A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Iža | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Nitriansky kraj |
Okres | Komárno |
Región | Podunajsko |
Vodný tok | Dunaj |
Nadmorská výška | 111 m n. m. |
Súradnice | 47°44′58″S 18°13′33″V / 47,7495°S 18,2257°V |
Rozloha | 28,02 km² (2 802 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 1 802 (31. 12. 2022) [2] |
Hustota | 64,31 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1268 |
Starosta | István Domin[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA) |
PSČ | 946 39 |
ŠÚJ | 501174 |
EČV (do r. 2022) | KN |
Tel. predvoľba | +421-35 |
Adresa obecného úradu |
Ďatelinová 315 946 39 Iža |
E-mailová adresa | info@iza.sk |
Telefón | (0) 35/778 3153 |
Fax | (0) 35/778 3375 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Iža | |
Webová stránka: www.iza.sk | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Iža (maď. Izsa) je obec na Slovensku v okrese Komárno. Obec leží pri Dunaji, 7 km od Komárna. V obci sa nachádza rímsky vojenský tábor vojenský tábor, ktorý je od roku 2021 zapísaný v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstvaBrajen Gál ako súčasť pamiatky Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes (západná časť).[4]
Polohopis
Obec leží v blízkosti Dunaja, v najjužnejšej časti Slovenska a najvýchodnejšom výbežku Podunajskej roviny. Ižou prechádza cesta I/63, smerujúca ľavým nábrežím veľtoku z Komárna do Štúrova. Komárno je vzdialené 8 km západne, Nové Zámky 35 km severne a Štúrovo 40 km východne.
Dejiny
Oblasť je významným archeologickým náleziskom s dokladmi osídlenia už od doby kamennej. Bolo tu potvrdené sídlisko z neolitu i eneolitu, kedy sa ľudia začali usadzovať a viac venovať poľnohospodárstvu. Vyspelosť tunajších obyvateľov z doby bronzovej dokladá hromadný nález bronzov a popolnicové hroby so svojou výbavou. Hlavným etnikom laténskej doby boli Kelti, ktorých na prelome letopočtu vystriedali remeselne zruční Dákovia, pričom obe kultúry tu zanechali rozsiahle stopy v podobe pohrebiska. Významné centrum oboch etník sa nachádzalo v neďalekom Chotíne, vzdialenom len asi 5 km severne. Samostatnou kapitolou pre Ižu je rímske obdobie, kedy rieka Dunaj tvorila severnú hranicu Rímskej ríše. Na jej obranu bol vybudovaný hraničný pevnostný systém - Limes Romanus, ktorý pozostával zo siete pevností. Jediným vojenským táborom, vybudovaných na severnom brehu rieky, bola predsunutá vojenská pevnosť v Iži.[5] Na opačnom (dnes maďarskom) brehu sa na území rímskej provincie Panónia nachádzal légiový tábor Brigetio (dnešné Szöny, ktorý bol zázemím pre tábor v Kelemantii. Tábor, z ktorého sa zachovali iba zvyšky základových múrov, slúžil na ochranu provincií proti útokom Germánov zo severu. V 1. – 4. storočí sídlili na území Slovenska kmene Markomanov a Kvádov a práve počas markomanských vojen v 2. storočí bola značná časť pevností silno poškodená alebo úplne zničená. Počas vlády cisára Commoda započala výstavba kamenného kastela priamo na mieste vyplieneného drevozemného tábora v predmostí Brigetia. Opevnenie malo pôdorys v tvare štvorca s vnútornými rozmermi 172 x 172 m s hrúbkou múrov až 180 cm. Kamenné hradby siahali do výšky najmenej 4 až 5 m a boli ukončené cimburím a v strede všetkých štyroch strán kastela boli umiestnené vstupné brány chránené dvojicami veží. Súčasťou hradieb bolo 20 veží. Hlavná južná brána (porta decumana), smerujúca k brehu Dunaja, zabezpečovala životne dôležité spojenie s materským legionárskym táborom v Brigetiu. Stavba zanikla pravdepodobne požiarom po tom, ako v roku 374 vtrhli Kvádi s Markomanmi a Sarmatmi za Dunaj a plienili rímske územie. Oslabená vojenská ochrana hraníc viac nedokázala odolávať ďalším útokom a tak zanikol aj rímsky kastel v Iži.[6]
Po rozpade Rímskej ríše sa na územie dnešného Slovenska začali dostávať Slovania, no už v roku 568 obsadzujú južné oblasti krajiny Avari. Okrem rozsiahlych cintorínov v Komárne boli avarské pohrebiská objavené aj v obciach Radvaň nad Dunajom a Virt. Neskôr bola oblasť súčasťou Nitrianskeho kniežatstva a začiatkom 10. storočia sa do oblasti dostávajú prvé maďarské kmene.
Prvá písomná zmienka o osade Isa pochádza z roku 1268. Veľkým utrpením si obyvatelia prešli počas osmanskej okupácie, kedy museli okrem práce dodávať potraviny a drevo do novozámockej pevnosti. Po odchode Turkov bolo v obci obývaných len 20 domov a dodnes existujúcou pamiatkou na ich prítomnosť je kamenný most. Kostol zo 16. storočia spustošili vojaci Štefana Bočkaja v roku 1599, k jeho obnove došlo až v roku 1721. V roku 1763 (zemetrasenie v Komárne v roku 1763), 1773 a 1822 široké okolie postihli zemetrasenia, ktoré opäť poškodili budovy i kostol. Kalvínsky kostol bol postavený v roku 1871, kedy v obci žilo už okolo 1 500 obyvateľov. Blízkosť Dunaja prinášala ohrozenie veľkou vodou a tie najväčšie povodne sa vyskytli v roku 1895 a 1965. Katastrofický bol rok 1899, kedy 11. augusta veľkú časť obce zničil požiar a o niekoľko dní neskôr dokonala skazu povodeň. V roku 1900 žilo v Iži už 2 055 obyvateľov, ktorí sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom, rybolovom, prácou na okolitých veľkostatkoch a v priemyselných podnikoch.
Po I. svetovej vojne sa Iža stala súčasťou Prvej česko-slovenskej republiky, no v roku 1938 ju s pásom územia anektovalo Maďarsko. Koniec vojny do oblasti prišiel až v januári 1945, kedy sa obec opäť pričlenila k Česko-Slovensku. V decembri 1946 a januári 1947 prišlo k násilnému vysídleniu časti obyvateľov do Česka, v rámci výmeny obyvateľov bolo 148 rodín presídlených do Maďarska.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Rímsky kastel Celemantia, vojenský tábor a priľahlé osídlenie vybudované na mieste drevozemného sídliska z obodbia Markomanských vojen okolo konca 2. storočia.[7] Nachádza sa na ľavom brehu Dunaja v lokalite Leányvár - Dievčí hrad. Tvorilo súčasť sústavy opevnení hranice Rímskej ríše, Limes Romanus, ktoré však bolo umiestnené z jej vonkajšej strany, na druhej strane Dunaja. Zaniklo pravdepodobne na konci 4. storočia pod náporom Markomanov a Kvádov. Údajne ešte v 18. storočí boli ruiny komplexu viditeľné. Lokalita bola prvýkrát skúmaná na prelome 19. a 20. storočia. Od roku 1978 tu Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied uskutočňuje systematický výskum.
- Rímske a Národopisné Múzeum - Pri hlavnej ceste sa nachádza Rímske a národopisné múzeum Kelemantia v Iži, ktoré bolo otvorené v roku 2013. [8]
- Rímskokatolícky kostol sv. Michala, jednoloďová neskorobaroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z obdobia po roku 1763. Stojí na základe staršej stavby zo 16. storočia. Úpravami prešiel v roku 1773 a v roku 1822.[9] V interiéri sa nachádza oltár a kazateľnica z 18. storočia s oltárnym obrazom sv. Michala z roku 1883 a bočný oltár sv. Jána Nepomuckého z 18. storočia. Fasády kostola sú členené lizénami a pravouhlo ukončenými oknami s nárožným zaoblením a šambránami. Dynamické barokové priečelie je členené pilastrami a ukončené štítom, z ktorého vyrastá veža ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.
- Reformovaný kostol, jednoloďová neoklasicistická stavba s pravouhlým záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1871. Obnovou prešiel v roku 1995. Interiér je plochostropý, nachádza sa tu neogotická kazateľnica. Mramorový stôl Pána z roku 1887 je dielom Mikuláša Tótha.[10] Fasády sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu. Je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.
- Evanjelický kostol - Základný kameň evanjelického a.v. kostola v Iži bol položený a vysvätený dňa 19. júla 1997 pri spomienke na 50. výročie presídlenia Slovákov z Dolnej zeme.[11]
- Tzv. Turecký most, technická pamiatka, dvojoblúkový kamenný most.[12]
- Artézská studňa - Uprostred dediny smerom do Štúrova sa nachádza artézska studňa , ktorej voda vyviera z hĺbky 220 m. Nad studňou sa nachádza filagória, kde si pocestní môžu oddýchnuť.[13]
- Kaplnka Géza - Na vyvýšenej časti cintorína sa nachádza kaplnka rodiny Kuruczovej – „Géza kápolna“.[14]
- Sikulská brána - Sikulská brána, ktorá bola umiestnená v roku 2018 pred obecným úradom, je umeleckou tvorbou drevorezbára Sándora Felszegiho zo Székelyudvarhely (Rumunsko).[15]
- Socha sv. Jána Nepomuckého - Vedľa katolíckeho kostola, asi tridsať krokov od pomníka padlých v I. svetovej vojne stojí na mramorovom podstavci ( mramor je z obce Süttő v MR) pieskovcová socha sv. Jána Nepomuckého.[16]
Pomníky
- Pomník Lujzy Kuruczovej
- Pamätník obetiam I. svetovej vojny - Vedľa katolíckeho kostola je pamätník padlým v 1. svetovej vojne. [17]
- Pamätník obetiam II. svetovej vojny - Uprostred cintorína stojí pamätník obetiam v druhej svetovej vojne s menami. Pamätník bol postavený v roku 1996 a je vyrobený z umelého kameňa.[18]
- Pamätník povodne z roku 1965 - V malom parčíku na Hlavnej ulici (oproti športového ihriska) stojí pamätník povodne z r. 1965. Sú to tri mramorové stĺpy na podklade, ktoré znázorňujú 3 okresy a vlny Dunaja. [19]
Prírodné zauímavosti
- Bokrošské slanisko, prírodná rezervácia, slanisková pusta so slanomilnou vegetáciou.
- V obci evidujú 2 bocianie hniezda a jednu podložku. V časti Bokroš sú ďalšie 2 podložky. V roku 2015 boli 4 a 3 mláďatá.[20]
Doprava
- Cez obec prechádza cyklistická trasa Eurovelo 6 od Komárna smerom na Kravany nad Dunajom.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, . Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov . Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ UNESCO World Heritage Centre. Frontiers of the Roman Empire – The Danube Limes (Western Segment) . whc.unesco.org, . Dostupné online.
- ↑ GOLÁŇ, Karol, KROPILÁK, Miroslav; RATKOŠ, Peter; TIBENSKÝ, Ján Československé dejiny. Redakcia M. Kropilák. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, 1961. 384 s., 40. Rozklad patriarchálneho rodového zriadenia 4, s. 21.
- ↑ New Page 1 . archeol.sav.sk, . Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok . Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Dunamente - Podunajsko - Visit Danube . Dunamente Régió, . Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok . Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Iža - Reformovaný kostol . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Obec - Oficiálna stránka obce Iža . www.iza.sk, cit. 2021-04-10. Dostupné online.
- ↑ Pozoruhodnosti online. Oficiálne stránky obce Iža. Dostupné online.
- ↑ Obec - Oficiálna stránka obce Iža online. www.iza.sk, cit. 2021-04-10. Dostupné online.
- ↑ Obec - Oficiálna stránka obce Iža online. www.iza.sk, cit. 2021-04-10. Dostupné online.
- ↑ Obec - Oficiálna stránka obce Iža online. www.iza.sk, cit. 2021-04-10. Dostupné online.
- ↑ Obec - Oficiálna stránka obce Iža online. www.iza.sk, cit. 2021-04-10. Dostupné online.
- ↑ Obec - Oficiálna stránka obce Iža online. www.iza.sk, cit. 2021-04-10. Dostupné online.
- ↑ Obec - Oficiálna stránka obce Iža online. www.iza.sk, cit. 2021-04-10. Dostupné online.
- ↑ Obec - Oficiálna stránka obce Iža online. www.iza.sk, cit. 2021-04-10. Dostupné online.
- ↑ bociany.sk
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Iža
Zdrojupraviť | upraviť zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čalovec
Šrobárová
Bátorove Kosihy
Búč
Bajč
Bodza
Bodzianske Lúky
Brestovec (okres Komárno)
Chotín
Dedina Mládeže
Dulovce
Holiare
Čalovec
Šrobárová
Bátorove Kosihy
Búč
Bajč
Bodza
Bodzianske Lúky
Brestovec (okres Komárno)
Chotín
Dedina Mládeže
Dulovce
Holiare
Hurbanovo
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk