Schéma fungovania Genetického kódu: Bielkoviny sú kódované jedným z dvojice vlákien DNA, pričom tri za sebou idúce bázy (triplet) kódujú jednu aminokyselinu (napr. prvá trojica GCA kóduje alanín)

Genetický kód je sústava biologicky podmienených pravidiel (pozostáva zo 64 kodónov), podľa ktorých sa k jednotlivým kodónom priraďujú určité proteinogénne aminokyseliny. Poradie nukleotidov v nukleových kyselinách tak riadi poradie aminokyselín v molekule bielkoviny. Nukledotidy v RNA existujú 4, adenín (A), guanín (G), cytozín (C) a uracil (U). V prípade DNA je namiesto uracilu – tymín (T). V genetickom kóde kódujú tri bázy, tvoriace kodón, 1 aminokyselinu.

Vlastnosti genetického kódu

• Genetický kód je degenerovaný: teda, rovnaká aminokyselina môže byť kódovaná niekoľkými rôznymi kodónmi. Je to dané tým, že trojice 4 rôznych nukleotidov je možné skombinovať až do 64 variácií a proteinogénnych aminokyselín je len 20. Pri niektorých aminokyselinách sú dôležitejšie prvé dve bázy, kým posledná môže byť ľubovolná. Napr. trojice CCC, CCU, CCA aj CCG kódujú prolín, alebo trojice GUC, GUU, GUA aj GUG kódujú valín (pozri tabuľku). Táto degenerácia umožňuje tzv. tichú mutáciu (napr. zámenu posledného z trojice nukleotidov), pri ktorej nedochádza k zámene aminokyseliny.

• Genetický kód je univerzálny: pri všetkých organizmoch majú jednotlivé kodóny rovnaký kódovací zmysel. Neplatí to však úplne.
• Genetický kód je tripletový: teda každý kodón sa skladá z troch nukleotidových báz.
• Genetický kód sa neprekrýva: každý nukleotid je súčasťou len jedného kodónu.

Jeden kodón môže kódovať viac aminokyselín v prípade, že sú prítomné špecifické hydroxylové skupiny.

Začiatok a koniec kódu

Existujú dva špecifické kodóny, ktoré určujú začiatok a koniec daného kódu (t. j. génu pre nejakú bielkovinu). Začiatok je určený tvz. iniciačným kodónom AUG (ktorý súčasne, ak sa nachádza aj na iných miestach kódu kóduje aminokyselinu metionín). Koniec daného kódu je daný jedným z trojice kodónov UAA, UAG alebo UGA, ktoré nekódujú žiadnu aminokyselinu a označujeme ich ako terminačné kodóny (alebo stop kodóny).

Zoznam kodónov a príslušných aminokyselín

Biologický portál