Fyzioterapia je pomocný lekársky odbor, ktorý sa zaoberá diagnostikou, liečbou a prevenciou porúch pohybového systému človeka. Je jednou z oblastí rehabilitácie. Za liečbou smerujúcou k udržaniu, podpore, obnove maximálnej funkčnej zdatnosti alebo spomaleniu progresie u osoby s vrodenou chybou, chorobou alebo úrazom s cieľom prinavrátiť stratené schopnosti alebo funkcie ľudského organizmu ako celku. Neodmysliteľnou súčasťou fyzioterapie je zhodnotenie funkčných porúch a pohybového potenciálu osoby v rámci komplexného vyhodnotenia fyzioterapeutickej starostlivosti a prevencia na udržanie prinavrátených schopností osoby alebo funkcií ľudského organizmu ako celku. Využíva v liečbe špeciálne manuálne postupy, techniky, metodiky a fyzikálnu terapiu.

Hlavné úlohy

1. V oblasti liečby na základe zhodnotenia funkčného stavu a stanovenia komplexného fyzioterapeutického plánu využíva liečebné prostriedky fyzikálnej povahy a realizuje predovšetkým:

• kinezioterapeutické metódy a postupy ako napr. mäkké a mobilizačné techniky, postizometrickej relaxácie, recipročnej inhibície, facilitačno-inhibičné techniky, špeciálne fyzioterapeutické metodiky,
• metodiky a programy ovplyvňujúce riadiace mechanizmy pohybu na všetkých úrovniach, ako napr. metódy senzomotorická stimulácia, hipoterapia, proprioceptíva neuromuskulárna facilitácia, Vojtova metóda, koncept manželov Bobathových, metóda Brunkowovej, Bruggrov, Pilates a iné,
• mechanické podnety ako klasická masáž, prostriedky reflexnej terapie, reflexná masáž, lymfodrenáž a komplexná liečba lymfedému, gravitácia – trakčné techniky,
• termické, tlakové a vztlakové sily hydroterapie,
• fototerapiu,
• účinky elektroterapie a magnetoterapie,
• účinky prírodných liečivých vôd, klimatických podmienok vhodných na liečenie, peloidov,
• prírodných liečivých solí a plynov,
• ergodiagnostiku a ergoterapiu.^[1]

2. V oblasti prevencie identifikuje riziká a predchádza vzniku a zhoršovaniu porúch motoriky a motorického vývoja, druhotných poškodení najmä pohybového, ale aj srdcovocievneho, dýchacieho, kožného, vylučovacieho a iného systému. Uplatňuje predovšetkým poznatky vývinovej kineziológie a prostriedky pohybovej životosprávy a aplikuje prostriedky psychosociálnej a výchovnej rehabilitácie (napr. systém "Škola chrbta")

3. V oblasti zhodnotenia funkčného stavu využíva komplex špecifických vyšetrení, meraní, hodnotení a testov na rozpoznanie, kvantifikáciu a objektivizáciu odchýlky od normy. Používa špeciálne vyšetrovacie metódy posudzovania lokomočného systému, fyzikálne merania na stanovenie rozsahu pohybu v kĺboch, stupňa svalovej sily a vyhodnotenie pohybových vzorov posturálneho a lokomočného správania sa osoby, ktoré vedú k stanoveniu komplexného fyzioterapeutického plánu a ergonomickému poradenstvu.

4. V oblasti edukácie podporuje zdravie, zdravý životný štýl, pohybovú životosprávu a kvalitu života osoby.

5. V oblasti vzdelávania sa podieľa na vzdelávaní a príprave fyzioterapeutov a masérov na výkon zdravotníckeho povolania.

6. V oblasti výskumu sa zameriava na objektivizáciu terapeutických výsledkov v odbore a na vývoj a aplikáciu nových diagnostických a terapeutických metód.^[2]

Vzťah odboru k vedným disciplínam

Fyzioterapia ako interdisciplinárny odbor úzko spolupracuje s odborom fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia, ale aj s inými medicínskymi a humanitnými odbormi, ktoré sú zamerané na prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu a biomedicínsky výskum.

Vzdelávanie pracovníkov

Štúdium fyzioterapie je rozdelené vo východnej Európe do bakalárskych a magisterských študijných programov a ďalej následne na programy postgraduálne. V západnej Európe končí absolvent s titulom Bachelor of Science alebo Master. Doteraz je možnosť v Európe študovať aj odbor diplomovaný fyzioterapeut, ktorý sa neštuduje na vysokej škole. Toto štúdium trvá 3 roky. Sústavné vzdelávanie fyzioterapeutov je predpoklad na udržanie odbornej spôsobilosti a vzhľadom na dynamický rozvoj odboru, je významné a dôležité.

Referencie

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.