Dolnojizerská tabule
geomorfologický podcelok
Jizera a náhon pri Dražiciach
Štát	Česko
Nadradená jednotka	Jizerská tabule
Susedné jednotky	Středojizerská tabule Ralská pahorkatina Dolnooharská tabule Středolabská tabule Jičínská pahorkatina
Podradené jednotky	Košátecká tabule Vrutická pahorkatina Luštěnická kotlina Jabkenická plošina[1]
Najvyšší bod	bezmenná kóta
- výška	320 m n. m.
Rozloha	518 km² (51 800 ha)
Geologické zloženie	ílovec, slieňovec, pieskovec
Dolnojizerská tabule na mape Česka
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál
Súradnice: 50°17′40″S 14°45′56″V / 50,2944444°S 14,7655556°V / 50.2944444; 14.7655556

Dolnojizerská tabule je podcelok v južnej a juhozápadnej časti Jizerskej tabule. Zaberá časti okresov Mladá Boleslav, Mělník a Nymburk v Stredočeskom kraji. Podcelok sa rozkladá medzi sídlami Mělník a Liběchov na západe, Lysá nad Labem na juhu, Rožďalovice na východe a Mladá Boleslav na severe. Najvýznamnejším sídlom vnútri podcelku je mesto Benátky nad Jizerou.

Charakteristika územia

Podcelok je mierne členitou pahorkatinou tvorenou turónskymi pieskovcami a vrchnoturónskymi až coniackými slieňovcami a ílovcami, na ktorých vznikla sedimentárna štruktúrna stupňovina s plošinami a kryopedimentami, na západe je rozčlenený výraznými údolnými zárezmi, na východe a juhovýchode s akumulačným povrchom staropleistocénnych riečnych terás. Územie je pokryté kultúrnou krajinou s prevahou menších obcí, značné percento pôdy je obrábané, na piesočnatých pôdach sa rozkladajú prevažne borovicové lesy.^[2]

Poloha

Podcelok má zhruba tvar vrcholu naklonenej šipky, ktorej osou je tok rieky Jizery. Celok susedí na severe so sesterským podcelkom - Středojizerskou tabulou, západné rameno šipky v povodí Košáteckého potoka a dolnej Pšovky susedí s Ralskou pahorkatinou a pri Mělníku krátko s Dolnooharskou tabulou. Južný vrchol šipky, blížiaci sa sútoku Jizery s Labem, a východné rameno šipky v povodí hornej Vlkavy, susedí so Středolabskou tabulou, východné rameno ďalej na sever ešte s Jičínskou pahorkatinou.

Geomorfologické členenie

Podcelok Dolnojizerská tabule (podľa triedenia Jaromíra Demka VIB-2B) má v geomorfologickom členení ďalšie štyri okrsky:^[2]

• Košátecká tabule (VIB-2B-1)
• Luštěnická kotlina (VIB-2B-2)
• Jabkenická plošina (VIB-2B-3)
• Vrutická pahorkatina (VIB-2B-4)

Kompletné geomorfologické členenie celej Jizerskej tabule uvádza nasledujúca tabuľka:

Významné vrcholy

• Kurfirstský vrch (303 m), kosatčeky tabule
• Horka (290 m), Košátecká tabule
• Chloumeček (282 m), Košátecká tabule
• Hlavnov (258 m), Jabkenická plošina
• Benátecký vrch (251 m), Vrutická pahorkatina
• Šibák (228 m), Vrutická pahorkatina
• Kobylí hlava (215 m), Košátecká tabule

Najvyšším bodom podcelku je bezmenná kóta (320 m) v Košáteckej tabuli, severovýchodne od Nebužiel, pri hranici so Středojizerskou tabulou.

Referencie

1. ↑ BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.
2. ↑ ^{a b} DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.

Pozri aj

• Geomorfologické členenie Česka
• Zoznam geomorfologických celkov v Česku

Externé odkazy

• Geomorfologická mapa na Mapy.nature.cz
• Sústava Česká tabule na Geography.upol.cz
• Geomorfologické členenie na Treking.cz

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolnojizerská tabule na českej Wikipédii.