaedia Beliana . Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online. ISBN 978-80-556-0487-9.
- ↑ a b c TAUER, Felix. Svět islámu. Dějiny a kultura. 2. Vyd. Praha : Vyšehrad, 2006. ISBN 80-7021-828-2. S. 198.
- ↑ a b c Historica. Jedinečný atlas svetových dejín s viac ako 1200 mapami. Bratislava : Slovart, 2011. 512 s. ISBN 978-80-556-0487-9. S. 351, 354.
- ↑ a b c DJALAYIR, DJALAYIRID In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. B. Lewis, CH. Pellat, J. Schacht. 2nd. Ed. Vol. II. C – G. Leiden : BRILL, 1991. ISBN 90-04-07026-5. S. 401 – 402. (po anglicky)
- ↑ Tauer, str. 235
- ↑ Kara Júsuf In: Encyclopaedia Beliana . Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online. ISBN 978-80-556-0487-9.
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Seznam perských panovníků na českej Wikipédii. Ide o údaje v sekcii Zoznam panovníkov.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk