A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Doubrava | |
| rieka | |
 Doubrava pri Ronove
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Zdrojnica | |
| - poloha | južne od Radostína, okres Žďár nad Sázavou |
| - výška | 623,7 m |
| - súradnice | 49°38′06″S 15°51′34″V / 49,6348889°S 15,8595769°V |
| Ústie | do Labe |
| - poloha | pri Záboří nad Labem |
| - výška | 195,8 m |
| - súradnice | 50°01′40″S 15°20′15″V / 50,0278889°S 15,3375278°V |
| Dĺžka | 88,34 km |
| Povodie | 592,4 km² (59 240 ha) |
| Prietok | |
| - priemerný | 3,75 m³/s |
 Povodie a riečna sieť rieky Doubravy
| |
| Wikimedia Commons: Doubrava River | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Doubrava, miestne tiež nazývaná Doubravka,[pozn 1] je rieka pretekajúca okresmi Žďár nad Sázavou, Havlíčkův Brod, Chrudim a Kutná Hora v Česku. Je ľavostranným prítokom Labe. Dĺžka toku rieky je 88,34 km.[1] Plocha povodia meria 592,4 km².[2][pozn 2]
Priebeh toku
Prameň rieky
Pramenná oblasť Doubravy sa nachádza v lesoch západne od Velkého Dářka v okolí obce Radostín. Rieka má viac prameňov. Ako jej hlavný prameň je označovaný potok prameniaci v nadmorskej výške 623,7 m,[1] v rašeliniskách južne od Radostína, ktorý napája rybníky Doubravníček a Doubravník. Pod týmito rybníkmi priteká zľava druhá pramenná vetva odvodňujúca Ranské jazierka. Ako tretí pramenný tok býva označovaný Štírový potok vytekajúci z Malého Dářka, ktoré sa nachádza severovýchodne od Radostína.[3] Tento potok posilňuje tok sprava nad rybníkom Řeka, ktorý s plochou 43,03 ha je najväčšou vodnou plochou v povodí rieky.[1]
Po celej svojej dĺžke tečie prevažne severozápadným smerom. Ústí do Labe západne od Záboří nad Labem v nadmorskej výške 195,8 m.[1]
Geomorfologické členenie
Pramenná časť povodia Doubravy sa nachádza na rozhraní Bítešskej vrchoviny (okrsok Henzlička) a Havlíčkobrodskej pahorkatiny (okrsok Dářská brázda). Bítešská vrchovina je podcelkom Křižanovskej vrchoviny a Havlíčkobrodská pahorkatina je podcelkom Hornosázavskej pahorkatiny. V hornej časti povodia rieka odvodňuje i menšiu časť Sečskej vrchoviny, ktorá je podcelkom Železných hôr a malú časť Žďárských vrchov, kde sa nachádza i najvyšší bod celého povodia, ktorým je Kamenný vrch (803 m). Doubrava odvodňuje jeho západné úbočie prostredníctvom Městeckého potoka. Na hornom toku rieka preteká Havlíčkobrodskou pahorkatinou a zbiera svoje vody z okrskov Dářská brázda, Přibyslavská pahorkatina, Sobíňovský hřbet a Chotěbořská pahorkatina. Na strednom toku od Libice nad Doubravou rieka odvodňuje východnú časť Kutnohorskej plošiny a západný okraj Sečskej vrchoviny. Na dolnom toku rieka vteká do Čáslavskej kotliny, ktorá je podcelkom Středolabskej tabule. V tejto časti povodia zbiera rieka svoje vody tiež v západnej časti Chvaletickej pahorkatiny, ktorá je podcelkom Železných hôr.[3]
Najvyššie vrcholy v povodí
- Kamenný vrch 803 m
- Henzlička 692 m
- Ranský Babylon 673 m
- Vestec 668 m
- Spálava 663 m
Klimatické pomery
Povodie rieky Doubravy sa nachádza v siedmich klimatických oblastiach (podľa Quitta, 1971), pri čom samotná rieka preteká piatimi oblasťami. Najvrchnejšia časť toku až po vtok do rybníka Řeka sa nachádza v chladnej oblasti CH7. Horná časť toku po Libicu nad Doubravou sa nachádza v mierne teplých oblastiach MT2 a MT3. Stredný tok od Libice nad Doubravou až po Žleby sa nachádza v mierne teplých oblastiach MT2 a MT10. Dolný tok od Žlebov až po sútok s Labe preteká mierne teplou oblasťou MT10 a teplou oblasťou T2. Západná časť povodia, predovšetkým horný tok Brslenky (Čáslavky) a ľavostranné prítoky Hostačovky na jej hornom toku pretekajú najskôr studenou oblasťou CH7 a potom mierne teplými oblasťami MT7 a MT9.
