Hodžovsko-hattalovská (jazyková) reforma (iné názvy: Hattalova kodifikácia, hattalovská kodifikácia) bola kompromisná dohoda z októbra 1851 medzi štúrovcami a bernolákovcami o jednotnej podobe spisovnej slovenčiny. Slovenčina, ktorá bola výsledkom tejto reformy sa niekedy nazýva opravená slovenčina. Reforma nahradila Štúrovu slovenčinu a bernolákovčinu a stanovila podobu spisovnej slovenčiny výrazne podobnejšiu tej, ktorú používame dodnes.

Podnetom na reformu bola kritika dovtedy používaného štúrovského pravopisu zo strany M. M. Hodžu, ktorý kritizoval skutočnosť, že išlo o pravopis foneticko-etymologický. Čoskoro nato knižne, v roku 1850, M. Hattala navrhol svoj nový, viac etymologický pravopis, odchylný od štúrovej slovenčiny, češtiny aj bernolákovčiny. Štúr s Hattalovým návrhom v podstate súhlasil, a tak sa v októbri 1851 dosiahla v Bratislave medzi štúrovcami (konkrétne Ľ. Štúr, J. M. Hurban, M. M. Hodža) a bernolákovcami (konkrétne J. Palárik, A. Radlinský, Š. Závodník, M. Hattala) dohoda, že sa prijme v podstate Hattalov návrh reformy.

Základná normatívna príručka nového pravopisu sa volala Krátka mluvnica slovenská. V roku 1852 ju vypracoval a anonymne vydal (pravdepodobne) M. Hattala. V „Predmluve“ príručku podpísali traja štúrovci a traja bernolákovci.

Obsah reformy

Reforma zaviedla etymologický pravopis, viac než v Štúrovej slovenčine sa bral ohľad na historický vývin jazyka, nárečia, češtinu (vplyv češtiny bol výrazný) a ruštinu.

Pravopisne sa zaviedlo:

• písanie y/ý
• písanie ä, ľ, é, ia/ie/iu/ô
• písanie de, te, ne, le, di, ti, ni, li bez mäkčeňa
• v genitíve množného čísla mužského rodu -ov (namiesto -ou)

Pokiaľ ide o reformu štruktúry jazyka, prejavil sa konzervativizmus, a to najmä tým, že boli zmenené paradigmy zavádzaním tvarov, ktoré mala aj čeština (ale ktoré na rozdiel od češtiny v slovenčine neboli funkčné, živé). Okrem toho sa zrušilo viacero typických stredoslovenských jazykových prostriedkov obsiahnutých v Štúrovej slovenčine, t.j. za spisovné sa prestali považovať adjektívne tvary dobruo, dobrjeho, dobrjemu, dlhé inštrumentálové prípony -mí, -amí, dlhé -í- v zámenách, napr. ích, tematická morféma -uvať v šiestej infinitívnej triede slovies, tvary minulého času bou, robiu, sadnuv.

Prijatie

Pravopisná časť reformy bola úspešná, jej etymologicko-historický pravopis v podstate používame dodnes. Časť reformy týkajúca sa zmeny štruktúry jazyka smerom ku konzervativizmu však úspešná nebola a viacero reformou zavedených nefunkčných archaizmov (napr. slová sluhy, dela, ruce, kosťam, dlaňach, čeho, jednoho, dvúch) nasledujúce kodifikácie zrušili.

Zdroje

• hodžovsko-hattalovská jazyková reforma. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 173-174.
• MUZIKOVÁ, Katarína. Vývin kodifikácie spisovnej slovenčiny od Ľ. Štúra po S. Czambela . Bratislava: Katedra slovenského jazyka, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského, . Dostupné online.