A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ivan Hudec | ||||||||
slovenský lekár, spisovateľ a politik | ||||||||
Bývalý minister kultúry SR | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 13. december 1994 – 29. október 1998 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 10. júl 1947 Nitra, Česko-Slovensko | |||||||
Úmrtie | 7. február 2022 (74 rokov) Bratislava, Slovensko | |||||||
Politická strana | KSČ, SDĽ, HZDS | |||||||
Alma mater | Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave | |||||||
Rodina | ||||||||
Deti | Alexandra, Barbara, Gregor | |||||||
MUDr. Ivan Hudec (* 10. júl 1947, Nitra – † 7. február 2022, Bratislava)[1] bol slovenský spisovateľ, dramatik a autor literatúry pre deti a mládež, v rokoch 1994 – 1998 minister kultúry SR za HZDS.[1][2]
Životopis
V rokoch 1962 až 1966 študoval na Strednej priemyselnej škole chemickej v Bratislave. Po maturite pokračoval v štúdiu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského (LF UK), úspešne ho ukončil v roku 1972.[3] Pôsobil na viacerých pracoviskách ako praktický lekár, pedagóg, vedecký i riadiaci pracovník. V rokoch 1972 – 1973 bol lekárom v Žiline, v období rokov 1973 – 1975 pracoval v Nemocnici L. Dérera v Bratislave na Kramároch. Stal sa odborným asistentom na Katedre radiodiagnostiky LF UK (1975 – 1978), bol pracovníkom Výskumného ústavu humánnej bioklimatológie v Bratislave (1978 – 1982). V rokoch 1982 – 1985 bol primárom Okresného ústavu národného zdravia v Čadci, napokon vykonával funkciu námestníka riaditeľa v Diagnosticko-liečebnom ústave (1985 – 1990). Publikoval viac ako 50 odborných prác doma i v zahraničí, okrem iného vypracoval metodiku počítačového zberu dát pre rádiodiagnostiku, organizačné postupy na určenie výkonov praktického lekára.
Už počas štúdia na LF UK bol spoluzakladateľom študentského divadielka malých javiskových foriem – bratislavského Divadla u Rolanda, kde pôsobil ako autor, režisér, herec a organizátor. Spoločne s Petrom Belanom spoluautorsky pripravil 11 hier, z nich bola najúspešnejšia hra Ostrovy (1974, knižne vyšla až v roku 1992 spolu s ďalšími dvoma hrami pod názvom Triptych o Ďzure, Ostrovoch a Dravcovi). Neskôr sa dramatickej tvorbe venoval iba príležitostne.
V prvých slobodných voľbách v júni 1990 ho zvolili za poslanca Slovenskej národnej rady, kandidoval za Komunistickú stranu Slovenska, ktorá sa pretransformovala na Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). Za SDĽ sa uchádzal o hlasy voličov aj v roku 1992, v Národnej rade SR však pôsobil ako nezávislý poslanec a podporoval vládne Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) Vladimíra Mečiara.
V predčasných voľbách v roku 1994 už kandidoval za HZDS. V tretej vláde premiéra Mečiara sa stal ministrom kultúry, funkciu vykonával počas celého volebného obdobia – od 13. decembra 1994 do 29. októbra 1998. Zároveň pôsobil na postoch predsedu Rady vlády SR pre masmédiá, člena Rady vlády pre národnosti a člena Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog.
Poslancom za v tom čase už opozičné HZDS bol aj v ďalšom volebnom období (1998 – 2002). Pôsobil ako externý kultúrny radca vyššieho územného celku Trenčianskeho samosprávneho kraja. Vykonával aj súkromnú lekársku prax a bol majiteľom vydavateľstva Print-Servis (1992 – 2012).
