Havran (angl. The Raven) je jedna z najznámejších básní Edgara Allana Poea. Po prvýkrát bola uverejnená 29. januára 1845 v novinách New York Evening Mirror. Opisuje mysterióznu polnočnú návštevu havrana u psychicky zmučeného muža, ktorý stratil svoju lásku Lenoru. Muž kladie vo svojom psychickom rozpoložení havranovi rozličné otázky, na ktoré havran odpovedá jediným naučeným slovom: Nevermore (dosl. Nikdy viac). Báseň býva považovaná za obraz psychického utrpenia, viny a pocitu bezvýchodiskovosti.

Havran je jednou z najznámejších básní americkej literatúry. Medzi jej charakteristické rysy patrí zvuková bohatosť až muzikálnosť (porov. havranom neustále opakované Nevermore), jazyková štylizácia a nadprirodzená atmosféra plná symbolov. Z týchto dôvodov sa báseň považuje za jeden z najväčších prekladateľských orieškov.

Najznámejší preklad Havrana do slovenčiny pochádza od Vladimíra Roya. Okrem neho báseň preložili aj napr. Karol Strmeň, Valentín Beniak, Jozef Urban, Ľubomír Feldek a Jana Kantorová-Báliková.

Úryvok

Otvoril som prudko oblok, a len čo som cúvol o krok,
starobylý havran vkročil do izby sťa zjavenie,
neobzrel sa vľavo, vpravo, obišiel ma nevšímavo,
iba múdro kýval hlavou, vzlietol k buste pri stene,
k bielej Palladinej buste nad dverami pri stene,
sadol si, a iné nie.

Ubolenú predstavivosť tešila tá čierna bytosť,
správala sa veľmi vážne, dôstojne a honosne.
Vravím: "Hoci rozčuchraný, no ste bez bázne a hany,
pochmúrny a starodávny ako v tajuplnom sne.
Prezraďte mi, veličenstvo, ako vaše meno znie!"
Havran kráka: "Veru nie."

(prel. Jana Kantorová-Báliková)

Literatúra

• Edgar Allan Poe. Havran. Petrus, 2000. (Zbierka deviatich slovenských prekladov Havrana)