A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ioane Petrici gruzínsky filozof a prekladateľ | |
Západná filozofia stredoveká filozofia | |
![]() | |
Biografické údaje | |
---|---|
Narodenie | 11. storočie Gruzínske kráľovstvo |
Úmrtie | po 1125/ okolo 1126 Gruzínske kráľovstvo |
Dielo | |
Škola/tradícia | neoplatonizmus byzantská filozofia gruzínska filozofia |
Ovplyvnený
| |
Svätý[1] Ioane Petrici (iné mená pozri nižšie; * neskoré 11. storočie, južné Gruzínsko – † po 1125[2][3]/okolo 1126[1], Gruzínsko[3]) bol gruzínsky učenec, filozof (novoplatonik) a prekladateľ, žiak a nasledovník Michala Psella a Ióanna Itala. Viedol Gelatskú akadémiu a do gruzínčiny preložil diela antických i kresťanských filozofov.
Pokúsil sa vytvoriť pôvodnú gruzínsku filozofiu skĺbením aristotelovskej a platónskej filozofie s kresťanským myslením. Veľký úspech v tomto smere však nedosiahol,[2] pretože jeho dielo bolo málo zrozumiteľné a nevyvolalo mnoho záujmu medzi jeho krajanmi.[3] Jeho práca však významne ovplyvnila neskoršiu gruzínsku filozofiu a literatúru.[1][4] Býva označovaný za najväčšieho gruzínskeho stredovekého filozofa a najčítanejšieho gruzínskeho filozofa vôbec.[5]
Mená
- Ioane Petrici (slovenská výslovnosť: )[4]
- Ioane Petric'i[1]
- Ioane Petric'oneli[1]
- Ioane Petric'ký[1]
- Ioannes Petric'i[2] alebo Petritzos[3]
- gruz. იოანე პეტრიწი[6]
Životopis
Ioanne sa narodil niekedy v 11. storočí do gruzínskej šľachtickej rodiny žijúcej v južnom Gruzínsku, možno v Samcche[7]. Vzdelanie získal v hlavnom meste Byzantskej ríše Konštantínopole, kde sa vzdelával pod vedením velikánov vtedajšej byzantskej filozofie. Jeho učiteľom boli Michaél Psellos a jeho žiak Ióannes Italos. Po Italovom vyhnaní z Konštantínopola v roku 1082 opustil Ioanne školu a pôsobil v gruzínskom Petriconskom kláštore v Bačkove v dnešnom Bulharsku. V kláštore začal rozvíjať svoju prekladateľskú a literárnu činnosť. Na túto časť jeho života sa tiež viaže jeho meno. Istý čas žil následne v Kláštore Gruzíncov na Čiernej hore v Sýrii, kde bol jeho učiteľom Efrém Malý. Na pozvanie gruzínskeho kráľa Dávida IV. sa vrátil do Gruzínska, ktoré v tom období zažívalo svoju zlatú éru. V Gruzínsku sa spolu s Arsenom Ikalthoelim ujal vedenia Gelatskej teologickej akadémie.[1][4][6]
Myšlienky a dielo
Petrici preložil viacero diel. Bol autorom prekladov Aristotelových diel Topiky a Peri hermeneias,[1] ktoré sa však nedochovali.[6] Petriciho preklad Proklovho diela Základy teológie (lat. Institutio theologica) býva považovaný za najstarší na svete. Celkovo obsahuje 211 kapitol, pričom k nemu Petrici poskytuje i odborný komentár, úvod a záver. Ďalšími antickými tvorcami, ktorých prekladal bol Nemesios a jeho dielo O ľudskej prirodzenosti a Jozef Flavius a jeho historiografické dielo Židovské starožitnosti. Z neskoršej, byzantskej literatúry preložil mystické dielo Rebrík do raja od Ióanna Klimaka.[1][4][6]
Medzi jeho originárnu tvorbu patrí Výklad Prokla a platónskej filozofie (gruz. Ganmarteba proklesthvis diadochosisa da platonurisa philosophiisad) ako aj mysticko-asketický traktát Schody dobročinnosti (gruz. Sathnoebatha kibe) či poetické dielo Mesačné synaxárium (gruz. Sathveo svinakhsari).[4] Podieľal sa tiež na revízii gruzínskeho prekladu Biblie.[1][6]
Petriciho myslenie odráža klasické grécke myslenie i vtedajšiu kultúrnu atmosféru. Jeho cieľom bolo prekonať napätie medzi náboženským rozmerom myslenia a humanizmom, pričom myslením sa skôr radil k novoplatonistom. Originálny bol jeho prístup k otázkam bytia, rozumu a ich spojeniu so svetom.[6]
Petriciho dielo bolo známe aj mimo Gruzínska. V roku 1248[3]/1284[3] boli jeho preklady Prokla arménskym mníchom Svimeonom preložené do arménčiny. Tento príspevok sa neskôr prejavil v rozšírení Proklovej filozofie v Arménsku. V 20. storočí vznikol aj ruský preklad jeho Výkladu.[5]
Referencie
- ↑ a b c d e f g h i j JAN PETRICI. In: STAROWIEYSKI, Marek. Slovník raněkřesťanské literatury Východu: arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 369 s. (Pro Oriente; zv. 7.) ISBN 978-80-7465-021-5. S. 166 – 167. (po česky)
- ↑ a b c Gruzie. Gruzínska literatura. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 180 – 181.
- ↑ a b c d e f JOHN PETRIC'I. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1067. (po anglicky)
- ↑ a b c d e Ioane Petrici In: Encyclopaedia Beliana . Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
- ↑ a b Joane Petrizi In: Stanford Encyclopedia of Philosophy . Center for the Study of Language and Information (CSLI), Stanford University, 2015, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f IOANE PETRIC'I. In: FARRUGIA, Edward G.; AMBROS, Pavel, ed. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 411.
- ↑ MIKABERIDZE, Alexander. Historical Dictionary of Georgia. Lanham, Maryland; Toronto; Plymouth, UK : Scarecrow Press, 2007. 733 s. (Historical Dictionaries of Europe.) ISBN 978-0810855809, 0810855801. Kapitola Introduction, s. 363 – 364. (po anglicky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk