Dudok chochlatý

	Dudok chochlatý
	; V juhovýchodnom Turecku.
Stupeň ohrozenia
	(globálne) (na Slovensku)
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumatoza)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	druhoústovce (Dueterostomia)
Kmeň (phylum)	chordáty (Chordata)
Podkmeň (subphylum)	stavovce (Vertebrata)
Nadtrieda (superclassis)	čeľustnatce (Gnathostomata)
Stupeň	štvornožce (Tetrapoda)
Trieda (classis)	vtáky (Aves)
Podtrieda (subclassis)	pravé vtáky (Ornithurae)
Rad (ordo)	dutinovce (Bucerotiformes)
Čeľaď (familia)	dudkovité (Upupidae)
Rod (genus)	dudok (Upupa)
Druh (species)	dudok chochlatý (Upupa epops)
Vedecký názov
	Upupa epops; Linnaeus, 1758
Synonymá
	dudok obyčajný
	; Približné rozšírenie dudkov: Dudok savanový (Upupa africana); Stály Dudok chochlatý (Upupa epops epops); Hniezdiaci Stály Zimujúci Dudok madagaskarský (Upupa marginata); Stály
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Dudok chochlatý alebo dudok obyčajný^[3] (lat. Upupa epops) je vták z radu dutinovce. Od mája roku 2008 je národným vtákom Izraela. Je známy pre svoj chochol a pestré sfarbenie. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov dudok chochlatý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, populácia klesá kvôli deštrukcii biotopov a nadmernému lovu. V Európe je trend populácie v období rokov 1982 – 2013 neistý.^[1]

Taxonómia

Dudok chocholatý je z čeľade dudkovité (Upupidae). Ďalší druh, dudok nelietavý (Upupa antaios), ktorý sa v minulosti vyskytoval na ostrove Svätá Helena, vyhynul počas 16. storočia.^[4] Medzi ostatné dudky patria dudok savanový (Upupa africana) a dudok madagaskarský (Upupa marginata).

Poddruhy

Rozlišuje sa 9 poddruhov. Severozápadnú Afriku, Európu a západnú Sibír obýva U. e. epops, územie ďalej na východ U. e. saturata a oblasť od Suezu k juhu U. e. major. Ďalších 6 poddruhov žije v Afrike južne od Sahary a v južnej Ázii.^[5]

Opis

Má veľkosť hrdličky (dĺžka tela 25 – 29 cm, rozpätie krídel 44 – 48 cm), je celkom nezameniteľný, so širokými zaoblenými krídlami, výrazným vztyčiteľným chocholčekom na hlave a dlhým, tenkým, mierne nadol zahnutým zobákom. Sfarbenie je žltohnedo ružové s čiernymi a bielymi pruhmi, chvost je čierny so širokým bielym pruhom. Obe pohlavia sa sfarbením nelíšia. Lieta vlnovito a dosť vratko, na zemi správaním pripomína škorca.^[5]^[6]

Je ostražitý a plachý.^[7]

Hlas

Hlas "pu-pu-pu"

30 s, Slovensko, neupravovaná nahrávka, iné druhy: kolibiarik spevavý a pinka obyčajná

Hlas "pu-pu-pu"

7,2s, Rusko, upravovaná nahrávka, iné druhy: trsteniarik veľký a kukučka obyčajná

Dudok sa ozýva hlbokým trojslabičným opakovaným "pu-pu-pu pu-pu-pu pu-pu-pu..".^[8]^[9]

Rozšírenie

Hniezdi na rozsiahlom území Európy, Ázie a Afriky. Ide o prevažne sťahovavý druh, so zimoviskom v južnej Ázii a Afrike južne od rovníka (pozri mapka rozšírenia nižšie).^[5] Európska populácia je odhadovaná na viac ako 890 000 párov a vykazuje mierne klesajúcu tendenciu.^[10]

Výskyt a stav na Slovensku

Na juhu Slovenska sa vyskytoval pravidelne. V posledných rokoch vymizol, od roku 1975 ustupuje z nížin.^[11] Dôvodom bola zmena krajiny, úbytok biotopu^[7] a chemizácia.^[11] Hniezdi od 100 - 1 100 m n. m.^[11]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 600 - 1000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje má mierny pokles o 20 - 50%. Ekosozologický status v roku 1995 "V" - zraniteľný druh, v roku 1998 VU:B2c - zraniteľný. V roku 2001 VU - zraniteľný.^[12] V roku 2014 NT* C1,D1 - takmer ohrozený. Dôvodom preradenia do nižšej kategórie môže byť niektorý z nasledujúcich dôvodov: zvýšenie počtu rozmnožujúcich sa jedincov, rastúci trend populácie, zväčšovanie areálu alebo aj možnosti pozitívneho ovplyvnenia populácií z okolitých krajín.^[2]^[13]^[14] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia "S" - majú vyhovujúci ochranársky status.^[11]

