İlham Əliyev Илhам Əлијев
Ilham Aliyev in 2023
4. prezident Azerbajdžanu
Momentálne v úrade
od 31. októbra 2003
Viceprezident	Mehriban Alijeva
Premiér	Artur Rasizade
Hejdar Alijev
7. Predseda vlády Azerbajdžanu
V úrade 4 August 2003 – 4 November 2003
Prezident	Hejdar Alijev
Artur Rasizade Artur Rasizade
Predseda Nového Azerbajdžanu
Momentálne v úrade
od 31 Október 2003
Hejdar Alijev
Biografické údaje
Narodenie	24.12.196124. december 1961 (62 rokov) Baku, ZSSR
Politická strana	Nový Azerbajdžan
Alma mater	MGIMO
Vierovyznanie	šiítske islam
Rodina
Manželka	Mehriban Alijeva (1983 – súčasnosť)
Deti	Lejla Arzu Hejdar
Odkazy
İlham Əliyev Илhам Əлијев na president.az
	İlham Əliyev (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

İlham Əliyev, slovensky Ilham Alijev, azerbajdžansky İlham Heydər oğlu Əliyev, rusky Ильхам Гейдарович Алиев, (* 24. december 1961, Baku) je azerbajdžanský politik, doživotný prezident Azerbajdžanu od 31. októbra 2003, syn a nástupca Hejdara Alijeva.

Životopis

Narodil sa v Baku, ukončil štúdium na inštitúte medzinárodných vzťahov, kde sa pripravovali budúci sovietski diplomati (MGIMO), po skončení štúdia tu aj prednášal historické disciplíny. Po páde ZSSR podnikal v Moskve a Istanbule.

V máji 1994 ho vymenovali za viceprezidenta Štátnej ropnej spoločnosti Azerbajdžanu, v nasledujúcom roku ho zvolili do parlamentu, stal sa predsedom Azerbajdžanského olympijského výboru. V auguste 2003 sa stal predsedom vlády a keď jeho otec odstúpil z postu prezidenta pre zdravotné problémy, v prezidentských voľbách v októbri bol jediným kandidátom na uvoľnený úrad. Podľa oficiálnych výsledkov získal vyše 75 % hlasov, no väčšina medzinárodných organizácií, vrátane OBSE, vyhlásila tieto voľby za neslobodné a nespravodlivé. Opozícia iniciovala masové protesty, ale bez pozitívneho výsledku. Stovky protestujúcich uväznili a Alijev napriek odporu opozície nastúpil do úradu.

Občianski aktivisti sa sťažujú, že stav dodržiavania ľudských práv sa za pôsobenia İlhama Əliyeva nezlepšil. Opozícia pociťuje obmedzenia. Pravda, v marci 2005 pod tlakom medzinárodného spoločenstva a Rady Európy Əliyev prepustil z väzenia viacerých prominentných predstaviteľov opozície, ktorých zatkli roku 2003. V apríli 2006 Əliyev uskutočnil cestu do USA, kde sa súkromne stretol aj s prezidentom G. W. Bushom. Cesta znamenala veľa najmä pre zlepšenie imidžu Alijeva, preto vyjadrovala opozícia nespokojnosť.

Vo vzťahu k Náhornému Karabachu zaujíma I. Alijev naďalej nezmieriteľné stanovisko a trvá na návrate územia pod zvrchovanosť Azerbajdžanu, voči Arménsku sa vyjadruje nepriateľsky.

Prezidentské voľby 15. októbra 2008 vyhral podľa oficiálnych výsledkov s 89 % všetkých hlasov pri účasti 77 % voličov. Ale šesť hlavných opozičných strán bojkotovalo voľby, ktoré podľa nich boli zmanipulované a nedemokratické. Tiež správa OBSE kritizovala azerbajdžanskú vládu za mnoho porušovanie volebných praktík, napr. opozícia mala zakázané usporiadať predvolebné zhromaždenie.

Jeho ženou je Mehriban Alijeva, majú 3 deti: Lejlu, Arzu a Hejdara. Má staršiu sestru Sevil Alijevu.

Podľa viacerých zdrojov vládne ako diktátor a potiera mnohé demokratické prejavy. Potrpí si na luxus pre svoju rodinu, kým mnoho obyvateľov krajiny hladuje. Považuje za dôležité ovládnuť celé územie v Azerbajdžane a predovšetkým v Náhornom Karabachu, ktorý napadol v roku 2020 a nesie zodpovednosť za smrť 30 tisícov Arméncov.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému İlham Əliyev