Bylanská pahorkatina
geomorfologický okrsok
Rieka Šembera v Českom Brode
Štát	Česko
Nadradená jednotka	Českobrodská tabule
Susedné jednotky	Čakovická tabule Čelákovická pahorkatina Kouřimská tabule Pražská plošina Benešovská pahorkatina
Podradené jednotky	Kounická pahorkatina Českobrodská kotlina Přistoupimská tabule Tismická tabule
Najvyšší bod	vrstevnica
- výška	335 m n. m.
Rozloha	67,2 km² (6 720 ha)
Geologické zloženie	ílovec, prachovec, pieskovec, zlepenec
Bylanská pahorkatina Poloha na mape Česka
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál
Súradnice: 50°04′09″S 14°52′52″V / 50,0690967°S 14,8810581°V / 50.0690967; 14.8810581

Bylanská pahorkatina je geomorfologický okrsok v strednej časti Českobrodskej tabule, ležiaci v okresoch Kolín a Nymburk v Stredočeskom kraji.

Územie okrsku leží zhruba medzi sídlami Břežany II (na severozápade), Kounice (na severe), Poříčany (na severovýchode), titulné Bylany (na východe), Vitice (na juhovýchode), Krupá (na juhu), Mrzky na (juhozápade) a Rostoklaty (na západe). Úplne vnútri okrsku leží mesto Český Brod a väčšie obce Přistoupim, Tismice a Tuchoraz.^[1]

Je to členitá pahorkatina v povodí stredného toku Šembera na permokarbónskych ílovcoch, prachovcoch a pieskovcoch s denudačnými zvyškami cenomanských pieskovcov, zlepencov a prachovcov. Tvorí erózne denudačný georeliéf plošinných zarovnaných povrchov a štrukturálne denudačních plošín, stupňovito klesajúcich od juhu k severu, asymetrických údolí smerov J-S. V okolí Liblice vznikla malá erózna kotlina s nízkymi riečnymi terasami. Povrch z veľkej časti prekrývajú spraše. Pahorkatina je zalesnená z 5%, lesíky len na svahoch, dúbravy aj borovicové porasty, dominujú polia, v okolí Českého Brodu sady. Sú tu dva stožiare rozhlasového vysielača cez 300m vysoké. Sú tu početné stopy po osídlení človekom od neolitu do slovanskej hradiskovej doby (Bylany i.).^[2]

Okrsok Bylanská pahorkatina (podľa značenia Jaromíra Demka VIB-3E-3) patrí do celku Středolabská tabule a podcelku Českobrodská tabule.

Ďalej sa člení na podokrsky Kounická pahorkatina na severe, Českobrodská kotlina uprostred, Přistoupimská tabule na juhovýchode a Tismická tabule na juhozápade.^[3]

Pahorkatina susedí s ďalšími okrskami Středolabskej tabule (Čakovická tabule a Čelákovická pahorkatina na severe, Kouřimská tabule na severe až východe) a s celkami Pražská plošina na západe a Benešovská pahorkatina na juhu.^[2]

Kompletné geomorfologické členenie celej Středolabskej tabule uvádza nasledujúca tabuľka:

• Šamtala (316 m), Tismická tabule
• Dolánka (315 m), Tismická tabule
• Zálužník (285 m), Kounická pahorkatina

Najvyšším bodom okrsku je vrstevnica (335 m) v Tismickej tabuli, pri hranici s Benešovskou pahorkatinou.^[3]

1. ↑ Bylanská pahorkatina na Mapy.cz
2. ↑ ^{a b} DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
3. ↑ ^{a b} BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.

• Geomorfologická mapa na Mapy.nature.cz (J. Demek et al. 2006)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bylanská pahorkatina na českej Wikipédii.