Ižipovce
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Liptovský Mikuláš
Región	Liptov
Nadmorská výška	598 m n. m.
Súradnice	49°08′25″S 19°29′28″V / 49,1404°S 19,4912°V / 49.1404; 19.4912
Rozloha	2,64 km² (264 ha) [1]
Obyvateľstvo	95 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	35,98 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1286
Starosta	Zuzana Fedáková[3] (nezávislá)
PSČ	032 23 (pošta Liptovská Sielnica)
ŠÚJ	556807
EČV (do r. 2022)	LM
Tel. predvoľba	+421-44
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Ižipovce
Webová stránka: obec-izipovce.eu
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Ižipovce sú malá liptovská obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.

Polohopis

Katastrálne územie obce Ižipovce je súčasťou celku Podtatranská kotlina, podcelku Liptovská kotlina, oddielu Chočské pohorie. Obec katastrálne susedí na severozápade s obcou Prosiek, južne s obcou Bobrovník časť Hliník, juhozápadne s obcou Bukovina a na západe s obcou Liptovská Anna. Zhruba tretinu rozlohy katastra tvoria lesné porasty predovšetkým na severe zasahujúce do Chočských vrchov (podcelok Prosečné) a zároveň lesné porasty nazývané Ižipovské háje (najvyšší vrch Mníchov 710,6 m n. m.). Katastrom preteká Ižipovecký potok (Ižipovčianka), ktorého časť bola v minulosti umelo odklonená a preteká priamo obcou. V dolnej časti Ižipovčianka mierne meandruje a vlieva sa v Prosieckej zátoke do vodnej nádrže Liptovská Mara, ktorá je súčasťou rieky Váh.

Chotárne názvy Ižipoviec

Ižipovský chotár predstavuje niečo cez 260 hektárov (ha), z ktorých len cca 11 ha je zastavaným územím obce. Katastrálne územie má úzky predĺžený tvar v severojužnom smere. Okrem zastavaného územia obce a lesných porastov spomínaných vyššie sa v obci zaužívalo niekoľko chotárnych názvov, ktoré sa hojne vyskytovali v rôznych písomných materiáloch (kúpnych zmluvách, pozemkových knihách, matrikách). Naši predkovia boli s pôdou v chotári úzko spätí a dôverne poznali každý kút obce. Mnohé z týchto názvov sa používajú dodnes, ďalšie len z ústneho podania pamätníkov a niektoré je problém presne lokalizovať. Hneď po vstupe do katastra obce z rázcestia sú to zvyšky stôp po dnes už neexistujúcich osadách obce Prosiek - Nižný a Vyšný Zádiel, následne lokalita "U môstkov", "Hlinenô", alebo "Nižnô pole". Pod Ižipovskými hájmi sú to lokality: "Ohradce", "Osiky", "Kúpenica", či "Za tŕním". Na tzv. hornom konci sa nachádzajú lokality s názvami: "Lanové", "Na dlhých", alebo "Kútovie".

Dejiny

Obec Ižipovce vznikla na majetku patriacom do chotára obce Sielnica. Územie sa spomína už v roku 1286 (Selniche), ktoré kráľ Ladislav IV. (1260 – 1290) daroval Benediktovi a Štefanovi, synom Kevela.

Prvá zmienka o majetku neskorších Ižipoviec je z roku 1304, keď zeman Ižip (maď. Izsép) kúpil časť majetku, dovtedy zvaného latinsky Moecha („špinavý, nečistý“). S týmto Ižipom je nepochybne spojený vznik osady v prvej polovici 14. storočia. V roku 1391 sa spomína obec ako "Kewelhaza", alebo Isipfalva, pred tým majetok služobníkov Liptovského hradu povýšených do zemianskeho stavu. Neskôr patrila rodinám Dobákovcov, Čemickovcov a iným drobným zemanom, ktorí v obci aj bývali. V 16. storočí obec pozostávala iba zo zemianskych kúrií, ktorých tu bolo v roku 1584 desať. V roku 1784 mala obec 33 domov a 192 obyvateľov, z toho 41 zemanov, v roku 1828 mala 19 domov a 184 obyvateľov. Ižipovce boli v tomto období osadou s výlučne zemianskym obyvateľstvom.

Obyvateľstvo sa v minulosti zaoberalo poľnohospodárstvom, tkaním súkna, kováčstvom, stolárstvom, výrobou handričkových pokrovcov a pod. Obec zachvátilo v priebehu 18. a 19. storočia niekoľko požiarov, preto najmä v prednej časti sa nenachádzajú drevené obytné budovy, ale len murované domy so sedlovou strechou, mnohé z nich sú t. č. neobývané.

V novodobej histórii počas 2. svetovej vojny (20. storočie) sa obec zapojila do Slovenského národného povstania.

S účinnosťou od 3. apríla 1976 sa obec Ižipovce zlúčila s obcou Liptovská Sielnica a opätovne sa osamostatnila k 1. februáru 1992.

Názov

Vývin názvu obce

• 1391 - Selniche, que nunc vocatur Isipfalva ("...,ktoré je teraz Ižipovcami nazývané...")
• 1506 - Izipfalwa
• 1521 - Izyphaza
• 1525 - Isypowycz
• 1773 - Ižipowice
• 1786 - Ižipovce
• 1860-1918 - Izsépfalu

Symboly obce

Najstaršie známe obecné pečatidlo pochádza z druhej polovice 19. storočia. V strede pečatného poľa je štít, v ktorého vrchnej časti je holub a v dolnej tri ruže. Klenotom je holub. Kruhopis je v maďarčine: IZSEPFALU KÖSZEGE, s priemerom 28 mm.

Erb Ižipoviec má pôvod v erbe niektorých blízkych zemianskych rodov alebo pôvodných zemanov používajúcich predikát "de Isyphaza". Na začiatku 20. storočia sa používala pečiatka bez pečatného znaku s maďarským textom v kruhopise: "IZSÉPFALU PECSÉTJE s textom "KÖSZÉG" v strede pečatného poľa s priemerom 28 mm.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Dedinská zvonica spojená s hasičskou zbrojnicou, ľudová murovaná stavba s drevenou nadstvabou. Zvonica má pôdorys štvorca a ihlancovú helmicu. Vo zvonici sa nachádza klasicistický zvon z roku 1830 zo zvonolejárskej dielne Anny Christellyovej v Banskej Bystrici.

• 

  Obecná zvonica

• 

Občianska vybavenosť

• obecný úrad (kancelária starostu, zasadacia miestnosť a miestna knižnica)
• zastávka MHD
• požiarna zbrojnica (dobrovoľný hasičský zbor založený v roku 1922)
• 2 garáže a sklad pri obecnej zvonici
• kultúrny dom (sála s kapacitou 100 miest na sedenie a zvýšeným javiskom)
• obchod (t. č. mimo prevádzky) s obecným bytovým domom a parkom (budova z roku 1970 a 3 obecné byty z roku 2007)
• cintorín

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ižipovce

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce