A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Irving Langmuir | |
americký fyzik a chemik | |
Narodenie | 31. január 1881 New York, New York, USA |
---|---|
Úmrtie | 16. august 1957 (76 rokov) Woods Hole, Massachusetts, USA |
Odkazy | |
Commons | Irving Langmuir |
Irving Langmuir (* 31. január 1881, New York, New York, USA – † 16. august 1957, Woods Hole, Massachusetts) bol americký chemik a fyzik. Jeho najvýznamnejšia publikácia z roku 1919 je „Rozloženie elektrónov v atómoch a molekulách“ (The Arrangement of Electrons in Atoms and Molecules), v ktorej na základe Lewisovej kubickej atómovej teórie a Kosselovej chemickej teórie väzieb, vypracoval „sústrednú teóriu atómových štruktúr“ (concentric theory of atomic structure).[1] Langmuir sa pri prezentácii svojej teórie dostal do sporu s Lewisom. Langmuirova prezentačná schopnosť bola pre spopularizovanie teórie rozhodujúca, ale uznanie pripadlo hlavne Lewisovi.[2] Počas práce v General Electric (1909 – 1950), Langmuir pracoval na výskumoch v oblasti chémie a fyziky. Objavil plynom plnenú žiarovku, vodíkové zváranie a v roku 1932 bol ocenený Nobelovou cenou za chémiu za výskum a objavy v chémii fázových rozhraní. Na jeho počesť boli pomenované Langmuirove laboratóriá pre atmosférický výskum blízko Socorra v Novom Mexiku, ako aj vedecký časopis vydávaný Americkou chemickou spoločnosťou, zaoberajúci sa fyzikou a chémiou povrchov.
Životopis
Rané detstvo
Irving Langmuir sa narodil 31. januára 1881 v Brooklyne v New Yorku. Bol tretím zo štyroch detí Charlesa Langmuira a Sadie, rodenej Comingsovej. Počas jeho detstva ho rodičia nabádali ku pozornému skúmaniu prírody a zapisovaniu si detailných záznamov svojich rôznych pozorovaní. Keď mal Irving jedenásť rokov, doktori mu diagnostikovali slabozrakosť. Počas detstva bol veľmi ovplyvnený svojim starším bratom, Arthurom Langmuirom. Arthur bol chemickým vedcom, ktorý ho nabádal k zvedavosti a zisťovaniu podstaty vecí. Arthur pomohol Irvingovi postaviť jeho prvé laboratórium v rohu jeho detskej izby, ktoré mu pomohlo ku nespočetným odpovediam na svoje otázky. Langmuirove hobby boli lyžovanie, horolezectvo, pilotovanie jeho súkromného lietadla a klasická hudba. Okrem svojho profesionálneho záujmu o politiku atómovej energie, zaujímal sa aj o ochranu prírody.
Vzdelanie
Langmuir navštevoval rôzne školy v USA a v Paríži (1892 – 1895). Na Baníckej fakulte Columbijskej univerzity (prvá banícka a metalurgická škola v USA, založená v roku 1864, dnes známa ako FU Foudation School Inžinierstva a Aplikovanej vedy) získal v roku 1903 bakalársky titul hutníckeho inžinierstva. Diplom Ph.D. získal v roku 1906 v spolupráci s nositeľom Nobelovej ceny Walterom Nernstom v Göttingene, za výskum pomocou „Nernstovho žiarenia“, elektrickej lampy vynájdenej Nernstom. Jeho doktorandská práca mala názov „On the Partial Recombination of Dissolved Gases During Cooling“. Langmuir až do roku 1909 vyučoval na Stevensovom Technologickom inštitúte v Hobokene, New Jersey. Neskôr začal pracovať pre výskumné laboratóriá General Electric (Schenectady, New York). V roku 1912 sa oženil s Marion Mersereauovou.
Výskum
Jeho prvé vedecké príspevky boli spojené s výskumom žiarovkových baniek (pokračovanie jeho Ph.D. práce). Jeho prvý veľký vynález bolo vylepšenie difúznej pumpy, ktorá napokon viedla k vytvoreniu vákuovej elektrónky. O rok neskôr, on a jeho kolega Lewi Tonks objavili, že životnosť wolfrámového vlákna sa viacnásobne predĺži naplnením banky inertným plynom, napríklad argónom. Taktiež zistil, že stočenie vlákna do tesnej cievky zvýši jeho efektivitu. Objavil, že molekulový vodík v banke obsahujúcej wolfrámové vlákno disociuje na atómový vodík a formuje vrstvu jednoatómovej hrúbky na povrchu banky.[3]
Jeho asistent pri výskume elektrónky bol jeho bratranec William Comings White.[4]
Referencie
- ↑ Langmuir, I. (1919). "The Arrangement of Electrons in Atoms and Molecules", Journal of the American Chemical Society. Vol. 41, No. 6, 868.
