Hontianska župa
Hont, Hontská župa
Župa
Štát	Česko-Slovensko
Sídlo župy	Šahy
Najvyšší bod	Sitno
- výška	1 009,2 m n. m.
Rozloha	2 100 km² (210 000 ha)
Obyvateľstvo	95 573 (1919)
Hustota	45,5 obyv./km²
Vznik	30. októbra 1918
Zánik	1. januára 1923
Počet okresov	5 (1919)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Hontianska župa (iné názvy: Hont, Hontská župa)^[1] bola jednou zo žúp, provizórnych jednotiek územnej správy na Slovensku v rámci prvorepublikového Československa. Bola vytvorená pri vzniku Československa vydelením väčšiny územia z pôvodnej uhorskej Hontianskej župy. Existovala v rokoch 1918–1922, v roku 1919 mala rozlohu 2.100 km²^[2] a jej správnym centrom boli Šahy.^[3] Najvyššie položeným bodom bol vrchol vrchu Sitno.^[4]

Historický vývoj

Po vyhlásení Martinskej deklarácie 30. októbra 1918 a pripojení územia Slovenska k Česko-Slovensku prebralo územie Slovenska župný a municipálny systém pochádzajúci z obdobia Rakúsko-Uhorska. Zaisťoval to zákon č.11/1918 Zb. z. a n. vydaný Národným výborom československým v Prahe, ktorý mal zabezpečiť kontinuitu a nerušený prechod správy do nového štátneho úradu.^[5] Jedným z provizórnych administratívnych celkov na území Slovenska bola prvorepubliková Hontianska župa, ktorá vznikla pripojením väčšej časti pôvodnej uhorskej Hontianskej župy k Česko-Slovensku.^[1]

Sídlom župy zostalo naďalej mesto Šahy.^[6]

Počas ďalšieho obdobia bola správa župy výrazne centralizovaná. Prijatie zákona č. 64/1918 Zb. z. a n. rozpustilo mestské a obecné výbory a ich právomoci prenieslo na komisie, ktoré mali byť ustanovené zmocnencom vlády a zároveň zriadilo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska. Tento zákon však nerozpustil župné výbory (municipálne zbory) a administratívne výbory, ktoré boli rozpustené až nepublikovaným nariadením ministra s plnou mocou pre správu Slovenska č. 555/1919, ktoré predovšetkým posilnilo právomoci župana.

Do čela slúžnovských okresov postavil minister s plnou mocou pre správu Slovenska štátnych úradníkov, ktorí spočiatku používali názov okresný komisár, neskôr sa znova vrátili k pôvodnému názvu slúžny. Pôsobnosť slúžneho bola široká a zasahovala do všetkých správnych oblastí.

Istý čas malo mesto Krupina postavenie obce so zriadeným magistrátom. Avšak 21. septembra 1922 vláda Česko-Slovenskej republiky vydala nariadenie č. 275/1922 Zb., ktorým sa mali previesť niektoré úpravy politickej správy na Slovensku. V tomto nariadení mesto Krupina stratilo štatút magistrátu a bolo prehlásené za veľkú obec, čím sa stalo integrálnou súčasťou krupinského okresu.^[7] V ten istý deň vláda republiky Československej vydala nariadenie č. 281/1922 Zb., ktorým boli obce nachádzajúce sa na juhu okresu Pastovce začlenené do okresu Štúrovo (Párkáň) v Komárňanskej župe.^[8]

Hontianska župa zanikla v celom svojom rozsahu dňa 1. januára 1923. Od tohto dátumu začal na Slovensku platiť nový župný systém, ktorý v praxi nahradil doterajšiu územnú správu na Slovensku. Celé územie Hontianskej župy bolo začlenené do novovzniknutej Pohronskej/Zvolenskej župy. Výnimku tvorili bývalé hontianske obce z okresu Pastovce, už patriace pod okres Štúrovo, ktoré sa stali súčasťou Nitrianskej župy.^[9]

Postavenie mesta Banská Štiavnica-Belá v rámci Hontianskej župy

Hontianska župa v rámci svojho územia historicky zahŕňala mesto Baňská Štiavnica-Banská Belá, ktoré nepatrilo pod samosprávu Hontianskej župy a ako mesto s municipálnym právom tvorilo samostatnú územnosprávnu jednotku na úrovni župy.^[6] Dňa 21. septembra 1922 vláda Česko-Slovenskej republiky vydala nariadenie č. 275/1922 Zb., ktorým sa mali previesť niektoré úpravy politickej správy na Slovensku. Mesto Baňská Štiavnica-Belá bolo prehlásené za veľkú obec, čím mu zanikol štatút municipálneho mesta a stalo sa integrálnou súčasťou Hontianskej župy. Zároveň bol vytvorený nový slúžnovský okres so sídlom v Banskej Štiavnici-Belej. Tým sa zmenil tvar územia župy, keďže do novovytvoreného okresu boli pripojené aj obce z Tekovskej župy a jedna obec zo župy Zvolenskej.^[7]

Hontiansky župan

• Gustáv Lehotský (8. januára 1919 / 14. januára 1919)^[10][11]
• Viktor Ravasz (1919 – 1920)
• Jozef Országh (1920 – 1922)^[12]

Geografia

Hontianska župa sa nachádzala na južnom Slovensku. Na západe hraničila s Komárňanskou a Tekovskou župou, na severe so Zvolenskou župou a na východe s Novohradskou župou. Južná hranica župy bola zároveň štátnou hranicou s Maďarskom.^[13]

Administratívne členenie

V roku 1919 sa Hontianska župa členila na päť slúžňovských okresov:

• Bátovce,
• Krupina,
• Vinica (dobový názov Nekyje),
• Pastovce (dobový názov Pastuchov),
• Šahy (dobový názov Ipoľské Šiahy).^[14]

Na konci roku 1922 mal vzniknúť nový slúžnovský okres:

• Banská Štiavnica-Belá (teraz samostatné mesto Banská Štiavnica a obec Banská Belá).^[7]

Referencie

1. ↑ ^{a b} VOLKO, Viliam; KIŠ, Miloslav. Stručný prehľad vývoja územného a správneho členenia Slovenska . Ministerstvo vnútra SR, 2007, . Ďalej len Volko–Kiš. Dostupné online. Archivované 2023-02-19 z originálu.
2. ↑ TIŠLIAR, Pavol. Mimoriadne sčítanie ľudu na Slovensku z roku 1919 . Bratislava: STATIS, 2007, . Dostupné online. Archivované 2023-02-19 z originálu.
3. ↑ Volko–Kiš, strana 26
4. ↑ Sitno . Región Hont, . Dostupné online.
5. ↑ INFO@WOLTERSKLUWER.SK, Wolters Kluwer SR, s r o-. Zákon 11/1918 Sb. o zřízení samostatného státu československého úplné a aktuálne znenie . ASPI, . Dostupné online.
6. ↑ ^{a b} Stručný prehľad vývoja územného a správneho členenia Slovenska.  : , 2007. Dále jen Volko–Kiš. Dostupné online. S. 26–27.
7. ↑ ^{a b c} INFO@WOLTERSKLUWER.SK, Wolters Kluwer SR, s r o-. Nařízení 275/1922 Sb. , kterým se provádějí některé úpravy politické správy na Slovensku úplné a aktuálne znenie . ASPI, . Dostupné online.
8. ↑ INFO@WOLTERSKLUWER.SK, Wolters Kluwer SR, s r o-. Nařízení 281/1922 Sb. , kterým se upravují obvody některých žup a služnovských okresů na Slovensku úplné a aktuálne znenie . ASPI, . Dostupné online.
9. ↑ INFO@WOLTERSKLUWER.SK, Wolters Kluwer SR, s r o-. Nařízení 378/1922 Sb. o rozdělení a sídlech okresních úřadů na Slovensku úplné a aktuálne znenie . ASPI, . Dostupné online.
10. ↑ A.S, Petit Press. Z historickej budovy krupinského múzea odstránili balkón, bol novšieho dáta . myzvolen.sme.sk, . Dostupné online.
11. ↑ VÝVOJ VEREJNEJ SPRÁVY V ČESKO - SLOVENSKU Z ASPEKTU PODIELU SLOVÁKOV (1918 -1939) :: Suverenisti.sk online. www.suverenisti.sk, 2019-04-27, cit. 2023-04-27. Dostupné online.
12. ↑ MATUŠKOVÁ, Veronika. Jozef Országh online. 2020-01-02, cit. 2023-04-07. Dostupné online.
13. ↑ Volko–Kiš, príloha 4.
14. ↑ Mimoriadne sčítanie ľudu na Slovensku z roku 1919. Príspevok k populačným dejinám Slovenska. s.l. : s.n., 2007. Dostupné online. ISBN 978-80-85659-46-7. S. 129–130.

Slovenský portál