Dom Klianti (Къща Клианти)
Dom Georgiho Kliantiho
meštiansky dom plovdivského typu
celkový pohľad na budovu z juhozápadu
Štát	Bulharsko
Oblasť	Plovdiv
Okres	Plovdiv
Mesto	Plovdiv
Rajón	Centralen
Súradnice	42°08′51.08″S 24°45′08.45″V / 42,1475222°S 24,7523472°V / 42.1475222; 24.7523472
Štýl	bulharský obrodenecký barok
Vznik	1816
Začiatok výstavby	stred 18. storočia
Pre verejnosť	turisticky prístupný
Stav	reštaurovaný
Wikimedia Commons: Klianti house
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Dom Klianti, alebo Kliantiho dom (bulh. Къща Клианти – Kăšta Klianti),^[1][2][3][4] známy aj ako Dom Georgiho Kliantiho (bulh. Къщата на Георги Клианти – Kăštata na Georgi Klianti)^[5] je obrodenecký meštiansky dom v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.^[1][2][3][4] Kultúrna pamiatka národného významu.^[5][6] Patrí medzi kultúrne pamiatky v Plovdive, ktoré boli vybrané pre digitalizáciu v rámci projektu, ktorý bol spolufinancovaný Európskou úniou.^[7]

Lokalita

Dom Klianti leží v centrálnej časti mesta Plovdiv v hraniciach architektonicko-historickej rezervácie Starý Plovdiv^[2] na ulici „Todor Samodumov“ (bulh. улица „Тодор Самодумов“, doslova ulica Todora Samodumova) č. 3^[4] vo vrcholovej časti pahorku Džambaz tepe v susedstve budov Ritorovho domu, Lamartinovho domu, Antovovho domu a Žltej školy, ktoré sú všetky kultúrnymi pamiatkami národného významu a s ktorými tvorí unikátny architektonický ansábel.^[2]

Dejiny

S výstavbou budovy sa začalo v strede 18. storočia,^[2][4] čo z domu robí jeden z najstarších domov z obdobia bulharského národného obrodenia nielen v rámci architektonicko-historickej rezervácie Starý Plovdiv,^[1][2][4] ale aj v rámci celého Bulharska.^[1] V priebehu výstavby bol zároveň niekoľkokrát prestavovaný^[2] a tak k jeho dokončeniu v súčasnej podobe došlo v roku 1816.^[1] V tomto čase bol dom majetkom pogréčteného Bulhara Georgiho Kliantiho (alebo Kleantisa) – pôvodne Georgiho Christova.^[3][1] V roku 1817 bola vyzdobený interiér budovy.^[1][2]

V roku 1846 bol dom reštaurovaný po tom, čo bol vážne poškodený v dôsledku požiaru. Tuto reštauráciu vykonali neznámi bracigovskí staviteľskí majstri, rovnakí ktorí postavili aj Katedrálu svätej Bohorodičky.^[3] V rámci reštaurácie prebehli aj stavebné úpravy. Prízemie bolo rozšírené smerom na sever, pričom tak vznikol krytý dvor.^[1] Od roku 1855 sa v dome (rovnako ako v Kujumdžievovom dome a Georgiadiho dome) začali konať koncerty pianistu Vasilaki Kliantisa (syna Georgiho Kliantiho), ktorý sa v tom čase do Plovdivu vrátil po ukončení štúdií na konzervatóriu vo Viedni.^[3]

12. januára 1878, teda týždeň po oslobodení od osmanskej nadvlády, sa v Kliantiho dome konalo stretnutie medzi predstaviteľmi mesta a ruským vojenským velením, pri ktorom bol oficiálne určený prvý starosta Plovdivu – Atanas Samokovec.^[3] V rokoch 1882 a 1920 prebehli dve prestavby okolitých ulíc, pri ktorých bola časť domu zlikvidovaná a dom tak stratil svoj pôvodný autentický vzhľad,^[3][1] pričom roku 1882 bola zbúraná západná časť budovy a v roku 1920 bola „odrezaná“ časť juhovýchodného uhla budovy.^[1]

V roku 1949 budova získala štatút národnej starožitnosti.^[2][6] V roku 1963 bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky.^[6]

V roku 1971 sa začal výskum spojený s reštauráciou budovy.^[4][2] Tento prvotný výskum a zhotovenie architektonických nákresov budovy mal na starosti architekt Petăr Dikidžiev.^[2]

