A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Gemersko-malohontská župa | |
Gemer, Gemermalohontská župa | |
Župa | |
Štát | Česko-Slovensko |
---|---|
Sídlo župy | Rimavská Sobota |
Najvyšší bod | Kráľova hoľa |
- výška | 1 946,1 m n. m. |
Najnižší bod | Sútok Slanej a Rimavy |
- výška | 154 m n. m. |
Rozloha | 3 961 km² (396 100 ha) |
Obyvateľstvo | 164 341 (1919) |
Hustota | 41,5 obyv./km² |
Vznik | 30. októbra 1918 |
Zánik | 1. januára 1923 |
Počet okresov | 7 + 3 mestské (1919) |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Gemersko-malohontská župa (iné pomenovania: Gemer, Gemermalohontská župa)[1][2] bola jedna zo žúp, provizórnych jednotiek územnej správy na Slovensku v rámci prvorepublikového Česko-Slovenska. Bola vytvorená pri vzniku Česko-Slovenska pripojením väčšiny územia pôvodnej uhorskej Gemersko-malohontskej župy. Župa existovala v rokoch 1918 – 1922 a mala rozlohu 3.961 km².[3] Správnym centrom župy zostalo naďalej mesto Rimavská Sobota.[4] Najnižším bodom bol sútok riek Slaná a Rimava.[5] Najvyššie položeným bodom bol vrchol vrchu Kráľova hoľa.[6]
Historický vývoj
Po vyhlásení Martinskej deklarácie 30. októbra 1918 a pripojení územia Slovenska k Česko-Slovensku prebralo územie Slovenska župný a municipálny systém pochádzajúci z obdobia Rakúsko-Uhorska. Zaisťoval to zákon č.11/1918 Zb. z. a n. vydaný Národným výborom československým v Prahe, ktorý mal zabezpečiť kontinuitu a nerušený prechod správy do nového štátneho úradu.[7] Jedným z provizórnych administratívnych celkov na území Slovevnska bola prvorepubliková Gemersko-malohontská župa, ktorá vznikla pripojením väčšej severnej časti pôvodnej uhorskej Gemersko-malohontskej župy k Česko-Slovensku.[8]
Počas ďalšieho obdobia bola správa župy výrazne centralizovaná. Prijatie zákona č. 64/1918 Zb. z. a n. rozpustilo mestské a obecné výbory a ich právomoci prenieslo na komisie, ktoré mali byť ustanovené zmocnencom vlády[9] a zároveň zriadilo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska. Tento zákon však nerozpustil župné výbory (municipálne zbory) a administratívne výbory, ktoré boli rozpustené až nepublikovaným nariadením ministra s plnou mocou pre správu Slovenska č. 555/1919, ktoré predovšetkým posilnilo právomoci župana.[7]
Na čele župy stál župan, ktorý priamo zodpovedal ministrovi s plnou mocou pre správu Slovenska. Ten župana mohol menovať aj odvolať a do jeho rúk župan skladal prísahu. Štátni, samosprávni úradníci, zamestnanci a cirkevní hodnostári boli povinní zložiť sľub vernosti ČSR. Úradným jazykom sa stal slovenský jazyk.[7][10]
Do čela slúžnovských okresov postavil minister s plnou mocou pre správu Slovenska štátnych úradníkov, ktorí spočiatku používali názov okresný komisár, neskôr sa znova vrátili k pôvodnému názvu slúžny. Pôsobnosť slúžneho bola široká a zasahovala do všetkých správnych oblastí.[11]
Zánik župy
Gemersko-malohontská župa zanikla v celom svojom rozsahu dňa 1. janára 1923. Od tohto dátumu začal na Slovensku platiť nový územnosprávny systém, ktorý v praxi nahradil doterajšiu územnú správu na Slovensku, na župnej aj okresnej úrovni, a rozdelil územie Gemersko-malohontskej župy medzi novovzniknutú Pohronskú (Zvolenskú) župu a Podtatranskú župu.[12]
Geografia
Gemersko-malohontská župa sa nachádzala na strednom Slovensku. V roku 1920 na západe hraničila s Novohradskou a Zvolenskou župou, na severe s Liptovskou župou, na severovýchode so Spišskou župou a na východe s Abovsko-turnianskou župou. Južná hranica župy bola zároveň štátnou hranicou s Maďarskom.[8]
Administratívne členenie
V roku 1919 sa Gemersko-malohontská župa členila na sedem slúžovských okresov a tri mestá so zriadeným magistrátom:[3]
- Jesenské (dobový názov Feledince, Feled),
- Slúžnovský okres horehronský (správnym sídlom bola Pohorelá),
- Ratková,
- Revúca,
- Slúžnovský okres rimavskosobotský (správnym sídlom bola Hnúšťa),
- Rožňava,
- Tornaľa,
- mesto Jelšava,
- mesto Rimavská Sobota,
- mesto Rožňava.
