Germanos I.

	Germanos I.
	konštantínopolský ekumenický patriarcha
Štát pôsobenia	Byzantská ríša
Funkcie a tituly
biskup kyzický
	705 – 715 (?)
konštantínopolský ekumenický patriarcha
	11. augusta 715 – 17. januára 730
Biografické údaje
Varianty mena	starogr. Γερμανός Α΄
Narodenie	7. storočie; Konštantínopol
Úmrtie	715/730; Platanion, neďaleko Atén
Pochovaný	Chóra?
Svätenia
Svätec
Sviatok	12. mája
V cirkvách	Pravoslávna cirkev, Latinská cirkev
Odkazy
	Germanos I.
	Portál Byzantskej ríše; Biografický portál

Svätý Germanos I. alebo Germanós Konštantínopolský^[2] (starogr. Γερμανός Α΄; * 7. storočie^{[pozn. 1]}, Konštantínopol – † 730/742, Platanion) bol byzantský teológ, klerik a hymnograf, konštantínopolský ekumenický patriarcha v období od 11. augusta 715 do 17. januára 730. Bol veľkým prívržencom mariánskeho kultu. Pravoslávna aj Latinská cirkev^[3]^[4] ho uctieva ako svätého. Jeho sviatok sa oslavuje 12. mája. Legenda Vita Germani pochádza z 11. storočia.^[5] Bol odporcom obrazoborectva a autorom viacerých homílií, dogmatických prác a oslavných diel.^[6]

Životopis

Germanos sa narodil do vplyvnej byzantskej rodiny. Podľa niektorých, avšak nepotvrdených domnienok mohol byť príbuzným cisára Justiniána II.^[6]^[5] V roku 669 bol jeho otec, patricij Justinián, popravený a samotný Germanos bol cisárom Konštantínom IV. vykastrovaný. Ako eunuch sa stal Germanos nižším klerikom v chráme Hagia Sofia. Do roku 678 sa stal primiceriom.^[3] Ako teologický konzultant, ovplyvnil cisára pri zvolaní Tretieho konštantínopolského koncilu (680 – 681), ktorý odsúdil monotheletizmus.^[1] Okolo roku 705 sa stal biskupom v maloázijskom Kyziku. V rokoch 711 – 713 podporoval cisára Filippika Bardana, no po tom, čo bol zvrhnutý tvrdo odsúdil ním presadzovaný monoteletizmus. V roku 715 sa stal za vlády Anastasia II.^[3] konštantínopolským patriarchom. V úrade spočiatku podporoval novú Sýrsku dynastiu a jej zakladateľa, cisára Leva III. V polovici 20. rokov sa však cisárova politika začala orientovať do vnútra byzantskej cirkvi. Lev začal v duchu cézaropapistických snáh byzantských cisárov presadzovať myšlienku zákazu uctievania ikon - obrazoborectva. Zrejme najmä pre s ikonami spojený kult Bohorodičky sa patriarcha s Levom dostal do konfliktu. V roku 730 cisárove obrazoborecké tendencie vyvrcholili a Germanos bol prinútený abdikovať a odísť do kláštora. Následne cisár menoval nového patriarchu Anastasia a vydal edikt, ktorý prikázal odstrániť ikony z verejných miest.^[6]^[5] Ikonoklastickým koncilom v Hierei bol Germanos roku 754 odsúdený, no v roku 787 bol opätovne rehabilitovaný Druhým nicejským koncilom.^[1]

Dielo

Gemanos napísal viacero diel rozličného charakteru. Niektoré jemu pripisované diela (najmä homílie) mohli byť aj dielami iných konštantínopolských patriarchov rovnakého mena (najmä Germana II., no i Germana III.)^[3] Pravdepodobne bol autorom významného byzantského liturgického komentára Historia mystica ecclesiae catholicae^[3], ktorý bol v 9. storočí Anastasiom Bibliothecariom preložený do latinčiny. Dielo vysvetľuje symbolizmus byzantskej liturgie. Napísal tiež viacero prevažne mariánskych homílií. Časť jeho textov použil pápež Pius XII. v konštitúcii Munificentissimus Deus (1950), ktorou vyhlásil v Katolíckej cirkvi vieroučnú dogmu o nanebovzatí Panny Márie.^[4] Známe sú aj jeho štyri listy, ktoré slúžia ako historické pramene z obdobia raného obrazoboreckého obdobia. Tri na obranu obrazov adresoval biskupom (Ad Iohannem episcopum Synadensem, Ad Constantinum episcopum Nacoliae, Ad Thomam episcopum Claudiopoleos)^[3] a jeden o dvoch Kristových podstatách miafyzitským Arménom (Ad Armenos). Vytvoril i viaceré oslavné kánony a sticherariá. Bol vynikajúcim znalcom rétoriky.^[6] Možno v kláštore napísal historický spis De haeresibus et synodis (v dosl. preklade O herézach a synodách).^[1] Text bol dedikovaný diakonovi Anthimovi a podáva výpočet historických heréz, ich protagonistov a koncilov, ktoré ich odsúdili. Okrem toho napísal niekoľko diel, ktoré sa nedochovali, správu o nich podáva patriarcha Fotios.^[3] Niektorí učenci mu pripisovali aj autorstvo Akatistu,^[5] ktorého kult obnovil.^[4]

Poznámky

↑ Oxford Dictionary of Byzantium uvádza ako varianty dve obdobia: 630 až 650 a 653 až 658. Dějiny Byzance sa priklonilo k prvému intervalu.

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d Saint Germanus I In: Encyclopedia Britannica . . Dostupné online. (po anglicky)
↑ ZOZUĽAK, Ján. Byzantská filozofia. 1. vyd. Plzeň : Aleš Čeněk, 2016. 221 s. ISBN 978-80-7380-640-8. S. 53.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g GERMANUS of Constantinople In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 2:125 – 2:126. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c Sv. German, biskup a patriarcha Konštantínopolu . Bratislava: Diecézny katechetický úrad, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d GERMANOS I In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 846. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c ^d Germanos I. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 170 – 171.

Pozri aj

Germanos

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[3] Oxford Dictionary of Byzantium uvádza ako varianty dve obdobia: 630 až 650 a 653 až 658. Dějiny Byzance sa priklonilo k prvému intervalu.

[bri-1] Saint Germanus I In: Encyclopedia Britannica . . Dostupné online. (po anglicky)

[:BF-2] ZOZUĽAK, Ján. Byzantská filozofia. 1. vyd. Plzeň : Aleš Čeněk, 2016. 221 s. ISBN 978-80-7380-640-8. S. 53.

[anc-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g GERMANUS of Constantinople In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 2:125 – 2:126. (po anglicky)

[kat-5] Sv. German, biskup a patriarcha Konštantínopolu . Bratislava: Diecézny katechetický úrad, . Dostupné online.

[:KZD-6] GERMANOS I In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 846. (po anglicky)

[:VV-7] Germanos I. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 170 – 171.

[1]

[2]

[pozn. 1]

[3]

[4]

[5]

[6]