Prostredie

Vyhľadáva otvorenú trávnatú krajinu s lesíkmi, živými plotmi a krovinami, často sa vyskytuje vo vinohradoch a sadoch.^[6]

Hniezdenie

Hniezdia jednotlivo a teritoriálne. Hniezdo je v dutine, väčšinou na strome ale aj v búdkach, skalách a v domoch.^[7] Niekedy býva úplne bez výstelky, inokedy na dno prináša stonky a steblá rastlín a kúsky kôry. Ročne máva jednu znášku, v máji, po 5 – 10 bielych alebo nažltlých vajciach s rozmermi 25 x 17 mm.^[7] Dĺžka inkubácie je 16 dní, sedí iba samica, ktorej samec prináša potravu. Mláďatá sú spočiatku kŕmené iba samicou, od 10. dňa oboma rodičmi a hniezdo opúšťajú po 26 dňoch. Ďalších niekoľko dní sú kŕmené mimo neho a pohlavne dospievajú vo veku 1 roka.^[5]

Potrava

V potrave prevažuje hmyz a jeho larvy, zvlášť chrobáky, dvojkrídlovce, blanokrídlovce, medvedíky obyčajné a stonožky, ďalej pavúky a dážďovky. Potravu hľadá prevažne na zemi.^[5] Živí sa aj jaštericami a drobnými cicavcami.^[7]

Galéria

S chocholčekom
Za letu pôsobí veľmi pestrofarebne.
Špeciálna bezpečná hniezdna búdka.
Veľmi bezpečná hniezdna búdka.
Vajíčka
Mláďa a dospelý vták
Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu

Referencie

↑ ^a ^b IUCN Red list 2019.1. Prístup 10. júla 2019
↑ ^a ^b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. . vtaky.sk, 2014, . Dostupné online.
↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov . Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, . Dostupné online.
↑ OLSON, Storrs L. (1975): Paleornithology of St Helena Island, south Atlantic Ocean. Smithsonian Contributions to Paleobiology. 23.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e HUDEC, K. a kol.. Fauna ČR. Ptáci 2. Praha: Academia. ISBN 80-200-1113-7.
↑ ^a ^b SVENSSON, L. a kol.. Ptáci Evropy, severní Afriky a Blízkého východu. 2.. vyd. Praha: Ševčík. ISBN 978-80-7291-224-7.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Atlas živočíchov – dudok chochlatý . Na túru s Naturou, . Dostupné online.
↑ JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
↑ PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
↑ BirdLife International (2004): Upupa epops. In: Birds in Europe: population estimates, trends and conservation status.
↑ ^a ^b ^c ^d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Dudok obyčajný/chochlatý, str. 392 – 393, Krištín, A., Slobodník, V.). ISBN 80-224-0714-3.
↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online .
↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry . Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, . Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dudok chochlatý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Dudok chochlatý
Wikislovník ponúka heslo Dudok chochlatý

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Dudek chocholatý na českej Wikipédii a Hoopoe na anglickej Wikipédii.
BirdLife International. 2012. Upupa epops. The IUCN Red List of Threatened Species 2012: e.T22682655A39410057. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2012-1.RLTS.T22682655A39410057.en . Prístupon 12. november 2015.
Peter Kovalik, Samuel Pačenovský, Miroslav Čapek & Ján Topercer: Slovenské mená vtákov sveta, ISBN 978-80-970481-0-5, dostupné na https://sites.google.com/site/vtakysk/osnv

Externé odkazy

Hlas dudka chochlatého na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Upupa epops na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Upupa epops na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)
Vtákom roka 2022 Dudok chochlatý, Prečo práve dudok?, islovak.sk

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[IUCN-1] IUCN Red list 2019.1. Prístup 10. júla 2019

[SOS2014-2] Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. . vtaky.sk, 2014, . Dostupné online.

[3] KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov . Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, . Dostupné online.

[4] OLSON, Storrs L. (1975): Paleornithology of St Helena Island, south Atlantic Ocean. Smithsonian Contributions to Paleobiology. 23.

[hudec-5] HUDEC, K. a kol.. Fauna ČR. Ptáci 2. Praha: Academia. ISBN 80-200-1113-7.

[svensson-6] SVENSSON, L. a kol.. Ptáci Evropy, severní Afriky a Blízkého východu. 2.. vyd. Praha: Ševčík. ISBN 978-80-7291-224-7.

[Natura-7] Atlas živočíchov – dudok chochlatý . Na túru s Naturou, . Dostupné online.

[dieVoegelEuropas-8] JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)

[peterson-9] PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)

[10] BirdLife International (2004): Upupa epops. In: Birds in Europe: population estimates, trends and conservation status.

[RozsVtakovSK-11] DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Dudok obyčajný/chochlatý, str. 392 – 393, Krištín, A., Slobodník, V.). ISBN 80-224-0714-3.

[RL2001-12] BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.

[SOS2013-13] DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online .

[IUCNmetodika-14] JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry . Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]