Hradec Králové
štatutárne mesto
Centrum mesta
Vlajka Znak
Štát	Česko
Kraj (NUTS 3)	Královohradecký (CZ052)
Okres (LAU 1)	Hradec Králové (CZ0521)
Historická krajina	Čechy
Rieka	Labe
Nadmorská výška	235 m n. m.
Súradnice	50°12′40″S 15°50′15″V / 50,211111°S 15,837500°V / 50.211111; 15.837500
Rozloha	105,61 km² (10 561 ha)
Obyvateľstvo	92 904 (1. 1. 2014)
Hustota	879,69 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	995
Primátor	Pavlína Springerová (HDK)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	500 00
Miestne časti	21
Zákl. síd. jednotky	84
Katastrálne územie	21
LAU 2 (obec)	CZ0521 569810
Adresa mestského úradu	Magistrát města Hradce Králové Československé armády 408 502 00 Hradec Králové
E-mailová adresa	posta@mmhk.cz
Poloha mesta v Česku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Hradec Králové
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.hradeckralove.org
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Český portál

Hradec Králové (skloňuje sa len prvé slovo názvu; slovenské prídavné meno znie královohradecký) je štatutárne mesto na východe Čiech a metropola Hradeckého kraja, ležiace na sútoku riek Labe a Orlice.

Strategická lokalita pri dôležitom brode na sútoku Labe a Orlice bola osídlená už v praveku. V lokalite Plotiště na severozápadnom okraji mesta sa potvrdili nálezy tak z obdobia praveku, ako aj z doby rímskej. Výhodnosť polohy na starej ceste z Prahy do Krakova priamo nabádala na vznik obchodnej osady a tak už krátko po vzniku Českého kráľovstva sa tu v 10. storočí nachádzalo slovanské hradisko Slavníkovcov. Po vyvraždení rodu Přemyslovcami v roku 995 sa Hradec stal sídlom kniežaťa a správnym centrom rozsiahleho územia severovýchodných Čiech.

Význam Hradca zvýraznilo jeho povýšenie Přemyslom Otakarom I. na slobodné kráľovské mesto v roku 1225, ktoré prospelo ďalšiemu rozvoju. Do mesta prišli nemeckí kolonisti a mnoho obchodníkov a remeselníkov, čím sa osídlil celý ostroh, okolo ktorého bolo vybudované opevnenie, chrániace hrad a jadro mesta. Množstvo priznaných výhod počas 14. storočia posilnilo postavenie mesta, ktoré sa stalo významom, rozlohou a počtom obyvateľov druhým najdôležitejším mestom krajiny. V meste, ktoré sa rozkladalo na 15. ostrovoch a oboch stranách Labe a Orlice a v ktorom sídlili české kráľovné, bol počas najväčšieho stavebného rozmachu postavený chrám sv. Ducha, 7 farských kostolov, 2 kláštory, 3 špitály, ale aj 16 mostov. Husitské obdobie zastavilo rozmach Hradca, kde bol napokon v roku 1424 pochovaný Ján Žižka. K hospodárskemu oživeniu došlo až za vlády Jiřího z Poděbrad a Vladislava Jagelovského.

Odboj proti cisárovi Ferdinandovi znamenal v roku 1547 stratu kráľovských výsad, konfiškáciu majetku a tým opätovný úpadok mesta. Časť majetku a práv bola Hradcu vrátená v roku 1562, no pokles vplyvu a významu mesta to nezabránilo. Najťažšie obdobie však obyvatelia i mesto zažilo počas tridsaťročnej vojny, keď bolo okupované švédskym vojskom a keď došlo k rozsiahlej devastácií pamiatok i obydlí v meste i širokom okolí. V roku 1664 tu bolo zriadené biskupstvo a kostol sv. Ducha sa stal katedrálnym chrámom, pri ktorom vznikla kapitula. Stavebný rozmach v barokovom slohu zmenil tvár mesta, v ktorom pribudol chrám Nanebovzatia Panny Márie, biskupská rezidencia, kaplnka sv. Klimenta, nový morový stĺp a seminárny kostol sv. Jana Nepomuckého.