Zmeny v členení
Nariadením vlády republiky Československej 275/1922 Zb., vyhláseným 21. septembra 1922, zanikol štatút municipálneho mesta Jelšave, Rimavskej Sobote a Rožňave. Mestá boli vyhlásené za veľké obce a pripojené k rovnomenným okresom. Zároveň v rimavskosobotskom okrese bolo prenesené sídlo z Hnúšte do Rimavskej Soboty.[13] V ten istý deň nariadením vlády republiky Československej č. 281/1922 Zb. mala zaniknúť pôsobnosť slúžnovských okresov Ratková a Pohorelá. Obce z okresu Ratková mali byť prerozdelené medzi okresy Hnúšťa (so sídlom v Rimavskej Sobote) a Revúca. Obce z okresu Pohorelá mali byť pripojené k Zvolenskej župe a začlenené do slúžnovského okresu Brezno, až na obec Vernár, ktorá bola pripojená k okresu Spišská Sobota v Spišskej župe. K okresu Gelnica, tiež na Spiši, mala byť zároveň pripojená obec Uhorná z okresu Rožnava.[14]
Referencie
- ↑ VOLKO, Viliam; KIŠ, Miloslav. Stručný prehľad vývoja územného a správneho členenia Slovenska . Ministerstvo vnútra SR, 2007, . Ďalej len VOLKO-KIŠ. Dostupné online. Archivované 2023-02-11 z originálu.
- ↑ VOLKO-KIŠ, strana 26
- ↑ a b TIŠLIAR, Pavol. Mimoriadne sčítanie ľudu na Slovensku z roku 1919 . Bratislava: STATIS, 2007, . Dostupné online. Archivované 2023-02-11 z originálu.
- ↑ VOLKO-KIŠ, strana 26
- ↑ Gemer . LESY SR, štátny podnik, . Dostupné online.
- ↑ Kráľova hoľa | Vrchárska koruna Gemera . www.vk-gemer.sk, . Dostupné online.
- ↑ a b c VANÍK, Pavol. Okresné zriadenie na Slovensku v rokoch 1918-1939 . Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, 2021, . Ďalej len Vaník. Dostupné online. Archivované 2023-02-12 z originálu.
- ↑ a b GURŇÁK, Daniel. Regionálnogeografické špecifiká vývoja administratívneho členenia územia Slovenska . Univerzita Komenského v Bratislave, 2014, . S. 6. Dostupné online. Archivované 2023-02-11 z originálu.
- ↑ 64/1918 Sb. Zákon ze dne 10. prosince 1918 o mimořádných přechodních ustanoveních na Slovensku. . Wolters Kluwer, 10.12.1918, . Dostupné online. Archivované 2023-02-12 z originálu.
- ↑ Vaník, strana 5-6
- ↑ Vaník, strana 6
- ↑ 126/1920 Sb. o zřízení župních a okresních úřadů v republice Československé . Wolters Kluwer, 21.9.1922, . Dostupné online. Archivované 2023-02-11 z originálu.
- ↑ INFO@WOLTERSKLUWER.CZ, Wolters Kluwer ČR, a s-. Nařízení 275/1922 Sb. , kterým se provádějí některé úpravy politické správy na Slovensku úplné a aktualní znění . ASPI, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ 281/1922 Sb. Nariadenie vlády republiky Československej zo dňa 21. septembra 1922, ktorým sa upravujú obvody niektorých žúp a slúžnovských okresov na Slovensku. online. Wolters Kluwer, 21.9.1922, cit. 2023-02-11. Dostupné online. Archivované z originálu.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Československá socialistická republika
20. storočie v Česko-Slovensku
20. storočie v Československu
Charta 77
Dejiny Česka
Dejiny Slovenska
Dočasné štátne zriadenie
Ústava Československej socialistickej republiky
Ústavný zákon o česko-slovenskej federácii
Ústavný zákon o československej federácii
Ústavný zákon o autonómii Slovenskej krajiny
Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
Ústav marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska
Ústav pre štúdium totalitných režimov
Česká a Slovenská Federatívna Republika
Česko-slovenská federatívna republika
Česko-slovenská kolónia Togo
Česko-slovenské légie
Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš
Česko-slovensko-poľský spor o Tešínsko
Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989
Československá republika
Československý koridor
Československo-sovietska zmluva (1943)
Ľudové milície
Štátna bezpečnosť
Žilinská dohoda
Žilinský kraj (1948 – 1960)
Akcia Kamene
Akcia K (kláštory)
Akcia P
Akcia R
Akcia Vír
Amnestia Václava Havla z 1. januára 1990
Anyási
Aprílová dohoda
Banskobystrický kraj (1948 – 1960)
Bezpečnostná päťka
Bilaterálne zmluvy medzi Česko-Slovenskom a Sovietskym zväzom
Bitka pri Čadci
Bratislavská župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)
Bratislavské predmostie
Bratislavský kraj (1948 – 1960)
Bratislavsko-brnianska operácia
Budujme stát pro 40 000 000 lidí
Clevelandská dohoda
Dejiny Česko-Slovenska
Dejiny výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku
Dekréty prezidenta republiky
Dočasná ústava
Dočasné štátne zriadenie
Doba neslobody
Druhá česko-slovenská republika
Druhá pražská dohoda
Februárový prevrat
Gemersko-malohontská župa (Česko-Slovensko)
Homolov puč
Hontianska župa (Česko-Slovensko)
Interhelpo
Karlovarský program
Klub 231
Košická župa
Košická župa (Česko-Slovensko, 1922)
Košická župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)
Košický kraj (1948 – 1960)
Košický vládny program
Komárňanský prielom
Kraj (Česko-Slovensko, 1948 – 1960)
Kraj (Česko-Slovensko, 1960 – 1992)
Kraj (1949 – 1960)
Kraj (1960 – 1990)
Lustračný zákon
Maďarský revizionizmus
Masarykizmus
Memorandum (Flóra)
Menová reforma v Česko-Slovensku v roku 1953
Międzymorze
Mierový klub Johna Lennona
Mladočesi
Mníchovská dohoda
Muži 28. októbra
Národný front Čechov a Slovákov
Národný výbor československý
Nežná revolúcia
Niekoľko viet
Nitrianska župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)
Nitriansky kraj (1948 – 1960)
Normalizácia (ČSSR)
Október 1918
Okupácia južného Slovenska
Operácia Veto
O niektorých chybách Komunistickej strany Československa
Pál Prónay
Palachov týždeň
Philadelphská dohoda
Podkarpatská Rus
Podtatranská župa
Pomlčková vojna
Pomocný technický prápor
Považská župa
Pražská jar
Pražská zmluva (1973)
Pražské dohody
Prešovský kraj (1948 – 1960)
Prepadnutie okresu Berehovo
Prepad colnice v Habarticiach
Presídlenie Maďarov do Čiech
Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu
Proces s Jánom Šmigovským
Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským
Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku
Proces s Vojtechom Tukom
Prvá česko-slovenská republika
Prvá pražská dohoda
Prvá viedenská arbitráž
Prvý česko-slovenský odboj
Rada slobodného Česko-Slovenska
Recepčný zákon (1918)
Reslovakizácia
Rongyos gárda
Rozdelenie Česko-Slovenska
Rumburská vzbura
Rusínska národná republika Lemkov
Saintgermainská zmluva (1919, veľká)
Sibírska anabáza
Socializmus v Česko-Slovensku
Staročesi
Streľba v Bratislave (1919)
Sudetonemecká strana
Szabadcsapatok
Tajná cirkev
Tretia česko-slovenská republika
Tretia pražská dohoda
Užhorodské memorandum
Uhoľné prázdniny
Ukrajinci v Česko-Slovensku
Výbor na obranu nespravodlivo stíhaných
Výnos o zriadení Protektorátu Čechy a Morava
Všeobecná mobilizácia v roku 1938
Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska
Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska
Washingtonská deklarácia
Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov
Zavedenie pravostrannej premávky v Česko-Slovensku
Zbor národnej bezpečnosti
Zvolenská župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk