Gemer
obec
Barokový kaštieľ
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Revúca
Región	Gemer
Nadmorská výška	184 m n. m.
Súradnice	48°26′58″S 20°18′56″V / 48,4494°S 20,3156°V / 48.4494; 20.3156
Rozloha	17,97 km² (1 797 ha) [1]
Obyvateľstvo	910 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	50,64 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1198
Starosta	Zoltán Jankóšik[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA, HLAS-SD)
PSČ	982 01 (pošta Tornaľa)
ŠÚJ	514721
EČV (do r. 2022)	RA
Tel. predvoľba	+421-47
Adresa obecného úradu	Gemer č.s. 274
E-mailová adresa	obecnyurad@gemer.net
Telefón	047/5582189
Fax	047/5582189
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Gemer
Webová stránka: obecgemer.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Gemer (maď. Sajógömör - Šajavský Gemer) je obec na Slovensku v okrese Revúca.

Dejiny

Prvá písomná zmienka o sídle pochádza z roku 1198, avšak obec pod hradom, z ktorého za zachovali už len nepatrné zvyšky existovala už v 11. storočí. V záznamoch neznámeho autora sa spomína pod názvom Gumur ako sídlo rytiera Gumura. Bola kráľovským majetkom. V 14. storočí sa Gemer stal sídlom župy a jej druhým najväčším mestečkom. Postupne sa jej najvýznamnejšími zemepánmi stali rody Séčiovcov, Vešeléniovcov a Čákiovcov. V 15. storočí získala obec obmedzené mestské práva. Vtedy cez rieku Slanú viedli dva mosty, na ktorých sa platilo mýto. Hrad tu stál aj v čase vládnutia Štefana I. Nešlo o veľký hrad, ale skôr strážnu pevnosť obohnanú ochranným valom. V 13. storočí, po plienení Mongolov, na jej mieste vyrástol
pevnejší hrad. Bol kráľovským hradom, neskôr ho obsadili husiti. V roku 1459 hrad dobyl kráľ Matej I. Korvín a neskôr viackrát zmenil majiteľa. V tureckých vojnách, v 16. storočí bol definitívne zničený.

Obec Gemer viackrát za sebou získala právo usporadúvať trhy, na ktorých sa ponúkalo najmä ovocie, hrozno, tabak a dobytok. V roku 1853 zničil požiar okrem kostola, fary a kaštieľa takmer celú obec. Tá bola niekoľko storočí sídlom vzdelávania. Už v roku 1616 tu bola latinská škola, v 18. storočí pribudla maďarská vyššia škola a v 19. storočí evanjelické gymnázium, v ktorom študovali aj viacerí klasici slovenskej literatúry a predstavitelia slovenskej inteligencie (Janko Matúška, Pavel Jozef Šafárik, Janko Kráľ, Ján Kalinčiak, Samo Chalupka a ďalší). Obec preslávila i huslistka Panna Cinka, viaceré vzácne archeologické vykopávky a okrem iného aj slávna Povesť o kráľovi Matejovi. Pamiatku na pobyt Mateja Korvína v obci pripomína bronzová socha, ktorej autorom je B. Holló a inštalovali ju v roku 1917. Je zaujímavá aj tým, že je jediná socha zobrazujúca panovníka s pracovným nástrojom v strednej Európe.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Neskorobarokový kaštieľ, dvojpodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou, z polovice 18. storočia. Stojí na mieste staršej stavby z druhej polovice 17. storočia. Obnova kaštieľa bola realizovaná v roku 2005. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami a českými plackami. Sedemosovej fasáde dominuje trojosový rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Fasády sú členené kordónovou rímsou a zdvojenými pilastrami. Okná majú nadokenné rímsové frontóny a v parapetoch čabraky. Okná rizalitu majú segmentové a trojuholníkové frontóny.^[4]

• Pomník Mateja Korvína so sochou v životnej veľkosti z rokov 1912-1914.^[5] Autorom sochy je B. Holló.

• 

  Barokový kaštieľ

• 
• 
• 

  Pomník Mateja Korvína

• 

• Evanjelický kostol, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1881-1882. Autorom projektu je staviteľ K. Benkó. Už v roku 1263 je tu doložená románska stavba kostola, ten bol však v roku 1881 asanovaný, po tom čo ho v roku 1853 poškodil požiar.^[6] V interiéri sa nachádza oltár s obrazmi Nanebovstúpenie a Posledná večera od F. Plachyho.^[7] Na južnej stene lode je umiestnený výjav Martin Luther na ríšskom sneme vo Wormse. Fasády kostola s bosážou sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Veža s hodinami je členená pilastrami a ukončená barokovou helmicou s laternou.

• 

  Evanjelický kostol

• 
• 

  Portál kostola

• 

  Interiér kostola

• 

  Empora s organom

Osobnosti obce

Rodáci

• Panna Cinka (* 1711 – † 1772), legendárna rómska primáška
• Lajos Kisfaludy (* 1924 – † 1988), maďarský chemik

Pôsobili tu

• Pavol Jozef Šafárik (* 1795 – † 1861), básnik, historik, etnograf, slavista a univerzitný profesor
• Janko Kráľ (* 1822 – † 1876), národný buditeľ, predstaviteľ romantizmu, básnik štúrovskej generácie
• Ján Kalinčiak (* 1822 – † 1871), spisovateľ a literárny kritik a pedagóg
• Samo Chalupka (* 1812 – † 1883), básnik a evanjelický kňaz
• Janko Matúška (* 1821 – † 1877), básnik, prozaik a dramatik

Partnerské obce

• Kisgyőr, Maďarsko

Pozri aj

• Cirkevný zbor ECAV Gemer
• Gemerský hrad

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gemer (okres Revúca)

Externé odkazy

Oficiálna stránka obce