A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Eugen Fried | |
Biografické údaje | |
---|---|
Narodenie | 13. marec 1900 Trnava, Rakúsko-Uhorsko, dnes Slovensko |
Úmrtie | 1944 Brusel, Belgicko |
Politická strana | KSČ |
Eugen (Jenő) Fried alebo Evžen Fried (* 13. marec 1900, Trnava – † 1944, Brusel) bol slovenský funkcionár KSČ a redaktor pôsobiaci v Maďarsku, Francúzsku a Belgicku.
Rodina
- otec Emil Fried
- matka Jeanette rod. Neubauerová
Životopis
Narodil sa do židovskej obchodníckej rodiny. Študoval v Banskej Bystrici. Stredná školu ukončil v roku 1917. Chemické inžinierstvo na Vysokej škole technickej v Budapešti neskončil pre rozpad Rakúsko-Uhorska v 1918. Pridal sa k bolševíkom - 21. marca 1919 moc prevzala v Maďarsku komunistická strana vedená Béla Kunom, ktorý ustanovil Maďarská republika rád s proletárskeho vládou vedenou ideológiou diktatúry proletariátu. Po porážke sa od júla 1919 skrýval na viacerých miestach Slovenska, kde pôsobil ako redaktor.
Fried bol členom Komunistickej strany Československa od jej založenia v roku 1921. Stranou bol poslaný do Košíc, kde bol aktívny až do roku 1924, kedy nelegálne odcestoval do Moskvy, aby sa mohol zúčastniť V. kongresu Komunistickej internacionály (Kominterny). Po návrate bol odsúdený na 30 mesiacov do väzenia (1925 až 1927). V roku 1927 sa oženil s mladou slovenskou aktivistkou. Fried bol kultivovaný a sčítaný muž so širokým okruhom záujmov, ktorý hovoril niekoľkými jazykmi (maďarsky, česky, nemecky, francúzsky, jidiš, rusky a anglicky, čiastočne aj po taliansky, turecky a holandsky[1]). Bol elegantný, dobre sa obliekal, bol zdvorilý, hovoril mierne a bol nemilosrdný.
Po prepustení z väzenia bol vyslaný do Liberca, pretože na Slovensku už bol príliš známy. Tu pôsobil ako redaktor denníka Vorwärts.[1] Stal sa profesionálnym revolucionárom a obdivovateľom Stalina. Dmitrij Manuilskij, jeden zo Stalinových zástupcov v Kominterne, si Frieda všimol a zveroval mu stále zodpovednejšie úlohy. Od júna 1928 bol zodpovedný za očistu KSČ od predstaviteľov, ktorí neboli dostatočne poslušní Moskve. V decembri toho istého roku mal ako člen ÚV KSČ a politbyra[1] za úlohu strane vnútiť vedenie lojálne Stalinovi. Svoju ženu opustil v roku 1929, keď ho Manuilskij povolal do Moskvy, aby pracoval v Kominterne. Tu bol v decembri obvinený z ľavicovej úchylky, ale bola mu zachovaná priazeň, keď napísal sebakritiku.
Na konci roka 1930 bol Fried Kominterny menovaný referentom zodpovedným za dohľad nad Komunistickou stranou Francúzska (Parti communiste français, PCF). Pôsobil pod pseudonymom "Clément" a od roku 1931 až do roku 1942 hral v PCF vedúcu úlohu.
V roku 1932 sa stal otcom nemanželskej dcéry Máši (Márie), ktorú mal s Rumunkou Anou Paukerovou ktorá sa stala v roku 1947 ministerkou zahraničných vecí.
Druhá svetová vojna vypukla na začiatku septembra 1939. Výkonný výbor Komunistickej internacionály oznámil francúzskym a britským komunistickým stranám prostredníctvom Frieda, že nejde o vojnu medzi demokraciou a fašizmom, ale o vojnu medzi imperialistickými mocnosťami a "... hlavnou otázkou je boj proti kapitalizmu - zdroju všetkých vojen - proti režimu buržoáznej diktatúry vo všetkých formách, a to predovšetkým vo vašej vlastnej krajine ... ". 26. septembra 1939 francúzska vláda PCF zakázala. V nasledujúcich mesiacoch bolo uväznených 35 komunistických poslancov a tisíce komunistických aktivistov a viac ako tri tisícky komunistických bolo internovaných ako nežiaduci cudzinci. Fried sa usadil v Bruseli, kde vytvoril tajnú základňu Kominterny pre celú západnú Európu, prostredníctvom radiotelegrafu bol v kontakte s Moskvou a riadil tak i ilegálnu PCF.
Po tom, čo Nemecko napadlo Sovietsky zväz, Fried dostal šifrovanú správu, v ktorej bolo komunistom v západnej Európe povedané, aby "použili všetky spôsoby a prostriedky na to, aby ľud povstal a bojoval s okupantmi", vrátane demonštrácií, štrajkov a sabotáží. Hlavná sovietska spravodajská sieť, ktorá operovala po celej západnej Európe, bola Červená kapela. V decembri 1941 dal Dimitrov Friedovi pokyn kontaktovať vedúceho Červenej kapely, Leopolda Treppera. Stretnutie sa však neuskutočnila, pretože gestapo odhalilo rádiostanicu Červenej kapely v Bruseli. V júli 1942 došlo k ďalším zatknutiam a niekoľko agentov bolo prezradených. Evžen Fried bol zavraždený gestapom v Bruseli 17. augusta 1943 (niekedy je uvádzaný až rok 1944[1]). Jeho pravá totožnosť však nebola v tej dobe známa.
Na jeho počesť bola pomenovaná ulica v bratislavskej Petržalke - dnešná Markova ulica.
Literatúra
Referencie
- ↑ a b c d FRIED Evžen 13.3.1900-17.8.1943. Biografický slovník českých zemí. . Historický ústav AV ČR, . Dostupné online. (po česky)
Externé odkazy
- Záznam o narodení v matrike židovskej náboženskej obce záznam číslo 19 - Trnava
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít Schlesinger
Ľudovít Winter
Štefan Lux
Žigmund Alexander
Adolf Burger
Alžbeta Göllnerová-Gwerková
Alexander Skutecký
Alexander Winter
Alfréd Wetzler
Andrej Nemeš
Armin Frieder
Arnold Deutsch
Arnold Peter Weisz-Kubínčan
Aron Grünhut
Artúr Szalatnai-Slatinský
Baruch Myers
Chaim Michael Dov Weissmandl
Chaviva Reiková
Desider Quastler
Dezider Hoffmann
Dominik Skutecký
Edita Hanzelová-Katzová
Eduard Friš
Eduard Goldstücker
Egon Gál
Emil Bink
Ernst Wiesner
Eugen Bárkány
Eugen Fried
Eugen Rosenberg
Eugen Tandlich
Fedor Gál
Ferdinand Karvaš
František Reichentál
Fridrich Weinwurm
Gejza Vámoš
Gisi Fleischmannová
Grigorij Mesežnikov
Heinrich Gross
Heinrich Neumann
Ignác Kolisch
Igor Rintel
Imrich Lichtenfeld
Imrich Winter
Ivan Kamenec
Izidor Mautner
Ján Fischer
Ján Kadár
Ján Ladislav Kalina
Ján Rozner
Ján Vilček
Júlia Arányiová
Jakub Bauernfreund
Jaroslav Franek
Jossi Steiner
Jozef Grün
Juraj Šajmovič st.
Juraj Alner
Juraj Herz
Juraj Stern
Karola Skutecká-Karvašová
Ladislav Grosman
Ladislav Hecht
Leo Zobel
Móric Ballagi
Móric Popper
Móric Sonnenfeld
Marek Frauwirth
Martin Gregor
Max Walter
Michail Borisovič Kapustin
Mikuláš Jóža
Milan Richter
Mojžiš Schreiber
Otto Smik
Pavel Branko
Pavel Traubner
Pavol Mešťan
Peter Karvaš
Peter Lipa
Peter Lorre
Peter Salner
Richard Réti
Robert J. Büchler
Romana Schlesinger
Ružena Bajcsyová
Rudolf Vrba
Valerián Trabalka
Vojtech Bukovský
Zoltán Brüll
Zoltán Farkas
Zoltan Zinn-Collis
Zuzana Mináčová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk