Deoxyuridínmonofosfát

	Deoxyuridínmonofosfát
	Deoxyuridínmonofosfát
	Deoxyuridínmonofosfát
	Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	C9H13N2O8P
	Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť	308,182 g/mol
	Ďalšie informácie
Číslo CAS	964-26-1
	Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. ; Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
	Chemický portál

Deoxyuridínmonofosfát (dUMP), tiež známy ako kyselina deoxyuridylová alebo jej konjugovaná báza deoxyuridylát, je deoxynukleotid. Skladá sa z bázy uracilu, deoxyribózy a fosfátovej skupiny.

dUMP je intermediát v metabolizme deoxyribonukleotidov.

Biosyntéza

dUMP je forma uridínmonofosfátu (UMP), v ktorej je ribóza nahradená deoxyribózou. Na 2' uhlíku ribózy je teda hydroxylová skupina nahradená atómom vodíka, čím vzniká deoxyribóza. dUMP je prekurzorom deoxytymidínmonofosfátu (dTMP), ktorý vystupuje pri biosyntéze nukleotidov DNA.^[1]

Syntéza dUMP je niekoľkokrokový proces, ktorý začína UMP, produktom pyrimidínovej biosyntézy.^[2] Enzým nukleozidmonofosfátkináza premieňa UMP a adenozíntrifosfát (ATP) na uridíndifosfát (UDP) a adenozíndifosfát (ADP).

Enzým ribonukleotidreduktáza spustí pri nadbytku ATP reťazovú reakciu s UDP, ktorá katalyzuje tvorbu deoxyuridíndifosfátu (dUDP), ktorý sa potom mení na deoxyuridíntrifosfát (dUTP), potom na dUMP vďaka pridaniu alebo odobratiu fosfátových skupín.^[3]

Referencie

↑ BERG, J. M.; TYMOCZKO, J. L.; STRYER, L.. Biochemistry. 5th. vyd. New York : W H Freeman, 2002. ISBN 978-1-4641-2610-9.
↑ SHAMBAUGH, G. E.. Pyrimidine biosynthesis. The American Journal of Clinical Nutrition, June 1979, s. 1290–1297. DOI: 10.1093/ajcn/32.6.1290. PMID 35970.
↑ GARRETT, Reginald H.; GRISHAM, Charles M.. Biochemistry. 6th. vyd. Belmont, CA : Brooks/Cole, Cengage Learning, 2013. ISBN 9781133106296. S. 949.

Pozri aj

dCMP deamináza

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Deoxyuridine monophosphate na anglickej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] BERG, J. M.; TYMOCZKO, J. L.; STRYER, L.. Biochemistry. 5th. vyd. New York : W H Freeman, 2002. ISBN 978-1-4641-2610-9.

[2] SHAMBAUGH, G. E.. Pyrimidine biosynthesis. The American Journal of Clinical Nutrition, June 1979, s. 1290–1297. DOI: 10.1093/ajcn/32.6.1290. PMID 35970.

[:2-3] GARRETT, Reginald H.; GRISHAM, Charles M.. Biochemistry. 6th. vyd. Belmont, CA : Brooks/Cole, Cengage Learning, 2013. ISBN 9781133106296. S. 949.

[1]

[2]

[3]