Ani tento rozmach netrval dlho, keďže mesto priamo zasiahla sedemročná vojna. Ničivý požiar, založený pruskými vojakmi v roku 1762 a ktorý zničil takmer polovicu mesta, podnietil premenu Hradca na vojenskú pevnosť. Medzi rokmi 1766 až 1789 tak mesto výrazne zmenilo svoj charakter aj vzhľad, vznikli nové štvrte - Nový Hradec Králové, Kuklen, Farářství a Pouchov. Pomery v meste sa postupne upokojili a mesto začalo kultúrne a spoločensky prosperovať. V roku 1857 bola do mesta postavená železničná trať, neskôr vznikol cukrovar, strojáreň, plynáreň, záložňa, sporiteľňa a v roku 1864 aj továreň na piána značky Petrof. V blízkosti mesta sa 3. júla 1866 odohrala bitka pri Hradci Králové, po ktorej nasledovalo zrušenie pevnosti, vojenských objektov i hradieb. V druhej polovici 19. storočia bolo postavené Klicperovo divadlo a múzeum, množstvo nových budov a oživil sa tiež kultúrny život.

Územný plán z rokov 1926 - 1928 predurčil dnešný vzhľad centra s okružným princípom, na ktorý nadväzovali nasledovné koncepcie. V meste vznikli priemyselné podniky, školy, úrady, ale aj komunikácie a celé štvrte. Hradec Králové sa vyvíjal ako hospodárske centrum východných Čiech, bol sídlom kraja a jeho populácia presiahla 100 tisíc obyvateľov.

• Alžbeta Rejčka (* 1286 – † 1335) česká a poľská kráľovná, druhá manželka Václava II. a Rudolfa Habsburského
• Bohuslav Balbín (* 1621 – † 1688) český literát, historik, zemepisec a pedagóg
• Václav Kliment Klicpera (* 1792 – † 1859), český spisovateľ a dramatik
• Karel Rokytanský (* 1804 – †1878), česko-rakúsky lekár, patológ, filozof a liberálny politik.
• Josef Kajetán Tyl (* 1808 – † 1856), český dramatik a spisovateľ.
• Karel Jaromír Erben (* 1811 – † 1870), český spisovateľ, básnik, prekladateľ, literárny historik, zberateľ českých ľudových piesní a rozprávok
• František Plesnivý (* 1845 – † 1918), rakúsko-uhorským architektom
• Antonín Petrof (* 1851 – † 1930), český podnikateľ, zakladateľ firmy Petrof
• Alois Jirásek (* 1851 – † 1930), český prozaik a dramatik, autor množstva historických románov
• Jan Kotěra (* 1871 – † 1923), český architekt, teoretik architektúry a urbanista
• Josef Gočár (* 1880 – † 1945), český architekt
• Rudolf Medek (* 1890 – † 1940), český spisovateľ a generál čs. armády
• Karel Čapek (* 1890 – † 1938), český prozaik, dramatik, novinár, filmový scenárista, libretista, básnik a prekladateľ, literárny, divadelný a výtvarný kritik, estetik a filozof
• Hana Fabiánová (* 1911 – † 1981), lekárka-pediatrička
• Otakar Vávra (* 1911 – † 2011), filmový režisér, scenárista a pedagóg
• Josef Bek (* 1918 – † 1995), herec
• Václav Snítil (* 1928 – † 2015), huslista a hudobný pedagóg
• Vladimír Preclík (* 1929 – † 2008), český sochár
• Vladimír Vavřínek (* 1930 – † 2014), český historik, byzantológ a slavista
• Vladimír Jiránek (* 1938), český karikaturista, ilustrátor, scenárista a režisér animovaných filmov
• Dominik Duka (* 1943), dominikánsky duchovný, emeritný 36. pražský arcibiskup
• Lenka Termerová (* 1947), česká herečka
• Zuzana Navarová (* 1959 – † 2004), česká speváčka, hudobníčka, skladateľka a textárka
• Ivo Žďárský (* 1960), konštruktér vrtúľ
• Martin Hronský (* 1972), slovenský herec
• Robin Vik (* 1980), český profesionálny tenista
• Patrik Kincl (* 1989), český bojovník zmiešaných bojových umení
• Tereza Smitková (* 1994), česká profesionálna tenistka
• Vojtěch Vodochodský (* 1994), český herec
• Kateřina Siniaková (* 1996), česká tenistka

• Alessandria, Taliansko
• Arnhem, Holandsko
• Banská Bystrica, Slovensko
• Carovigno, Taliansko
• Gießen, Nemecko
• Jagodina, Srbsko
• Kaštela, Chorvátsko
• Metz, Francúzsko
• Montana, Bulharsko
• Vroclav, Poľsko
• Wałbrzych, Poľsko

1. ↑ Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)

• Zoznam miest v Česku
• Zoznam obcí v Česku

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hradec Králové

• Oficiálna stránka Archivované 2015-12-24 na Wayback Machine