Mělnická kotlina
geomorfologický podcelok
Sútok Labe s laterálnym kanálom pri Mělníku
Štát	Česko
Nadradená jednotka	Středolabská tabule
Susedné jednotky	Nymburská kotlina Českobrodská tabule Jizerská tabule Dolnooharská tabule
Podradené jednotky	Lužecká rovina Staroboleslavská rovina Všetatská pahorkatina Labsko-vltavská niva Vojkovická rovina Kostelecká rovina Čelákovická pahorkatina
Najvyšší bod	Dřínov
- výška	247 m n. m.
Rozloha	428 km² (42 800 ha)
Geologické zloženie	ílovec, slieňovec, prachovec, sedimenty
Mělnická kotlina Poloha na mape Česka
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál
Súradnice: 50°16′22″S 14°34′18″V / 50,2727069°S 14,5716014°V / 50.2727069; 14.5716014

Mělnická kotlina je geomorfologický podcelok v severozápadnej časti Středolabskej tabule ležiaci v okresoch Mělník, Nymburk, Mladá Boleslav a Praha-východ Stredočeského kraja a v okrese Litoměřice Úsťanského kraja.

Poloha a sídla

Územie podcelku sa rozkladá zhruba medzi mestami Kralupy nad Vltavou na západe, Liběchov na severe, Lysá nad Labem na východe a Český Brod na juhovýchode. Ďalej do podcelku zasahujú, alebo úplne vo vnútri ležia mesta Mělník, Neratovice, Brandýs nad Labem-Stará Boleslav a Čelákovice.

Charakteristika územia

Je to plochá erózne denudačná zníženina pri dolnom toku Vltavy a priľahlom úseku stredného Labe (nad ústie Jizery). Je tvorená prevažne turónskymi vápnitými ílovcami, slieňovcami a prachovcami, väčšinou zakrytými štvrtohornými riečnymi sedimentami. Vyznačuje sa prevažne akumulačným reliéfom stredopleistocénnych a mladopleistocennych riečnych terás a údolných nív. Leží tu kráľovské mesto Mělník s nápadnou kostolnou vežou. Sú tu rozsiahle pieskovne (opustené, zavážané rôznym odpadom popr. využívané pre rekreáciu a i.).^[1]

Geomorfologické členenie

Podcelok Mělnická kotlina (podľa značenia Jaromíra Demka VIB-3C) patrí do celku Středolabská tabule. Ďalej sa člení na okrsky Lužecká rovina (VIB-3C-1) na severozápade, Staroboleslavská rovina (VIB-3C-2) v centre a na východe, Všetatská pahorkatina (VIB-3C-3) na severe, Labsko-vltavská niva (VIB-3C-4) pretínajúca jednotku, Vojkovická rovina (VIB-3C-5) na západe, Kostelecká rovina (VIB-3C-6) na juhu a Čelákovická pahorkatina (VIB-3C-7) na juhovýchode.^[1]

Podľa členenia Balatku a Kalvodu^[2] má Mělnická kotlina len 3 okrsky, ktoré sú územne rozsiahlejšie (Lužecká kotlina, Staroboleslavská kotlina, Všetatská pahorkatina).

Kotlina susedí s ďalšími podcelkami Středolabskej tabule (Nymburská kotlina na východe a Českobrodská tabule na juhu) a s celkami Jizerská tabule na severe a Dolnooharská tabule na západe.^[1]

Kompletné geomorfologické členenie celej Středolabskej tabule uvádza nasledujúca tabuľka:

Najvyššie vrcholy

Najvyšším vrcholom Mělnickej kotliny je Dřínov (247 m n. m.)

• Dřínov (247 m), Vojkovická rovina
• Cecemín (238 m), Všetatská pahorkatina
• Záboří (229 m), Všetatská pahorkatina
• Šibeňák (205 m), Čelákovická pahorkatina
• Jenišovický vrch (188 m), Lužecká rovina

Referencie

1. ↑ ^{a b c} DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
2. ↑ BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.

Externé odkazy

• Geomorfologické mapa na Mapy.nature.cz (J. Demek et al. 2006)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mělnická kotlina na českej Wikipédii.