Ivan Hudec bol nositeľom najvyššieho štátneho vyznamenania Rad Andreja Hlinku I. triedy (1998), laureátom viacerých literárnych cien, získal ocenenie Osobnosť Kysúc – za celoživotné dielo (2011). Bol členom Spolku slovenských spisovateľov.[1]
Tvorba
Písal najmä romány a poviedky,[1] v ktorých sa venoval manželským problémom, histórii Slovenska alebo sa vracal do lekárskeho prostredia, z ktorého má mnoho vlastných skúseností. Okrem tejto literatúry písal i grotesky a mysteriózne poviedky. Ťažisko jeho literárnych aktivít spočívalo v oblasti prózy.[1]Venoval sa tiež písaniu divadelných hier. Jeho prozaické diela vyšli v českom, maďarskom, poľskom, ruskom a ukrajinskom preklade.[1]
Dielo
Tvorba pre dospelých
- 1979 – Hriešne lásky osamotených mužov, novela
- 1981 – Ako chutí zakázané ovocie, román
- 1981 – Bozk uličníka, zbierka poviedok
- 1985 – Pangharty, historický román z Kysúc
- 1985 – Čierne diery, románová novela
- 1987 – Záhadný úsmev štrbavého anjela, kniha poviedok
- 1988 – Život v zátvorke, vyšlo len v maďarčine
- 1989 – Experiment „láska“ , novela
- 1989 – Erotické poviedky
- 1990 – Praotec Samo, historizujúca groteska
- 1992 – Biela pani, mŕtvy pán, zbierka historických a mysterióznych poviedok (spoluautor Peter Jaroš)
- 1994 – Slovensko, vlasť moja
Tvorba pre deti
- 1994 – Báje a mýty starých Slovanov
Dráma
- 1974 – Ostrovy, divadelná hra pre študentské divadlo U Rolanda (spoluautor Peter Belan)
- 1986 – Knieža, dramatický triptych, I. diel (spoluautor Peter Valo)
- 1987 – Historické hry
- 1988 – Bratia, dramatický triptych, II. diel (spoluautor Peter Valo)
- 1989 – Veľká Morava
- 1990 – Kráľ Svätopluk, dramatický triptych, III. diel (spoluautor Peter Valo)
Osobný život
Bol ženatý, má tri deti: dcéry Alexandru, Barbaru a syna Gregora (1975).[1]
Referencie
- ↑ a b c d e f g TASR. Vo veku 74 rokov zomrel bývalý minister kultúry, spisovateľ Ivan Hudec. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-02-07. Dostupné online .
- ↑ Ivan Hudec . Bratislava: Literárne informačné centrum, 2019-03-11, . Dostupné online.
- ↑ Ivan Hudec. In: Osoby, ktoré získali titul na UK . Bratislava: Univerzita Komenského, . Dostupné online.
Externé odkazy
- Ivan Hudec – Literárne informačné centrum
- Diela Ivana Hudeca v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
- Ivan Hudec – profil na webe Národnej rady SR
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľubomír Feldek
Ľudmila Podjavorinská
Ľudovít Kubáni
Ľudo Ondrejov
Štefan Huslica
Štefan Kasarda
Štefan Krčméry
Števa Opremčáková
Albert Marenčin
Alexander Piroš
Alexandra Pavelková
Alfonz Lukačin
Alfred Marnau
Andrej Ľudovít Katina
Andrej Chmelko
Andrej Dobrota
Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)
Andrej Plávka
Anna Lacková-Zora
