A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Denis Diderot | |
francúzsky filozof, estetik a spisovateľ | |
Narodenie | 5. október 1713 Langres, Francúzsko |
---|---|
Úmrtie | 31. júl 1784 (70 rokov) Paríž, Francúzsko |
Podpis | |
Odkazy | |
Webstránka | denis-diderot.com |
Projekt Guttenberg | Denis Diderot (plné texty diel autora) |
Commons | Denis Diderot |
Denis Diderot (* 5. október 1713, Langres, Francúzsko – † 31. júl 1784, Paríž) bol francúzsky filozof, estetik a spisovateľ, jeden z popredných osvietencov encyklopedistov, hlavný redaktor encyklopédie Encyclopédie ou Dictionnaire raisonné des sciences, des arts et des métiers.
Život
Narodil sa v Langres, Champagne vo Francúzsku. Jeho rodičia boli Didier Diderot (1685-1759), nožiar a Angélique Vigneron (1677-1748). Traja z piatich súrodencov sa dožili dospelosti, Denise Diderot (1715-1797), ich najmladší brat Pierre-Didier Diderot (1722-1787) a ich sestra Angélique Diderot (1720-1749). Podľa Arthura McCandlessa Wilsona, Denis Diderot veľmi obdivoval jeho sestru Denise, niekedy o nej hovoril ako o "ženskom Sokratovi".
Diderot začal jeho oficiálne štúdium na jezuitskej univerzite v Langres, kde získal magisterský titul vo filozofii v roku 1732. Potom nastúpil na Collège d'Harcourt na Parížskej univerzite. V roku 1735 sa zriekol nápadu vstúpiť do cirkvi a namiesto toho sa rozhodol študovať na Parížskej univerzite právo. Jeho štúdium práva, ale bolo krátkodobé a v skorých 40. rokoch 18. storočia sa rozhodol stať sa spisovateľom a prekladateľom. Kvôli tomu, že sa nechcel venovať ani jednej z profesií, ktoré vyštudoval, ho otec vydedil a nasledujúcich desať rokov žil bohémskym štýlom života. V 40. rokoch 18. storočia napísal veľa jeho najznámejších kníh, vrátane románu z roku 1748 Indiskrétne klenoty.
V roku 1742 sa spriatelil so Jeanom-Jacquesom Rousseauom, ktorého stretol počas sledovanie šachu a pitia kávy v Café de la Régence. V roku 1743 si ešte viac odcudzil svojho otca tým, že si zobral za ženu Antoinette Champion (1710-1796), zbožnú rímskokatolíčku. Pár bol považovaný za nevhodný kvôli nízkemu spoločenskému postaveniu Antoinette, jej slabému vzdelaniu, stavu bez otca a nedostatku majetku. Bola o približne tri roky staršia od Diderota. V októbri 1743 splodili ich prvé dieťa, dievča. Jej meno bolo Angélique, pomenovaná po Diderotovej mŕtvej mame a sestre. Smrť jeho sestry, mníšky, v kláštore asi ovplyvnilo jeho názor na náboženstvo. Je predpokladané, že ona bola jeho inšpiráciou na napísanie románu Mníška, v ktorom znázorňuje ženu, ktorá je nútená vstúpiť do kláštora, kde trpí v rukách ostatných mníšok.
Diderot väčšinu jeho kariéry zápasil s financiami a získal veľmi málo uznania za jeho zásluhy, vrátane členstva vo Francúzskej akadémii. Jeho bohatstvo sa podstatne polepšilo v roku 1766, keď Katarína II., ktorá počula o jeho problémoch s majetkom, mu zaplatila 50 000 frankov, aby sa stal jej knihovníkom. V tejto pozícii zostal dokonca jeho života a zostal pár mesiacov v Svätopeterskej pevnosti v Petrohrade v rokoch 1773 a 1774.
Filozofické dielo
Diderot vytvoril filozofiu prírody, v ktorej sa prejavuje jeho zmysel pre konkrétne javy a experimentálne bádanie. S tým súvisí jeho záujem o biologické vedy – až do tej miery, že matematika uňho stráca prvoradé postavenie, ktoré mala u Reného Descarta.
Diderot bol spočiatku deista, nakoniec však vyznáva materialistický monizmus, podľa ktorého jednota hmoty spočíva v kontinuite, ktorá spája najjednoduchšie spôsoby existencie s najzložitejšími.
V roku 1751 Diderot spoluvytvoril so Jeanom Le Rond d'Alembertom Encyclopédie ou Dictionnaire raisonné des sciences, des arts et des métiers. Bola to prvá encyklopédia, ktorá obsahovala články od mnohých prispievateľov a bola prvá, ktorá opísala mechanické umenie. Jej svetský charakter, ktorý zahrňoval skeptické články o Ježišových zázrakoch, nahneval aj náboženské aj vládne orgány; v roku 1758 bola zakázaná katolíckou cirkvou a v roku 1759 aj francúzskou vládou, ale tento zákaz nebol striktne presadzovaný. Mnoho z pôvodných prispievateľov odišlo z tohto projektu ako výsledok všetkých jeho kontroverzií a niektorí boli dokonca uväznení. d'Alembert odišiel v roku 1759, čím spravil Diderota jediným redaktorom. Diderot sa taktiež stal jej hlavným redaktorom s okolo 7 000 článkami. Pokračoval s týmto projektom až do roku 1765. Koncom jeho angažovania v jej písaní bol čoraz viac zúfalý a cítil, že celý tento projekt bol strata času. Napriek tomu je Encyclopédie ou Dictionnaire raisonné des sciences, des arts et des métiers považovaná za jedného z predchodcov Francúzskej revolúcie.
Diderotova reputácia v literatúre spočívala hlavne na jeho hrách a jeho účasti na vytvorení Encyclopédie. Mnoho z jeho diel, vrátane diel Jakub fatalista, Rameauov synovec, Hercov paradox a D'Alembertov sen, bolo vydaných až po jeho smrti.
Dielo (v prekladoch)
- Setkání s filozofem (Výbor z díla). Praha : Mladá fronta, 1984. 192 s.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Denis Diderot
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Denis Diderot
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Denis Diderot na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Éliane Escoubasová
Émile Durkheim
Émilie du Châtelet
Étienne Cabet
Étienne Gilson
Étienne Tassin
Adolphe Franck
Alain Finkielkraut
Alanus ab Insulis
Albert Camus
Albert Saský (filozof)
Alexandre Kojève
Alexandre Koyré
Alexis de Tocqueville
Alfred Loisy
Amalrich z Bene
André Glucksmann
André Scala
Antoine Arnauld
Antoine Augustin Cournot
Antoine Louis Claude Destutt de Tracy
Auguste Comte
Bartolomej Angličan
Bernard z Clairvaux
Blaise Pascal
César Chesneau Dumarsais
Catherine Chalierová
Charles-Louis Dumas
Charles Bernard Renouvier
Charles de Secondat, Baron de Montesquieu
Claude-Adrien Helvétius
Claude Adrien Helvétius
Claude Lévi-Strauss
Claude Tresmontant
Cornelius Castoriadis
Denis Diderot
Emmanuel Lévinas
Erich z Auxerre
Ernest Renan
Etienne Bonnot de Condillac
Ferdinand Alquié
Fernand Braudel
Frédéric Mistral
Françoise Bonardelová
Françoise Dasturová
François Marie Charles Fourier
Gérard Genette
Gabriel Bonnot de Mably
Gabriel Honoré Marcel
Gabriel Madinier
Gaston Bachelard
Gaunilo
Georges Eugène Sorel
Georges Gurvitch
Gilles Deleuze
Henri Bergson
Henri Berr
Henri de Saint-Simon
Henri Poincaré
Henry Duméry
Henry Le Roy
Hughes Felicité Robert de Lamennais
Hyppolite Taine
Ján Kalvín
Ján Roscellinus
Jacques Derrida
Jacques Maritain
Jean-François Lyotard
Jean-Jacques Rousseau
Jean-Paul Sartre
Jean-Pierre Zarader
Jean Antoine Condorcet
Jean Baptiste René Robinet
Jean Baudrillard
Jean Bodin
Jean Buridan
Jean de Gerson
Jean de La Bruyère
Jean de Silhon
Jean Guitton
Jean Hyppolite
Jean le Rond d’Alembert
Jean Meslier
Joseph Arthur de Gobineau
Joseph Maria de Maistre
Jules Chaix-Ruy
Julia Kristevová
Julien Offray de La Mettrie
Kostas Axelos
Léger-Marie Deschamps
Léon Brunschvicg
Louis Althusser
Louis Claude de Saint-Martin
Louis de la Forge
Louis Gabriel Ambroise de Bonald
Louis Lavelle
Lucien Febvre
Lucien Goldmann
Lucien Lévy-Bruhl
Maine de Biran
Marc Bloch
Maurice Blondel
Maurice Merleau-Ponty
Maurice Nédoncelle
Michel de Certeau
Michel de Montaigne
Michel Foucault
Michel Hulin
Michel Serres
Mikel Dufrenne
Mikuláš z Oresme
Morelly
Nicolas Boileau
Nicolas Chamfort
Nicolas Malebranche
Noví filozofi
Octave Hamelin
Odon z Cluny
Paul Émile Maximilien Littré
Paul Hazard
Paul Heinrich Dietrich von Holbach
Paul Ricœur
Paul Virilio
Peter Aureoli
Petrus Ramus
Pierre Abélard
Pierre Bayle
Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux
Pierre Charron
Pierre Gassendi
Pierre Jean Georges Cabanis
Pierre Joseph Proudhon
Pierre Louis Maupertuis
Pierre Teilhard de Chardin
Régis Debray
Raymond Aron
Raymond Polin
Raymond Ruyer
René Alleau
René Descartes
René Girard
René Le Senne
René Thom
Roger Garaudy
Roland Barthes
Siger Brabantský
Simone de Beauvoirová
Simone Weilová
Sophie Germainová
Sylvain Maréchal
Théodore Dézamy
Victor Cousin
Viliam zo Champeaux
Vincent Descombes
Voltaire
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk