A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Germanos I. | ||||||||
konštantínopolský ekumenický patriarcha | ||||||||
Štát pôsobenia | Byzantská ríša | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Funkcie a tituly | ||||||||
biskup kyzický | ||||||||
705 – 715 (?) | ||||||||
konštantínopolský ekumenický patriarcha | ||||||||
11. augusta 715 – 17. januára 730 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Varianty mena | starogr. Γερμανός Α΄ | |||||||
Narodenie | 7. storočie Konštantínopol[1] | |||||||
Úmrtie | 715/730 Platanion, neďaleko Atén | |||||||
Pochovaný | Chóra? | |||||||
Svätenia | ||||||||
Svätec | ||||||||
Sviatok | 12. mája | |||||||
V cirkvách | Pravoslávna cirkev, Latinská cirkev | |||||||
Odkazy | ||||||||
Germanos I. | ||||||||
Svätý Germanos I. alebo Germanós Konštantínopolský[2] (starogr. Γερμανός Α΄; * 7. storočie[pozn. 1], Konštantínopol – † 730/742, Platanion) bol byzantský teológ, klerik a hymnograf, konštantínopolský ekumenický patriarcha v období od 11. augusta 715 do 17. januára 730. Bol veľkým prívržencom mariánskeho kultu. Pravoslávna aj Latinská cirkev[3][4] ho uctieva ako svätého. Jeho sviatok sa oslavuje 12. mája. Legenda Vita Germani pochádza z 11. storočia.[5] Bol odporcom obrazoborectva a autorom viacerých homílií, dogmatických prác a oslavných diel.[6]
Životopis
Germanos sa narodil do vplyvnej byzantskej rodiny. Podľa niektorých, avšak nepotvrdených domnienok mohol byť príbuzným cisára Justiniána II.[6][5] V roku 669 bol jeho otec, patricij Justinián, popravený a samotný Germanos bol cisárom Konštantínom IV. vykastrovaný. Ako eunuch sa stal Germanos nižším klerikom v chráme Hagia Sofia. Do roku 678 sa stal primiceriom.[3] Ako teologický konzultant, ovplyvnil cisára pri zvolaní Tretieho konštantínopolského koncilu (680 – 681), ktorý odsúdil monotheletizmus.[1] Okolo roku 705 sa stal biskupom v maloázijskom Kyziku. V rokoch 711 – 713 podporoval cisára Filippika Bardana, no po tom, čo bol zvrhnutý tvrdo odsúdil ním presadzovaný monoteletizmus. V roku 715 sa stal za vlády Anastasia II.[3] konštantínopolským patriarchom. V úrade spočiatku podporoval novú Sýrsku dynastiu a jej zakladateľa, cisára Leva III. V polovici 20. rokov sa však cisárova politika začala orientovať do vnútra byzantskej cirkvi. Lev začal v duchu cézaropapistických snáh byzantských cisárov presadzovať myšlienku zákazu uctievania ikon - obrazoborectva. Zrejme najmä pre s ikonami spojený kult Bohorodičky sa patriarcha s Levom dostal do konfliktu. V roku 730 cisárove obrazoborecké tendencie vyvrcholili a Germanos bol prinútený abdikovať a odísť do kláštora. Následne cisár menoval nového patriarchu Anastasia a vydal edikt, ktorý prikázal odstrániť ikony z verejných miest.[6][5] Ikonoklastickým koncilom v Hierei bol Germanos roku 754 odsúdený, no v roku 787 bol opätovne rehabilitovaný Druhým nicejským koncilom.[1]
Dielo
Gemanos napísal viacero diel rozličného charakteru. Niektoré jemu pripisované diela (najmä homílie) mohli byť aj dielami iných konštantínopolských patriarchov rovnakého mena (najmä Germana II., no i Germana III.)[3] Pravdepodobne bol autorom významného byzantského liturgického komentára Historia mystica ecclesiae catholicae[3], ktorý bol v 9. storočí Anastasiom Bibliothecariom preložený do latinčiny. Dielo vysvetľuje symbolizmus byzantskej liturgie. Napísal tiež viacero prevažne mariánskych homílií. Časť jeho textov použil pápež Pius XII. v konštitúcii Munificentissimus Deus (1950), ktorou vyhlásil v Katolíckej cirkvi vieroučnú dogmu o nanebovzatí Panny Márie.[4] Známe sú aj jeho štyri listy, ktoré slúžia ako historické pramene z obdobia raného obrazoboreckého obdobia. Tri na obranu obrazov adresoval biskupom (Ad Iohannem episcopum Synadensem, Ad Constantinum episcopum Nacoliae, Ad Thomam episcopum Claudiopoleos)[3] a jeden o dvoch Kristových podstatách miafyzitským Arménom (Ad Armenos). Vytvoril i viaceré oslavné kánony a sticherariá. Bol vynikajúcim znalcom rétoriky.[6] Možno v kláštore napísal historický spis De haeresibus et synodis (v dosl. preklade O herézach a synodách).[1] Text bol dedikovaný diakonovi Anthimovi a podáva výpočet historických heréz, ich protagonistov a koncilov, ktoré ich odsúdili. Okrem toho napísal niekoľko diel, ktoré sa nedochovali, správu o nich podáva patriarcha Fotios.[3] Niektorí učenci mu pripisovali aj autorstvo Akatistu,[5] ktorého kult obnovil.[4]
Poznámky
- ↑ Oxford Dictionary of Byzantium uvádza ako varianty dve obdobia: 630 až 650 a 653 až 658. Dějiny Byzance sa priklonilo k prvému intervalu.
Referencie
- ↑ a b c d Saint Germanus I In: Encyclopedia Britannica . . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ ZOZUĽAK, Ján. Byzantská filozofia. 1. vyd. Plzeň : Aleš Čeněk, 2016. 221 s. ISBN 978-80-7380-640-8. S. 53.
- ↑ a b c d e f g GERMANUS of Constantinople In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 2:125 – 2:126. (po anglicky)
- ↑ a b c Sv. German, biskup a patriarcha Konštantínopolu . Bratislava: Diecézny katechetický úrad, . Dostupné online.
- ↑ a b c d GERMANOS I In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 846. (po anglicky)
- ↑ a b c d Germanos I. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 170 – 171.
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk