Inozínmonofosfát
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	C10H13N4O8P
Synonymá	IMP, kyselina inozínová,[1] ribotid hypoxantínu
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť	348,208 g/mol
Ďalšie informácie
Číslo CAS	131-99-7
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Inozínmonofosfát alebo IMP je nukleotid (teda fosforečnan nukleozidu). Má dôležitú úlohu v metabolizme. Je to ribonukleotid hypoxantínu a vzniká ako prvý nukleotid pri syntéze purínových nukleotidov. Takisto vzniká deamináciou adenozínmonofosfátu enzýmom AMP deaminázou. Konjugovanou zásadou IMP je inozinát. Pri hydrolýze z neho vzniká inozín.

Enzým pyrofosfohydroláza deoxyribonukleozidových trifosfátov, kódovany génom YJR069C v Saccharomyces cerevisiae a vykazujúci (d)ITPázovú a (d)XTPázovú aktivitu, hydrolyzuje inozíntrifosfát (ITP) za vzniku pyrofosfátu a IMP.^[2]

Dôležitými derivátmi inozinátu sú purínové nukleotidy, ktoré sa nachádzajú v nukleových kyselinách, a adenozíntrifosfát, ktorý funguje ako zásobáreň chemickej energie v svaloch a iných tkanivách.

V potravinárskom priemysle sa soli inozinátu, ako je inozinát sodný, využívajú ako zvýrazňovače chuti. Inozinátu je priradené E číslo E630.^[3]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Metabolizmus purínov

Syntéza IMP je zložitá a začína u 5-fosforibozyl-1-pyrofosfátu (PRPP). Enzýmy, ktoré sa účastnia syntézy IMP, tvoria v bunke multienzýmový komplex. Výsledky naznačujú, že existujú multifunkčné enzýmy a niektoré z nich katalyzujú nesekvenčné kroky v tejto metabolickej dráhe.^{[chýba zdroj}

Stačí pár krokov na tvorbu adenylátu (AMP) a guanylátu (GMP) z inozinátu.^[4] AMP i GMP sú RNA nukleotidy.^[4] AMP sa od inozinátu líši v polohe C6, kde je karbonylová skupina nahradená amínoskupinou. Vzájomná premena AMP a IMP je súčasťou cyklu purínových nukleotidov.^[5] GMP vzniká oxidáciou inozinátu na xantylát (XMP) a pridaním amínovej skupiny na C2. Oxidácie sa účastní NAD⁺ ako príjemca vodíku a následne dodáva energiu molekula ATP (v procese sa rozloží na AMP + 2 P_i). Syntéza AMP vyžaduje GTP a syntéza GMP vyžaduje ATP. Tento rozdiel umožňuje dôležitú reguláciu tejto dráhy.

Inozinát a mnoho iných molekúl inhibujú syntézu 5-fosforibozylamínu (5-PRA) z 5-fosforibozyl-1-pyrofosfátu (PRPP) blokovaním enzýmu katalyzujúceho túto reakciu: glutamín-PRPP-amidotransferázy. To znamená, že pri vysokej koncentrácii IMP sa inhibuje tento enzým, čo má za následok zníženie koncentrácie IMP. Na základe toho nevzniká ani AMP a GMP, čo znamená, že nemôže prebiehať ani syntéza RNA, keďže chýbajú tieto dva dôležité ribonukleotidy.

Z inozinátu je možné vytvoriť rôzne soli, napríklad inozinát sodný (E631), inozinát draselný (E632) alebo inozinát vápenatý (E633).^[3] Tieto tri látky sa využívajú ako zvýrazňovače chuti, konkrétne chute umami, s celkom vysokou účinnosťou. Zvyčajne sa používajú v polievkach, omáčkach a koreniach na zintenzívnenie chuti mäsa. Inozinát sodný a guanylát sodný sa často používajú spolu a označujú sa ako disodné ribonukleotidy (E635).

• Adenozínmonofosfát
• Guanozínmonofosfát
• Umami

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Inosinic acid na anglickej Wikipédii.