O trinásť rokov neskôr, v roku 1984, bola začatá druhá etapa, ktorá pozostávala z vyhotovenia nákresov a fotografií výzdoby a cenných umeleckých artefaktov v budove. Tieto práce mal na starosti umelecký reštaurátor Zdzislav Karčevski a jeho tím. Následne v roku 1992 prebehol v budove architektonický výskum, ktorý vykonala architektka Žana Džugalanova z pobočky Trakija Národného inštitútu pre kultúrne pamiatky.^[2]

V roku 1995 bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.^[5]

Medzi rokmi 2005 – 2007 prebehli najväčšie reštauračné práce na budove. Vedenie tímu, ktorý sa reštauraciou zaoberal sa skladalo z architektky Very Kolarovovej, inžiniera Peja Manova, umeleckých reštaurátorov Zdzislava Karčevského a Eleny Krivošievovej a ďalších. Posledná fáza reštaurácie bola vykonaná v rokoch 2013 – 2016 pod vedením architektky Rumiany Projkovovej, umeleckej reštaurátorky Eleny Krivošievovej a reštaurátora so špecializáciou na drevené elementy, Marina Stojanova.^[2] Výskum a reštaurácia, ktoré sa začali v roku 1971 a prebiehali v niekoľkých etapách boli nakoniec úplne dokončené v roku 2017, keď sa konali ešte finálne dokončovacie práce.^[4] V rovnakom roku dom získal prestížne ocenenie Budova roku (bulh. Сграда на годината – Sgrada na godinata) a bol premenený na múzeum.^[4]

Charakteristika

Ide o predstaviteľa^[2][3][4] raného^[4] obrodeneckého nesymetrického domu^[2][3][4] plovdivského typu.^[4] Budova je dvojposchodová.^[2][3]

V súčasnosti sú zachované približne 2/3 z pôvodného domu.^[6]

Interiér

Na prvom poschodí je najzaujímavejším prvkom kryté nádvorie. V severovýchodnej časti tejto miestnosti sa nachádza zreštaurované pôvodné ohnisko nad ktorým sa nachádza baldachýn.^[6]

Druhé poschodie pozostáva z celkovo štyroch miestností – ide o tri spálne, ktoré sa rozprestierajú okolo rozmernej obývacej izby (salónu).^[6] Zaujímavou súčasťou sú dve nízke (výška dosahuje 1,6 metra) skladové miestnosti, ktoré sa nachádzajú pod dvoma hlavnými spálňami^[2][6] v priestore tzv. medziposchodia.^[6] V priestore salónu sa nachádza schodisko, ktoré vedie do dvoch hlavných miestností na prízemí.^[6]

Výzdoba interiéru

Budova je veľmi bohatá na výzdobu, ktorá zahŕňa fresky, drevené stropy zdobené drevorezbou, alafrangy,^[4][3] drevorezbou zdobené dvere, vstavané poličky.^[1] Mnohé z detailov sú unikátne a nie je možné ich vidieť v žiadnom inom plovdivskom obrodeneckom dome.^[4] Väčšina výzdoby pochádza z roku 1817.^[1][2]

Fresková výzdoba zahŕňa predovšetkým rôzne krajinky a monumentálne kompozície rastlinných ornamentov, maľbou sú bohato vyzdobené aj alafrangy.^[1]

Stropy sú považované za najviac a najrozmanitejšie vyzdobené stropy zo všetkých obrodeneckých domov v rámci architektonicko-historickej rezervácie Starý Plovdiv. Výzdoba stropov zahŕňa okrasnú drevorezby spojenú s detailmi zo skla, maľbu a pozlatenie 22 karátovým zlatom. V drevorezbe sa objavujú predovšetkým geometrické motívy a motívy kvetov.^[1]

Múzeum

V súčasnosti (2023) dom funguje ako múzeum predstavujúce architektúru a pôvodnú výzdobu obrodeneckých domov. Múzeum bolo otvorené pre návštevníkov 22. júna 2017, teda štyridsaťšesť rokov po začiatku reštaurácie budovy.^[8]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu^[5]

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č. 4 z roku 1995, pričom ako dôvod ochrany boli stanovené architektonicko-staviteľská a umelecká hodnota budovy. Názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Kăštata na Georgi Klianti (bulh. Къщата на Георги Клианти, doslova Dom Georgiho Kliantiho).^[5]

Galéria

• 

  pohľad na juhovýchodný roh domu

• 

  pohľad na južnú fasádu

• 

  centrálna časť južnej fasády

• 

  detail z južnej fasády

• 

  detail z južnej fasády

• 

  detail zo spodnej časti arkierovito rozšíreného druhého poschodia

• 

  vchod do domu z ulice Todor Samodumov

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dom Klianti