Klimatické charakteristiky jednotlivých oblastí nachádzajúcich sa v povodí Doubravy:[4]
| Klimatické charakteristiky | CH7 | MT2 | MT3 | MT7 | MT9 | MT10 | T2 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Počet letných dní | 10–30 | 20–30 | 20–30 | 30–40 | 40–50 | 40–50 | 50–60 |
| Počet dní s priemernou teplotou 10 °C a viac | 120–140 | 140–160 | 120–140 | 140–160 | 140–160 | 140–160 | 160–170 |
| Počet mrazových dní | 140–160 | 110–130 | 130–160 | 110–130 | 110–130 | 110–130 | 100–110 |
| Počet ľadových dní | 50–60 | 40–50 | 40–50 | 40–50 | 30–40 | 30–40 | 30–40 |
| Priemerná teplota v januári (°C) | −3 až −4 | −3 až −4 | −3 až −4 | −2 až −3 | −3 až −4 | −2 až −3 | −2 až −3 |
| Priemerná teplota v júli (°C) | 15–16 | 16–17 | 16–17 | 16–17 | 17–18 | 17–18 | 18–19 |
| Priemerná teplota v apríli (°C) | 4–6 | 6–7 | 6–7 | 6–7 | 6–7 | 7–8 | 8–9 |
| Priemerná teplota v októbri (°C) | 6–7 | 6–7 | 6–7 | 7–8 | 7–8 | 7–8 | 7–9 |
| Priemerný počet dní so zrážkami 1 mm a viac | 120–130 | 120–130 | 110–120 | 100–120 | 100–120 | 100–120 | 90–100 |
| Zrážkový úhrn vo vegetačnom období (mm) | 500–600 | 450–500 | 350–450 | 400–450 | 400–450 | 400–450 | 350–400 |
| Zrážkový úhrn v zimnom období (mm) | 350–400 | 250–300 | 250–300 | 250–300 | 250–300 | 200–250 | 200–300 |
| Počet dní so snehovou pokrývkou | 100–120 | 80–100 | 60–100 | 60–80 | 60–80 | 50–60 | 40–50 |
| Počet dní zamračených | 150–160 | 150–160 | 120–150 | 120–150 | 120–150 | 120–150 | 120–140 |
| Počet dní jasných | 40–50 | 40–50 | 40–50 | 40–50 | 40–50 | 40–50 | 40–50 |
Väčšie prítoky
Najväčším prítokom Doubravy, čo sa týka dĺžky toku a plochy povodia, je riečka Brslenka dlhá 31,4 km[5] s plochou povodia 100,8 km².[2] Nejvodnatejším prítokom je riečka Hostačovka s priemerným prietokom pri ústí 0,43 m³/s.[6] Priemerná hustota riečnej siete Doubravy činí 1,34 km/km².[7] Celkovo sa v povodí Doubravy nachádza 637 vodných tokov v dĺžke do jedného kilometra a 196 vodných tokov v dĺžke 1 až 10 km.[1] Potoky dlhé 10 až 20 km sa v povodí nachádzajú celkovo štyri.[1] V dĺžke 20 až 40 km sa v povodí rieky nachádzajú dva vodné toky.[1]
- Štírový potok, sprava, r. km 82,2[8]
- Městecký potok, sprava, r. km 78,5[9]
- Janský potok, sprava, r. km 77,8[10]
- Ranský potok, zľava, r. km 74,7[10]
- Kamenný potok, zľava, r. km 66,7[11][pozn 3]
- Cerhovka, sprava, r. km 63,2[11]
- Barovka, sprava, r. km 61,2[8]
- Kamenný potok, zľava, r. km 60,1[9]
- Červený potok, zľava, r. km 58,7[10]
- Blatnický potok, sprava, r. km 54,4[12]
- Novoveský potok, zľava, r. km 54,1[11]
- Nejepínský potok, zľava, r. km 48,2[9]
- Běstvinský potok, sprava, r. km 38,8[13]
- Zlatý potok, sprava, r. km 34,7[14]
- Lovětínský potok, sprava, r. km 31,3[15]
- Kurvice, sprava, r. km 29,9[16]
- Hostačovka, zľava, r. km 25,7[17]
- Lovčický potok, sprava, r. km 17,8[15]
- Starkočský potok, sprava, r. km 13,2[15]
- Brslenka, zľava, r. km 8,3[18]
- Čertovka, sprava, r. km 5,0[15]
Priehrady a rybníky
Na hornom toku rieky sa nachádzajú rybníky Doubravníček, Doubravník, Řeka a Ranský rybník. Ďalej sú vodou z rieky pomocou privádzačov napájané rybníky Pobočný, ktorý sa nachádza južne od Ždírca nad Doubravou a rybník Stavenov medzi Libicou nad Doubravou a Novou Vsou u Chotěboře. Nižšie po prúde na 40,4 riečnom kilometri vzdúva jej vody Vodná nádrž Pařížov, ktorej úlohou je čiastočná ochrana pred povodňami, zaistenie minimálneho zostatkového prietoku a energetické využitie.[19]
Základné údaje o vodnej nádrži Pařížov:
- Hladina stáleho nadržania: 309,31 m n. m.
- Maximálna zásobná hladina: 314,83 m n. m.
- Kóta prielivu: 324,03 m n. m.
- Maximálna retenčná hladina: 324,81 m n. m.
- Koruna hrádze: 325,90 m n. m.
Vodné nádrže v povodí Doubravy podľa rozlohy:[20]