Anton Baláž
Anton Bielek
Anton Horváth
Anton Hykisch
Anton Lauček
Anton Marec
Anton Rákay
Anton Straka
Barbora Laucká-Vítová
Belo Kapolka
Božena Slančíková-Timrava
Bohuš Bodacz
Bohumil Haluzický
Bohuslav Nosák
Boris Filan
Ctibor Štítnický
Ctibor Greguš
Dana Podracká
Daniela Kapitáňová
Daniel Hevier
Daniel Pastirčák
Daniel Speer
Dobroslav Chrobák
Dušan Dušek
Dušan Makovický
Dušan Mitana
Elena Šoltésová
Elena Lacková
Elo Šándor
Emo Bohúň
Etela Farkašová
Eva Maliti-Fraňová
Ferdinand Gabaj
Fero Rajec
Fraňo Kráľ
František Hečko
Gabriela Rothmayerová
Gustav Maršal Petrovský
Hana Ponická
Igor Gallo
Igor Otčenáš
Ingrid Hrubaničová
Ivan Štrpka
Ivan Hudec
Ivan Kadlečík
Ivan Krasko
Ivan Stodola
Ján Čajak mladší
Ján Červeň
Ján Andel
Ján Bayer
Ján Beňo (spisovateľ)
Ján Bodenek
Ján Domasta
Ján Hrušovský
Ján Johanides
Ján Jonáš
Ján Juraj Korenko
Ján Lenčo
Ján Motulko
Ján Pohronský
Ján Poničan
Ján Simonides (spisovateľ)
Ján Solovič
Július Barč-Ivan
Janko Alexy
Janko Jesenský
Janko Matúška
Jaroslava Blažková
Jožo Nižnánsky
Joachim Kalinka
Jozef Antošík
Jozef Banáš
Jozef Cíger-Hronský
Jozef Dunajovec
Jozef Horák
Jozef Jurzet
Jozef Medard Slovík
Jozef Melicher
Jozef Puškáš
Jozef Repko
Juraj Červenák
Juraj Šípoš
Juraj Guča
Juraj Kalnický
Juraj Kuniak
Juraj Láni
Karol Štúr
Katarína Lazarová
Klára Jarunková
Kliment Ochridský
Konštantín Filozof
Kornel Földvári
Krista Bendová
Lýdia Ragačová
Ladislav Ballek (spisovateľ)
Ladislav Hrubý
Ladislav Nádaši-Jégé
Ladislav Szalay
Mária Ďuríčková
Mária Bátorová
Mária Jančová
Mária Rázusová-Martáková
Márius Kopcsay
Maša Haľamová
Marína Čeretková-Gállová
Margita Figuli
Marián Grupač
Marianna Grznárová
Maroš Bančej
Martin Hranko
Martin Kasarda
Martin Milan Šimečka
Matej Bahil
Maxim E. Matkin
Michal Habaj
Michal Hvorecký
Mikuláš Dohnány
Mikuláš Kočan
Mikuláš Kováč
Milan Augustín
Milan Ferko
Milan Rúfus
Miroslav Búran
Nora Baráthová
Oľga Feldeková
Pavel Bunčák
Pavel Cancrini
Pavel Hrúz
Pavel Mučaji
Peter Ševčovič
Peter Andruška
Peter Bičkoš
Peter Glocko
Peter Gregor
Peter Holka
Peter Huba (historik)
Peter Jaroš
Peter Karvaš
Peter Kellner-Hostinský
Peter Kováčik
Peter Macsovszky
Peter Pišťanek
Peter Repka
Peter Sever
Petra Nagyová-Džerengová
Rút Lichnerová
Radoslav Rochallyi
Radovan Brenkus
Rastislav Doboš
Roman Kaliský
Roman Michelko
Ružena Jilemnická
Rudolf Čižmárik
Rudolf Schuster
Rudolf Sloboda
Rudo Moric
Samuel Godra
Samuel Hruškovic
Silvester Lavrík
Stanislav Rakús
Táňa Keleová-Vasilková
Tamara Heribanová
Tido J. Gašpar
Tobiáš Masník
Uršuľa Kovalyk
Václav Chlumecký
Vasiľ Dacej
Veronika Šikulová
Viera Handzová
Viliam Klimáček
Viliam Pauliny-Tóth
Vincent Šikula
Vladimír Balla
Vladimír Ferko
Vlado Bednár
Vlastimil Kovalčík
Zlatko Klátik
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk