Všetatská pahorkatina
geomorfologický okrsok
Zámok Mělník na terase Turbovického hřbetu a Labe
Štát	Česko
Nadradená jednotka	Mělnická kotlina
Susedné jednotky	Labsko-vltavská niva Staroboleslavská rovina Jizerská tabule Dolnooharská tabule
Podradené jednotky	Mělnický úval Turbovický hřbet Cecemínský hřbet
Najvyšší bod	Cecemín
- výška	238 m n. m.
Rozloha	47,9 km² (4 790 ha)
Geologické zloženie	ílovec, slieňovec, prachovec, pískovec, sedimenty
Všetatská pahorkatina Poloha na mape Česka
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál
Súradnice: 50°18′15″S 14°33′39″V / 50,3040367°S 14,5608728°V / 50.3040367; 14.5608728

Všetatská pahorkatina je geomorfologický okrsok v severnej časti Mělnickej kotliny, ležiaci v okresoch Mělník a Praha-východ v Stredočeskom kraji.

Úzky pás okrsku sa nachádza medzi obcami Dolní Beřkovice (na severozápade) a Byšice, Konětopy a Dřísy (na juhovýchode). Väčšou časťou leží vovnútri okrsku okresné mesto Mělník a celé je tu mestečko Všetaty, podľa ktorého je okrsok pomenovaný.^[1]

Je to plochá pahorkatina tvorená stredoturónskymi prachovcami a jemnými pieskovcami jizerského súvrstvia a spodnoturónskymi ílovcami a slieňovcami bělohorského súvrstvia vrchnej kriedy a kvartérnymi sedimentmi rôznej genézy. Sú tu dva výrazné asymetrické štruktúrne denudačné slieňovcové chrbáty smere JV-SZ - Cecemínský a Turbovický chrbát (hřbet), ktoré sú oddelené tzv. Všetatskou bránou s výplňou štrkovitých pieskov mladoriskej terasy. Menované chrbáty oddeľujú od údolia Labe zníženinu Všetatský (Mělnický) úval - opustené stredopleistocénne údolie s mocnými pieskami a štrkmi jizerského pôvodu, zakryté v strednej a severozápadnej časti holocénnymi hnilokalmi, slatinami, deluviofluviálnymi sedimentami, usadeninami náplavových kužeľov, zriedkavo viatymi pieskami. Sú tu jamy po ťažbe pieskov (často zatopené vodou). Okrsok zahŕňa chránené územia Slatinná louka u Liblic a Prutník.^[2]

Okrsok Všetatská pahorkatina (podľa značenia Jaromíra Demka VIB-3C-3) patrí do celku Středolabská tabule a podcelku Mělnická kotlina.

Ďalej sa člení na podokrsky Mělnický úval v severnej časti, Turbovický hřbet v severozápadnej časti a Cecemínský hřbet v juhovýchodnej časti.^[3]

Pahorkatina susedí s ďalšími okrskami Středolabskej tabule (Labsko-vltavská niva na západe a Staroboleslavská rovina na juhu) a s celkami Jizerská tabule na severe a východe a Dolnooharská tabule na severozápade.^[2]

Kompletné geomorfologické členenie celej Středolabskej tabule uvádza nasledujúca tabuľka:

Najvyšší bod Všetatskej pahorkatiny je Cecemín (238 m n. m.)

• Cecemín (238 m), Cecemínsky hřbet
• Záboří (229 m), Turbovický hřbet

1. ↑ Všetatská pahorkatina na Mapy.cz
2. ↑ ^{a b} DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
3. ↑ BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.

• Geomorfologická mapa na Mapy.nature.cz (J. Demek et al. 2006)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Všetatská pahorkatina na českej Wikipédii.