- ↑ Patrick Coffey, Cathedrals of Science: The Personalities and Rivalries That Made Modern Chemistry, Oxford University Press, 2008: 134 – 146
- ↑ Coffey, Cathedrals of Science: 64 – 70
- ↑ Anderson, J.M., Power Engineering Review, IEEE, Volume 22, Issue 3, Marec 2002 Strany:4 – 4
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Aaron Klug
Ada Jonathová
Adolf Butenandt
Adolf Otto Reinhold Windaus
Adolf von Baeyer
Ahmed Hassan Zewail
Akira Jošino
Akira Suzuki
Alan Jay Heeger
Alan MacDiarmid
Alexander R. Todd
Alfred Werner
Archer John Porter Martin
Arieh Warshel
Arne Tiselius
Arthur Harden
Artturi Ilmari Virtanen
Avram Herško
Aziz Sancar
Brian Kobilka
Carl Bosch
Carolyn Bertozziová
Christian Boehmer Anfinsen
Cyril Norman Hinshelwood
Daniel Šechtman
Derek Harold Richard Barton
Dorothy Mary Hodgkinová
Dudley Robert Herschbach
Eduard Buchner
Edwin McMillan
Ei-iči Negiši
Emmanuelle Charpentierová
Eric Betzig
Ernest Rutherford
Ernst Otto Fischer
Ferdinand Frederick Henri Moissan
Frédéric Joliot-Curie
François Auguste Victor Grignard
Frances Arnoldová
Francis William Aston
Frank Sherwood Rowland
Frederick Sanger
Frederick Soddy
Friedrich Karl Rudolph Bergius
Friedrich Wilhelm Ostwald
Fritz Haber
Fritz Pregl
Geoffrey Wilkinson
George Andrew Olah
George Porter
Georg Wittig
Gerhard Ertl
Gerhard Herzberg
Giulio Natta
Glenn Theodore Seaborg
György Hevesy
Hans Fischer
Harold Kroto
Harold Urey
Hartmut Michel
Heinrich Otto Wieland
Henry Taube
Herbert Aaron Hauptman
Herbert Charles Brown
Hermann Emil Fischer
Hermann Staudinger
Hideki Širakawa
Ilya Prigogine
Irène Joliotová-Curieová
Irène Joliotová-Curiová
Irving Langmuir
Irwin Rose
Jacobus Henricus van ’t Hoff
James Batcheller Sumner
Jaroslav Heyrovský
Jean-Marie Lehn
Jennifer Doudnová
Jens Christian Skou
Jerome Karle
John Anthony Pople
John Bennett Fenn
John Charles Polanyi
John Ernest Walker
John Howard Northrop
John Kendrew
John Warcup Cornforth
Kóiči Tanaka
Karl Barry Sharpless
Karl Waldemar Ziegler
Kary Mullis
Keniči Fukui
Kurt Alder
Kurt Wüthrich
Lars Onsager
Leopold Ružička
Linus Carl Pauling
Luis Federico Leloir
Manfred Eigen
Maria Curieová-Skłodowská
Marie Curiová
Mario J. Molina
Martin Chalfie
Martin Karplus
Max Perutz
Melvin Calvin
Michael Levitt
Michael Smith (chemik)
Nikolaj Nikolajevič Semionov
Odd Hassel
Osamu Šimomura
Otto Hahn
Otto Paul Herrmann Diels
Otto Wallach
Paul Delos Boyer
Paul John Flory
Paul Josef Crutzen
Paul Karrer
Paul Modrich
Paul Sabatier
Peter Agre
Peter Dennis Mitchell
Petrus Josephus Wilhelmus Debye
Richard Adolf Zsigmondy
Richard Heck
Richard Kuhn
Richard Laurence Millington Synge
Richard Martin Willstätter
Richard Royce Schrock
Richard Smalley
Rjódži Nojori
Robert Burns Woodward
Robert Curl
Robert Howard Grubbs
Robert Huber
Robert Lefkowitz
Robert Mulliken
Robert Robinson
Roderick MacKinnon
Roger David Kornberg
Roger Tsien
Ronald George Wreyford Norrish
Rudolph Arthur Marcus
Sidney Altman
Stanford Moore
Stefan Hell
Svante August Arrhenius
Theodore William Richards
Theodor Svedberg
Thomas Arthur Steitz
Thomas Robert Cech
Tomas Lindahl
Venkatraman Ramakrishnan
Vincent du Vigneaud
Vladimir Prelog
Walter Gilbert
Walter Kohn
Walter Norman Haworth
Walther Hermann Nernst
Wendell Meredith Stanley
Willard Libby
William E. Moerner
William Giauque
William Howard Stein
William Lipscomb
William Ramsay
William Standish Knowles
Yves Chauvin
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk