Čáslavská kotlina
geomorfologická jednotka
Čáslavská kotlina z hradu Lichnice
Štát	Česko
Nadradená jednotka	Středolabská tabule
Susedné jednotky	Nymburská kotlina Českobrodská tabule Východolabská tabule Železné hory Hornosázavská pahorkatina
Podradené jednotky	Žehušická kotlina Ronovská tabule Labsko-klejnárská niva
Najvyšší bod	U Písku
- výška	341 m n. m.
Rozloha	298 km² (29 800 ha)
Geologické zloženie	slieňovec, prachovec, viate piesky
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Čáslavská kotlina je podcelok v juhovýchodnej časti Středolabskej tabule, ležiaci v okresoch Kolín a Kutná Hora v Stredočeskom kraji, v okrese Chrudim v Pardubickom kraji a v okrese Havlíčkův Brod v kraji Vysočina.

Poloha a sídla

Doubrava pri Ronove

Klejnárka pri Chedrbí

Čáslavská kotlina sa rozkladá zhruba medzi mestami Kutná Hora na západe, Golčův Jeníkov na juhu, Třemošnice na juhovýchode, Týnec nad Labem a Kolín na severe . Úplne vnútri kotliny sú mestá Čáslav a Ronov nad Doubravou.

Charakteristika územia

Je to neotektonická zníženina pri juhozápadnom úpätí Železných hôr, tvorená prevažne turónskymi slieňovcami, piesočnatými slieňovcami a vápnitými prachovcami, menej horninami kutnohorského kryštalinika a moldanubika. Vyznačuje sa plochým dnom klesajúcim k severozápadu, so štruktúrne denudačnými plošinami, geomorfologicky menej výraznými riečnymi terasami, širokými údolnými nivami Doubravy, Klejnárky a priľahlého úseku stredného toku Labe, s pokrývmi viatych pieskov a miestami s exhumovaným predkriedovým kryštalinickým georeliéfom zarovnaných povrchov a uzlov.^[1]

Geomorfologické členenie

Podcelok Čáslavská kotlina (podľa značenia Jaromíra Demka VIB-3B) patrí do celku Středolabská tabule. Ďalej sa člení na okrsky Žehušická kotlina (VIB-3B-1) na severe, Ronovská tabule (VIB-3B-2) na juhu a Labsko-klejnárská niva ( VIB-3B-3) na severozápade.^[1]

Podľa členenie Balatku a Kalvodu^[2] má Čáslavská kotlina len 2 rozsiahlejšie okrsky (Žehušická kotlina a Ronovská kotlina).

Kotlina susedí s ďalšími podcelkami Středolabskej tabule (Nymburská kotlina a Českobrodská tabule na severozápade) a s celkami Východolabská tabule na severe, Železné hory na východe a Hornosázavská pahorkatina na juhu a západe.^[1]

Kompletné geomorfologické členenie celej Středolabskej tabule uvádza nasledujúca tabuľka:

Najvyššie vrcholy

Najvyšším vrcholom Čáslavskej kotliny je U Písku (341 m n. m.).

• U Písku (341 m), Ronovská tabule
• Bambousek (306 m), Ronovská tabule
• Kamajka (231 m), Žehušická kotlina
• Žehušická skalka (225 m), Žehušická kotlina
• Na Kačinách (220 m), Žehušická kotlina

Referencie

1. ↑ ^{a b c} DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
2. ↑ BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Čáslavská kotlina na českej Wikipédii.

Externé odkazy

• Geomorfologické mapa na Mapy.nature.cz (J. Demek et al. 2006)