Insígnia^{[pozn 1]} je „identifikačný odznak hodnosti a moci svetských alebo cirkevných osôb, ich prepožičaného aj zdedeného mocenského postavenia, úradu, sociálneho postavenia alebo dôstojnosti“.^[2]

Ide o^[3][4]:

• pri štátoch: znak a vlajku
• pri panovníkoch koruna, žezlo a trón
• pri cirkevných hodnostároch pontifikálie (mitra, pektorál, prsteň, berla), pri úradoch odznaky
• pri radoch reťaze, hviezdy a rádové dekorácie
• pri cechoch zástavy
• pri starostoch a primátoroch reťaz

Insígnie sa používajú pri slávnostných príležitostiach a bývajú zhotovované zo vzácnych materiálov ako sú drahé kovy a drahokamy a sú to vysoko kvalitné umelecké remeselné diela. Pôvodne šlo o premety bežného denného života (pokrývky hlavy, reťaže, súčasti odevu).

Sú zname už od staroveku, napr. u Etruskov. Na túto tradíciu nadviazali rímski cisári.

Pri akademických inštitúciach sú insígnie symbolom ich samosprávnosti. Ide o pečať, prsteň, medaily na reťaziach a žezlo.

1. ↑ Etymológia: slovo pocháza z lat. insignia (pl.), insigne (sg.) čo znamenalo znak, odznak (čestný alebo úradný), v stredovekej latinčine aj erb; slovo je zložené z „in“ a „signum“ - znak.^[1]

1. ↑ insígnie. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 232.
2. ↑ ^{a b} insígnie. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg), s. 107.
3. ↑ INSIGNIE. In: BUBEN, Milan. Encyklopedie heraldiky. 2. rozš. vyd. Praha : Libri, 1997. 459 s. ISBN 80-85983-31-1. S. 170.
4. ↑ insignie. In: TRETERA, Jiří Rajmund; HORÁK, Záboj. Slovník církevního práva. Vyd. 1. Praha : Grada, 2011. 147 s. ISBN 978-80-247-3614-3. S. 55.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Insígnia

• http://www.korunovacie.sk/korunovacne-insignie.xhtml
• http://www.mil.sk/10518/