Edvard Beneš - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Edvard Beneš
Edvard Beneš
Edvard Beneš
Edvard Beneš, podpis
2. a 4. prezident Česko-Slovenska
V úrade
18. december 1935 – 5. október 1938
Predchodca Tomáš Garrigue Masaryk Emil Hácha Nástupca
V úrade
4. apríl 1945 – 7. jún 1948
(v exile 21. júl 1940 - 2. apríl 1945)
Predchodca Emil Hácha Klement Gottwald Nástupca
5. predseda vlády Česko-Slovenska
V úrade
26. september 1921 – 7. október 1922
Predchodca Jan Černý Antonín Švehla Nástupca
Biografické údaje
Narodenie28. máj 1884
Kožlany, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie3. september 1948 (64 rokov)
Sezimovo Ústí, Česko-Slovensko
Politická stranaČeská strana pokroková
Československá strana národně-sociální
Alma materFilozofická fakulta Karlovej univerzity
Profesiavysokoškolský učiteľ
Národnosťčeská
Rodina
Manželka
Hana Benešová (1909 - 1948)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsEdvard Beneš
(multimediálne súbory)

Prof. PhDr. et JUDr. Edvard Beneš (* 28. máj 1884, Kožlany – † 3. september 1948, Sezimovo Ústí) bol český politik, diplomat, právnik a filozof, ktorý zastával popredné miesto v prvom česko-slovenskom odboji a následne viaceré vrcholové štátne funkcie v Česko-Slovensku – funkciu ministra zahraničných vecí v rokoch 1918 – 1935, predsedu vlády v rokoch 1921 – 1922 a prezident v rokoch 1935 – 1938 a 1939 – 1948, pričom v rokoch 1939 – 1945 bol vedúcim predstaviteľom druhého česko-slovenského odboja (od roku 1940 oficiálne titulovaný ako prezident). Počas prvej československej republiky bol členom Československej strany národne socialistickej. Patril k zástancom ideológie čechoslovakizmu.

Život a politika

1884-1914: Mladosť a štúdiá

Edvard Beneš sa narodil v Kožlanoch pri Plzni ako najmladší syn roľníka Matěja Beneša a Anny Petronily (10. dieťa). Jeden z jeho súrodencov sa neskôr stal politikom, volal sa Vojta Beneš. V mladosti študoval najprv na gymnáziu v Prahe-Vinohradoch (18961904; býval v dome rodiny Oličových, spriatelenej s jeho priateľkou a neskôr manželkou Hanou ), po maturite na Filozofickej fakulte pražskej Karlovej univerzity. Od roku 1904 študoval vo Francúzsku na Sorbonne a Slobodnej škole politických vied (École Libre des sciences politiques), v roku 1907 v Berlíne. V roku 1906 sa v Paríži zasnúbil s jeho budúcou ženou Hanou a zmenil si meno z Eduard na Edvard.  Štúdiá Edvard Beneš zakončil v roku 1908 v Dijone doktorátom práv s doktorskou prácou na tému "Problém rakouský a otázka česká, Studie o politických bojích slovanských národů v Rakousku", o rok neskôr potom v Prahe zložil rigorózne skúšky. 6. novembra 1909 si vzal za ženu Hanu Benešovú (rodenú Annu Vlčkovú). Svadba bola na pražských Vinohradoch v kostole sv. Ľudmily. Tri roky vyučoval na obchodnej akadémii v Prahe, od roku 1912, po tom, ako sa habilitoval v obore filozofie, prednášal ako docent na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. Počas obdobia Rakúsko-Uhorska nemala česká univerzita ani jej Filozofická fakulta svoju vlastnú budovu a prednášky i semináre sa konali na rôznych miestach v Prahe. Edvard Beneš prednášal v Krakovskej ulici, v Klementíne.

1914–1918: Prvá svetová vojna

Po vypuknutí prvej svetovej vojny organizoval český vnútorný odboj proti Rakúsko-Uhorskej monarchii v organizácii Maffie. Zaisťoval spojenie odboja s T. G. Masarykom, ktorý bol v exile vo Švajčiarsku. 1. septembra 1915 odišiel do zahraničia, kde spolupracoval s Masarykom a M. R. Štefánikom [1]. V Paríži organizoval zahraničný protirakúsky odboj a reorganizoval kuriérnu službu pre spojenie s domácim odbojom. Usporiadal cyklus prednášok o Slovanstve na parížskej Sorbonne a propagoval česko-slovenský politický program radom článkov vo francúzskych novinách. V roku 1916 sa Edvard Beneš podieľal na ustanovení Československej národnej rady, v ktorej zastával miesto generálneho tajomníka. Spoločne so Štefánikom získal súhlas dohodových mocností na zakladanie česko-slovenských vojenských jednotiek a prispel tak ku vzniku samostatných légií vo Francúzsku, Rusku a Taliansku, ktoré sa úspešne zapojili do bojov prvej svetovej vojny. Dôležitým výsledkom Benešovej diplomacie bolo uznanie Československej národnej rady ako predstaviteľky nového štátu Francúzskom, Veľkou Britániou a Talianskom.

1918–1938: Medzi dvoma vojnami

Po vyhlásení zvrchovanosti Česko-slovenskej republiky 28. októbra 1918 bol menovaný ministrom zahraničia vo vláde Karla Kramářa, domov sa vrátil v septembri 1919. V Paríži okrem iného dohodol nové hranice štátu na juhu Slovenska (pozri aj Parížska mierová konferencia, 1919). Edvard Beneš pomáhal zakladať Spoločnosť národov, bol jej podpredseda, člen Rady a predseda (1935). Presadzoval politiku kolektívnej bezpečnosti. Od počiatku sa orientoval na povojnovú európsku veľmoc Francúzsko, s ktorým v roku 1924 Česko-Slovensko uzavrelo spojeneckú zmluvu, a na krajiny Balkánu, Rumunsko a Juhosláviu, s ktorými zmluvne vytvoril obranný systém, tzv. Malú dohodu.

V rokoch 1921–22 zastával Edvard Beneš funkciu česko-slovenského predsedu vlády, poslancom parlamentu bol v rokoch 1919–26 a 1929–35. Bol členom a podpredsedom Čs . strany národne socialistickej a významne ovplyvňoval jej politiku. Po abdikácii T. G. Masaryka zo zdravotných dôvodov (Masaryk mal v tom čase už 85 rokov) bol zvolený 18. decembra 1935 za hlavu štátu. V rovnakom roku uzavrelo Česko-Slovensko prostredníctvom Beneša spojeneckú zmluvu so Sovietskym zväzom (po jeho prijatí do Spoločnosti národov) a s Francúzskom. Vojenskú pomoc Sovietskeho zväzu v prípade konfliktu zmluva viazala na predchádzajúcu pomoc Francúzska. Najneskôr od roku 1927 bol slobodomurárom. V roku 1935 formálne vystúpil z čs. strany národne socialistickej, strana ho však stále považovala za svojho prívrženca; Beneš odmietal marxizmus a boľševizmus, ale socializmus (vláda roľníkov a robotníkov) mu bol sympatický.

1938–1948: Od Mníchova po nástup komunizmu

Edvard Beneš so svojou ženou (1934)

Po prijatí Mníchovskeho diktátu z 30. septembra 1938 Beneš 5. októbra abdikoval na funkciu česko-slovenského prezidenta a 22. októbra odletel pravidelnou linkou do Londýna. Neskôr odcestoval do Spojených štátov, kde prednášal na univerzite v Chicagu. V roku 1939 v Paríži Beneš založil Československý národný výbor, ako orgán zahraničného odboja (zanikol 9. júla 1940). Po okupácii českých krajín a vyhlásení Slovenského štátu v marci 1939 prehlásil Mníchovský diktát za neplatný a zaslal protest proti nemeckej okupácii Čiech a Moravy vládam hlavných európskych mocností i USA. V júli 1940, už v Londýne vytvoril exilovú štátnu reprezentáciu, tzv. dočasné štátne zriadenie (prozatimní čs. státní zřízení) a prevzal funkciu exilového česko-slovenského prezidenta. Veľká Británia uznala česko-slovenskú exilovú reprezentáciu už 21. júna 1940.

V roku 1941 Beneš autorizoval Operáciu Antropoid, atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Heydricha uskutočnený 27. mája 1942. Išlo o ojedinelú diverznú akciu proti nepriateľovi na okupovaných územiach. Následkom atentátu a Heydrichovej smrti v júni 1942 však nacisti vypálili obce Lidice a Ležáky a zaviedli stanné právo. Následkom nemeckých represálií zahynulo asi 15000 obyvateľov Protektorátu. Aj následkom tejto akcie vlády Francúzska (exilová vláda) a Veľkej Británie prehlásili Mníchovskú dohodu za neplatnú (ešte v roku 1942).

V priebehu vojny Beneš dosiahol uznanie exilovej vlády všetkými spojencami. 12. decembra 1943 uzavrel v Moskve novú spojeneckú zmluvu so Sovietskym zväzom. Tam tiež začal rokovať s česko-slovenskými komunistami o povojnovej podobe Česko-Slovenska (pozri aj Heliodor Píka). Na jar 1945 Beneš odcestoval cez Moskvu na oslobodené územie republiky; v Košiciach vymenoval prvú povojnovú vládu, ktorá prijala 5. apríla Košický vládny program, 16. mája pricestoval do Prahy. 28. októbra bol potvrdený vo funkcii prezidenta a následne bol opäť zvolený 19. júna 1946.

Počas okupácie a neexistencie parlamentu vydávala exilová vláda prezidentské dekréty, ktoré Beneš ako najvyšší činiteľ štátu podpisoval a po ktorom sú často nepresne nazývané „Benešovými dekrétmi“. Povojnové dekréty, ktorými sa upravovalo znárodnenie priemyslu, konfiškácia majetku Nemcov, Maďarov, zradcov a kolaborantov sú dodnes kontroverzné. Organizácie vyhnancov sa zatiaľ márne snažia o zrušenie týchto legislatívnych noriem.

Benešova nerozhodnosť vo februári 1948 uľahčila komunistom prevzatie moci v krajine. Jediní, kto sa za Beneša otvorene postavil, boli študenti, ktorí boli následne surovo zbití na Nerudovej ulici[2]. Počas politickej krízy, vyvolanej komunistami, mu na protest ministri demokratických strán (okrem Jana Masaryka) ponúkli svoju demisiu. Beneš ich demisiu po komunistickom nátlaku 25. februára prijal a poveril zostavením novej vlády predsedu KSČ Klementa Gottwalda. Nová Gottwaldova vláda už bola - až na Jana Masaryka - komunistická. V máji sa prezident komunistom pokúsil vzoprieť, keď odmietol podpísať novú česko-slovenskú ústavu vlády predsedu KSČ K. Gottwalda, tzv. Ústava 9. mája[3].

Dňa 3. septembra 1948 Edvard Beneš zomrel v Sezimovom Ústí.

Lex Beneš

V apríli 2004 schválila Poslanecká snemovňa Parlamentu ČR opakovane, napriek predchádzajúcemu vetu Senátu zákon 292/2004 Zb. tvorený vetou „Edvard Beneš se zasloužil o stát.“ Václav Klaus ho nevetoval, ale ani nepodpísal, čo vyvolalo isté spory, či má na také konanie podľa ústavy právo.

Vybrané dielo

  • 1909: Otázka národnostní
  • 1927 – 28: Světová válka a naše revoluce (l.-lll.)
  • 1944: Úvahy o slovanství
  • 1946: Demokracie dnes a zítra
  • 1946: Šest let exilu a druhé světové války
  • 1947: Paměti
  • 1947: Od Mnichova k nové válce a k novému vítězství
  • 1948: Mnichovské dny

Vzťah k Slovensku

Beneš bol hlavným predstaviteľom čechoslovakizmu (raz sa vyjadril, že o nejakých Slovákoch podľa neho „nemôže byť ani reči“) a odmietal akékoľvek snahy o svojbytnú slovenskú politiku. Pre tento postoj mal už na konci prvej svetovej vojny veľký konflikt so Štefánikom, tento postoj nepriamo urýchlil rozpad Česko-Slovenska od roku 1938, a pre tento postoj mal aj počas druhej svetovej vojny neustále konflikty so Slovákmi v odboji (napr. v Československom národnom výbore) aj v Slovenskej národnej rade, hlavne s Milanom Hodžom a Štefanom Osuským. Vznik slovenských národných orgánov pripúšťal len pod tlakom (ako napríklad na konci druhej svetovej vojny).

Citáty

  • Stalin: „Ja viem, že vy, Čechoslováci, nám Rusom nedôverujete. Ani vy, dr. Beneš, nám nedôverujete!“
    Beneš: „Áno!“
    Stalin: „Avšak ja vás uisťujem, že dodržíme zmluvu, ktorú sme s vami uzavreli – že Česko-Slovensko bude slobodná a nezávislá krajina a že my nebudeme zasahovať do vašich vnútorných záležitostí. Ako to budete robiť, také to budete mať.“
    (Stalinov prípitok na večeri na Benešovu počesť, keď sa na jar 1945 vracal z londýnskeho exilu cez Moskvu do Česko-Slovenska )
  • Beneš: „Dlho som veril, že aspoň Gottwald mi neklame, ale teraz vidím, že klamú všetci bez výnimky, ...,kto je komunista, je klamár - je to spoločný rys všetkých komunistov, a najmä ruských. Mojou najväčšou chybou bolo, že som do konca odmietal veriť, že ma i Stalin chladnokrvne a cynicky klamal, ako v roku 1935, tak i neskôr, a že jeho uisťovanie mňa i Masaryka bolo úmyselným a cieľavedomým podvodom.
    (z rozhovoru s pani Posse-Brázdovou v Sezimovom Ústí 19. augusta 1948; Táborský, str. 271)

Referencie

  1. PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (TGM and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk democratic movement in Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, page 19 - 25, 87
  2. Zdroj: Beseda s Ing. Josefom Lesákom a Dr. Zdeňkom Koňákom, február 1998, strojnícka fakulta ČVUT v Prahe, Masarykova akadémia práce, strojnícka spoločnosť na ČVUT v Prahe
  3. Ústava 9. mája

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Edvard Beneš

Írán
Úmrtí v roce 2023
Únor
Útok Hamásu na Izrael (říjen 2023)
Čadca
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Češi
Čeština
Čechizace
Česká Wikipedie
České knížectví
České království
České státní právo
České země
Český král
Český Těšín
Česko
Československo
Československo-polské pohraniční spory
Československo-polský spor o Těšínsko
Šlonzáci
Šumavská župa
Švédsko
Židé
1. listopad
10. století
1054
11. říjen
11. století
12. říjen
1281
1290
13. století
1327
1335
1339
15. červen
1526
1573
1574
1620
1653
18. únor
1813
1848
1867
1893
19. století
1908
1910
1911
1912
1918
1919
1920
1921
1923
1924
1930
1934
1937
1938
1939
1958
1973
2. říjen
20. století
21. říjen
21. září
24. únor
24. srpen
26. březen
27. březen
28. červenec
29. říjen
29. duben
3. únor
3. říjen
30. říjen
30. září
31. červenec
31. říjen
4. říjen
5. říjen
6. říjen
7. říjen
7TP
8. říjen
8. století
9. březen
Adolf Hitler
Afghánistán
Agneta Anderssonová
Alžběta Lukrécie Těšínská
Alexander Fleming
Alkmaar
Andrej Bělocvětov
Anne L'Huillierová
Antibiotikum
Asimilace (sociologie)
Autoritní kontrola
Břetislav I.
Bavorsko
Beno Budar
Bezpilotní letadlo
Boleslav Chrabrý
Brno
Brzice
Charkovská oblast
China Mobile
Commons:Featured pictures/cs
Covid-19
Dýmová hora
Daniel Anýž
Drew Weissman
Druhá Polská republika
Druhá světová válka
Edvard Beneš
Elektron
Encyklopedie
Ernst Boris Chain
Evropa
Exkláva
Ferenc Krausz
Frýdek
Francie
Francis Lee
Godesberské memorandum
Habsburkové
Halič
Hamás
Havlíčkův Brod
Herát (provincie)
Hlavní strana
Hořičky
Homs
Howard Walter Florey
Hrčava
Hubíles
Huntířov (okres Děčín)
Husitství
International Standard Book Number
Internet Archive
Invaze do Polska (1939)
Izrael
Ján Jakubík
Józef Beck
Józef Londzin
Józef Piłsudski
Jablunkovský incident
Jan Lucemburský
Jan Michejda
Javořinka
Ježíš Kristus
Jidiš
Jihlava
Jomkipurská válka
Jon Fosse
Josef Šnejdárek
Josef Koždoň
Joseph Goebbels
Kříž
Kanonické právo
Karel Hartl
Karviná
Katalin Karikóová
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kazimír III. Veliký
Kevin McCarthy
Klasifikace sinic#Nová fylogenetická systematika
Klub českých turistů
Košicko-bohumínská dráha
Kodifikace (právo)
Konference velvyslanců
Konstantin von Neurath
Kostel svaté Ludmily (Vinohrady)
Královec (okres Trutnov)
Královské Vinohrady
Krakov
Kvantová tečka
Kyjev
Lékař
Léno
Latina
Leden
Leon Malhomme
Letiště Berlín-Tempelhof
Luteránství
Měšek I. Těšínský
Maďaři
Maďarsko
Maršál
Marina Ovsjannikovová
Mikrobiologie
Milhostov
Ministr zahraničí
Mirko Škampa
Mistrovství světa v ragby 2023
Mnichovská dohoda
Monofyletismus
Mor
Morava
Moravská Ostrava
Moungi Bawendi
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní knihovna České republiky
Němčina
Němci
Německá jižní Morava
Německé Čechy
Německé Rakousko
Německo-polský pakt o neútočení
Nacistické Německo
Nadace Wikimedia
Napoleonské války
Narghís Mohammadiová
Nobelova cena za chemii
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za fyziologii a lékařství
Nobelova cena za literaturu
Nobelova cena za mír
Norsko
Noviny Těšínské
Nukleosid
Občanská obrana
Odúmrť
Olše (řeka)
Oldřich Pelčák
Olomouc
Operace Sochor
Opolské knížectví
Orlová
Osmdesátiletá válka
Ostrava
Ostravská pánev
Osvětimské knížectví
Předseda Sněmovny reprezentantů Spojených států amerických
Přemek Ratibořský
Přemyslovci
Paříž
Palestinská území
Palestinský islámský džihád
Patricia Janečková
Penicilin
Piastovci
Plebiscit
Plebiscit na Těšínsku
Podkarpatská Rus
Poláci
Polština
Polsko
Polsko-sovětská válka
Polsko-ukrajinská válka
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Praha
Protektorát Čechy a Morava
Protestantismus
Protesty proti ruské invazi na Ukrajinu
Pruchná
Pruské Slezsko
První kanál (Rusko)
První republika
První světová válka
Q1640496#identifiers
Q1640496#identifiers|Editovat na Wikidatech
Rýnský spolek
Růžová (okres Děčín)
Rakouské císařství
Rakouské Slezsko
Rakousko-Uhersko
Ratibořské knížectví
Republikánská strana (USA)
Richard Salzmann
RNA vakcína
Rozsochatec
Rudolf Žáček
Runcimanova mise
Ruská invaze na Ukrajinu
Rusko
Sýrie
Sčítání lidu
Samostatná operační skupina „Slezsko“
Sedmidenní válka
Sejm
Seznam nositelů Nobelovy ceny za fyziologii a lékařství
Seznam opolských knížat
Seznam smírčích křížů v Jihočeském kraji
Seznam smírčích křížů v Praze
Seznam těšínských knížat
Slezská knížectví
Slezské písně
Slezský odboj
Slezsko
Slované
Slovenská republika (1939–1945)
Slovensko
Smírčí kříž
Sněmovna reprezentantů Spojených států amerických
Soubor:2021 Hraniční kámen na Těšínsku (1920).jpg
Soubor:Anticzech agitation.jpg
Soubor:Antipolish agitation aimed at Teschen Silesians.jpg
Soubor:Bomb attack Orlová.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 183-B0527-0001-293, Warschau, Empfang Goebbels bei Marschall Pilsudski.jpg
Soubor:Cieszyn Piast dynasty COA.png
Soubor:Czech military organisation.jpg
Soubor:Decree on Official Language on Annexed Territory.jpg
Soubor:Der Aufbau der Republik Deutschösterreich.png
Soubor:Duchy of Silesia 1912.jpg
Soubor:Ilustrowany Kuryer Codzienny 4 X 1938.jpg
Soubor:Křížový kámen u Rozsochatce.jpg
Soubor:Karwina1939.jpg
Soubor:Koždoň's plebiscite workers.jpg
Soubor:Královec, smírčí kříž.JPG
Soubor:Map of plebiscite area.jpg
Soubor:Náměstí Míru sv. Ludmila.jpg
Soubor:Nasz Kocur Numer wielkanocny 1920.jpg
Soubor:Poland1937linguistic.jpg
Soubor:Polish Army capturing Zaolzie in 1938.PNG
Soubor:Polská armáda vjíždí do Těšína - 1938.jpg
Soubor:POL Pruchna Krzyż pamiątkowy 1.jpg
Soubor:Rakousko-Uhersko 1910.PNG
Soubor:Slask Zaolzianski.jpg
Soubor:Smířčí kříž v obci Hubiles.jpg
Soubor:Smírčí kříže u Milhostova.jpg
Soubor:Smírčí kříž u Hořiček.jpg
Soubor:Smírčí kříž u silnice z Růžové do Nové Olešky.jpg
Soubor:Smirci-kriz-magyarcsanad-magyarorszag.jpg
Soubor:Synthetic Production of Penicillin TR1468.jpg
Soubor:Těšín Silesia Czech flyer.jpg
Soubor:Typhoon Tip and Typhoon Sarah (1997).png
Soubor:Veverská Bítýška - smírčí kámen.jpeg
Soubor:Zřízení zemské Knížetství Těšínského 1574.jpg
Soubor:Zaolzie.jpg
Spa
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-7203-157-0
Speciální:Zdroje knih/978-80-86660-37-0
Spojené státy americké
Stát Palestina
Středověk
Stanisław Zahradnik
Sudetenland (provincie, 1918)
Sudetoněmecká strana
Suezský průplav
Svědomí
Těšín
Těšínské knížectví
Těšínské nářečí
Těšínsko
Tadeusz Reger
Tajfun Tip
Tank
Taxon
Trenčín
Trenčínská smlouva
Trojdohoda
Tropická cyklóna
Uhlí
Ukrajina
Václav III. Adam Těšínský
Varšava
Velkomoravská říše
Veverská Bítýška
Vilém Mandlík
Vladislav I. Opolský
Vyhlášení války
Vykupitel
Vyslanec
Władysław Bortnowski
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/říjen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Zaolzie
Země Koruny české
Zemské zřízení Těšínského knížectví
Zločin




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk