Ioane Petrici

	Ioane Petrici gruzínsky filozof a prekladateľ
	Západná filozofia; stredoveká filozofia
Biografické údaje
Narodenie	11. storočie ; Gruzínske kráľovstvo
Úmrtie	po 1125/ okolo 1126 ; Gruzínske kráľovstvo
Dielo
Škola/tradícia	neoplatonizmus; byzantská filozofia; gruzínska filozofia
	Ovplyvnený Michaél Psellos, Ióannes Italos, ;
	Portál Byzantskej ríše; Biografický portál

Svätý^[1] Ioane Petrici (iné mená pozri nižšie; * neskoré 11. storočie, južné Gruzínsko – † po 1125^[2]^[3]/okolo 1126^[1], Gruzínsko^[3]) bol gruzínsky učenec, filozof (novoplatonik) a prekladateľ, žiak a nasledovník Michala Psella a Ióanna Itala. Viedol Gelatskú akadémiu a do gruzínčiny preložil diela antických i kresťanských filozofov.

Pokúsil sa vytvoriť pôvodnú gruzínsku filozofiu skĺbením aristotelovskej a platónskej filozofie s kresťanským myslením. Veľký úspech v tomto smere však nedosiahol,^[2] pretože jeho dielo bolo málo zrozumiteľné a nevyvolalo mnoho záujmu medzi jeho krajanmi.^[3] Jeho práca však významne ovplyvnila neskoršiu gruzínsku filozofiu a literatúru.^[1]^[4] Býva označovaný za najväčšieho gruzínskeho stredovekého filozofa a najčítanejšieho gruzínskeho filozofa vôbec.^[5]

Mená

Ioane Petrici (slovenská výslovnosť: )^[4]
Ioane Petric'i^[1]
Ioane Petric'oneli^[1]
Ioane Petric'ký^[1]
Ioannes Petric'i^[2] alebo Petritzos^[3]
gruz. იოანე პეტრიწი^[6]

Životopis

Ioanne sa narodil niekedy v 11. storočí do gruzínskej šľachtickej rodiny žijúcej v južnom Gruzínsku, možno v Samcche^[7]. Vzdelanie získal v hlavnom meste Byzantskej ríše Konštantínopole, kde sa vzdelával pod vedením velikánov vtedajšej byzantskej filozofie. Jeho učiteľom boli Michaél Psellos a jeho žiak Ióannes Italos. Po Italovom vyhnaní z Konštantínopola v roku 1082 opustil Ioanne školu a pôsobil v gruzínskom Petriconskom kláštore v Bačkove v dnešnom Bulharsku. V kláštore začal rozvíjať svoju prekladateľskú a literárnu činnosť. Na túto časť jeho života sa tiež viaže jeho meno. Istý čas žil následne v Kláštore Gruzíncov na Čiernej hore v Sýrii, kde bol jeho učiteľom Efrém Malý. Na pozvanie gruzínskeho kráľa Dávida IV. sa vrátil do Gruzínska, ktoré v tom období zažívalo svoju zlatú éru. V Gruzínsku sa spolu s Arsenom Ikalthoelim ujal vedenia Gelatskej teologickej akadémie.^[1]^[4]^[6]

Myšlienky a dielo

Petrici preložil viacero diel. Bol autorom prekladov Aristotelových diel Topiky a Peri hermeneias,^[1] ktoré sa však nedochovali.^[6] Petriciho preklad Proklovho diela Základy teológie (lat. Institutio theologica) býva považovaný za najstarší na svete. Celkovo obsahuje 211 kapitol, pričom k nemu Petrici poskytuje i odborný komentár, úvod a záver. Ďalšími antickými tvorcami, ktorých prekladal bol Nemesios a jeho dielo O ľudskej prirodzenosti a Jozef Flavius a jeho historiografické dielo Židovské starožitnosti. Z neskoršej, byzantskej literatúry preložil mystické dielo Rebrík do raja od Ióanna Klimaka.^[1]^[4]^[6]

Medzi jeho originárnu tvorbu patrí Výklad Prokla a platónskej filozofie (gruz. Ganmarteba proklesthvis diadochosisa da platonurisa philosophiisad) ako aj mysticko-asketický traktát Schody dobročinnosti (gruz. Sathnoebatha kibe) či poetické dielo Mesačné synaxárium (gruz. Sathveo svinakhsari).^[4] Podieľal sa tiež na revízii gruzínskeho prekladu Biblie.^[1]^[6]

Petriciho myslenie odráža klasické grécke myslenie i vtedajšiu kultúrnu atmosféru. Jeho cieľom bolo prekonať napätie medzi náboženským rozmerom myslenia a humanizmom, pričom myslením sa skôr radil k novoplatonistom. Originálny bol jeho prístup k otázkam bytia, rozumu a ich spojeniu so svetom.^[6]

Petriciho dielo bolo známe aj mimo Gruzínska. V roku 1248^[3]/1284^[3] boli jeho preklady Prokla arménskym mníchom Svimeonom preložené do arménčiny. Tento príspevok sa neskôr prejavil v rozšírení Proklovej filozofie v Arménsku. V 20. storočí vznikol aj ruský preklad jeho Výkladu.^[5]

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j JAN PETRICI. In: STAROWIEYSKI, Marek. Slovník raněkřesťanské literatury Východu: arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 369 s. (Pro Oriente; zv. 7.) ISBN 978-80-7465-021-5. S. 166 – 167. (po česky)
↑ ^a ^b ^c Gruzie. Gruzínska literatura. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 180 – 181.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f JOHN PETRIC'I. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1067. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Ioane Petrici In: Encyclopaedia Beliana . Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
↑ ^a ^b Joane Petrizi In: Stanford Encyclopedia of Philosophy . Center for the Study of Language and Information (CSLI), Stanford University, 2015, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f IOANE PETRIC'I. In: FARRUGIA, Edward G.; AMBROS, Pavel, ed. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 411.
↑ MIKABERIDZE, Alexander. Historical Dictionary of Georgia. Lanham, Maryland; Toronto; Plymouth, UK : Scarecrow Press, 2007. 733 s. (Historical Dictionaries of Europe.) ISBN 978-0810855809, 0810855801. Kapitola Introduction, s. 363 – 364. (po anglicky)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[SRLV-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j JAN PETRICI. In: STAROWIEYSKI, Marek. Slovník raněkřesťanské literatury Východu: arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 369 s. (Pro Oriente; zv. 7.) ISBN 978-80-7465-021-5. S. 166 – 167. (po česky)

[:VV-2] Gruzie. Gruzínska literatura. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 180 – 181.

[:KZD-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f JOHN PETRIC'I. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1067. (po anglicky)

[bel-4] Ioane Petrici In: Encyclopaedia Beliana . Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.

[STA-5] Joane Petrizi In: Stanford Encyclopedia of Philosophy . Center for the Study of Language and Information (CSLI), Stanford University, 2015, . Dostupné online.

[ESKV-6] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f IOANE PETRIC'I. In: FARRUGIA, Edward G.; AMBROS, Pavel, ed. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 411.

[:ADD-7] MIKABERIDZE, Alexander. Historical Dictionary of Georgia. Lanham, Maryland; Toronto; Plymouth, UK : Scarecrow Press, 2007. 733 s. (Historical Dictionaries of Europe.) ISBN 978-0810855809, 0810855801. Kapitola Introduction, s. 363 – 364. (po anglicky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]